Sklabinská, M. – Mosnáková, K. (eds.): Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Nový Sad 2012

Sklabinská, M. – Mosnáková, K. (eds.): Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Nový Sad 2012

Začiatkom roka sme mali možnosť zoznámiť sa s publikáciou Slováci v Srbsku z aspektu kultúry z dielne Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Úvodom treba konštatovať, že tento edičný počin spĺňa očakávania z obsahového aj formálneho hľadiska a držať  túto  knižku v rukách vyvoláva príjem ný pocit. K publikácii sa pozitívne vyjadril predseda vlády AP Vojvodiny, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku ocenila jej komplexnosť, veľvyslanec SR  v Belehrade  vyzdvihol tých, ktorí sa najviac zaslúžili o vznik a rozvíjanie slovenskej kultúry v inoetnickom obkľúčení a prínos publikácie vidí aj v širšom európskom kontexte.


Populárno-vedná knižka je spracovaná na základe materiálov, ktoré podľa vopred stanovenej štruktúry pripravili členovia jednotlivých slovenských minoritných spoločenstiev a doplnili a upravili ich pracovníci ústavu. Výsledok tak reprezentuje úsilie ústavu a jeho spolupra- covníkov, no je tiež zrkadlom práce vybraných zástupcov každého z 34 lokálnych spoločenstiev, ktoré sú v publikácii predstavené. Rozsah a kvalita spracovania jednotlivých tematických okruhov závisí nielen od kultúrneho diania, ale aj od jeho reflexie a kolektívnej pamäti. Od schopnosti, ochoty  a snahy  zobraziť  svoju  dedinu/mesto v rámci požadovaných parametrov čo najkompletnejšie, najzaujímavejšie a najpresvedčivejšie v celom časovom úseku od začiatkov slovenského osídlenia po prítomnosť. V takomto chápaní evidujeme obsahové a rozsahové disproporcie textov, no treba objektívne dodať, že napríklad Ašaňa a Kovačica sú naozaj len ťažko porovnateľné. Drobným nedôslednostiam, napríklad pri uvádzaní etnickej štruktúry konkrétnych lokálnych spoločenstiev, bolo možné predísť.

Publikácia akcentuje organizovanú kultúru, jej inštitucionalizované formy a spolkový život. Súvisí s tým výpočet všetkých významných osobností kultúrneho a spoločenského života a ich podielu na kreovaní miestnej kultúry. Predstavuje kňazov, učiteľov, osobnosti vedy, umenia a politiky v intenciách ich významu pre konkrétne slovenské minority, vojvodinskú aj dolnozemskú slovenskú komunitu,  pre  Slovensko  aj  pre  Srbsko.  Zmienky o tradičnej kultúre, najmä o folklóre a niektorých druhoch ľudovej výroby, nachádzame pri opise lokálnych špecifík, v súvislosti s kultúrnym životom, respektíve pri odpovedi na otázku, prečo by sme mali konkrétnu dedinu navštíviť. Tradičná aj sakrálna architektúra, odevná kultúra či ľudové umenie sa najčastejšie objavujú v bohatom fotografickom materiáli, ktorý aj svojou umeleckou stránkou výrazne prispieva k takému grafickému riešeniu, ktoré je hodné obsahu a významu knižky. Práca nemala ambície byť vedeckou, ale hlboký vertikálny a široký kontextuálny Úvod Miliny Sklabinskej spĺňa aj takéto kritériá. Etnografia aj historiografia získali prinajmenšom množstvo podnetov a pre menšinové komunity a ich strešné inštitúcie v Chorvátsku, Rumunsku aj v Maďarsku je novosadská latka úctyhodne vysoko. Prispel k tomu aj Juraj Glovňa, ktorý zreteľne vysvetlil spôsob používania slovenského jazyka a objasnil vzťah spisovného jazyka a nárečia.


Z vlastných skúseností vieme, že pri príprave takéhoto rozsiahleho diela sa všetkým javom nevenuje adekvátna pozornosť. Niektoré údaje sa ukážu ako dôležité/zaujímavé až s odstupom času, najmä pri porovnávaní rozsahu a kvality spracovania textov iných lokalít. Ochotnícke divadlo, folklorizmus alebo zriaďovanie etnodomov možno považovať za všeobecne rozšírené a v knižnej publikácii aj náležite prezentované, no bolo by na škodu, ak by sa v niektorých prípadoch pozabudlo na špecifické. Veríme, že ešte budú príležitosti na ďalšie, aj doplnené vydania, prípadne na podrobnejšie/komplexné spracovanie najrôznejších parciálnych okruhov.

Žiada sa mi povedať, že ak by Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade nebol od svojho vzniku vykonal nič iné, vydaním prítomnej publikácie by táto inštitúcia mala svoje opodstatnenie pri zachovávaní a rozvíjaní slovenského kultúrneho dedičstva, etnickej identity Slovákov v Srbsku a prezentácii slovenskej minoritnej kultúry v Srbsku a vo svete.

Kontakt:

prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc.
KMKaT, FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 74 Nitra
E-mail: jcukan@ukf.sk

Súbory na stiahnutie