Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Príspevok vznikol na základe terénneho výskumu, ktorý sa uskutočnil vo februári 2012 v meste Pokhara a jeho okolí. Jeden uhol pohľadu poskytujú rozhovory s miestnymi obyvateľmi, pracujúcimi v odvetví cestovného ruchu. Druhým zdrojom poznatkov sú údaje získané počas pobytu v rodine LHAKPA, ktorá stále žije tradičným spôsobom života v osade Odaregate pod vrcholom Sarangkot. Rozvoj cestovného ruchu je v Nepále pomerne novým fenoménom s pozitívnymi i negatívnymi dôsledkami, ktoré zásadne modifikujú hodnotový systém miestneho obyvateľstva.

Základné demografické a geografické údaje. Pôvodné Nepálske kráľovstvo sa v roku 2008 transformovalo na republiku na základe maoistického povstania a protestov, ktoré tu kontinuálne pretrvávali niekoľko rokov na prelome 20. a 21. storočia. Hlavným mestom Nepálu je Káthmandu. V krajine s rozlohou 147 181 km2 žije približne 26 687 000 obyvateľov. Hustota obyvateľstva v Nepále je v porovnaní so Slovenskou republikou takmer dvojnásobná (199 obyv./km² v Nepále a 110 obyv./km² na Slovensku). Z hľadiska konfesionálnej štruktúry dominujú hinduisti (80%), budhisti (10%) a moslimovia (4%) (MARTÍNEK 2005:89).              
Krajina sa rozprestiera v kontaktnej zóne polostrova Predná India (Indický polostrov) s Ázijským kontinentom. Celý polostrov Predná India (Indická platňa) bol v dávnejších geologických dobách súčasťou afrického kontinentu, od ktorého sa odtrhol a neskôr narazil do Ázie. V miestach kolízie vzniklo vrásové pohorie Himaláje. Pohyby platní pretrvávajú dodnes, pričom celé pohorie rastie rýchlosťou 5 mm ročne.
Povrch v Nepále je možné rozčleniť na vysoké pohoria (približne 8849 m n. m. – 6000 m n. m.), stredné pohoria (približne 6000 m n.m. – 4000 m n. m.), stredné vrchy (približne 4000 m n. m. – 1500 m n. m.), sedimentárne vrchy (Sivaliks) a nížiny (Terai) (HRALA 2002:125). Vysoké a stredné pohoria sú takmer neobývané, s výnimkou etnickej skupiny Sherpa. V oblasti stredných vrchov sa nachádzajú rozsiahle údolia a úbočia, ktoré sú pomerne husto osídlené. Sedimentárne vrchy Sivaliks a nížiny Terai sú obývané najhustejšie, pričom je tu viditeľný značný kultúrny vplyv Indie.        
Etnické skupiny – stručná charakteristika a príklady. Obyvateľstvo v Nepále sa delí na Indoárijcov, Mongolov, Tibeťanov a Tibeto-Barmáncov, ďalej sa člení na etnické skupiny, ktoré sa vyprofilovali na základe bohatého kultúrno-historického vývoja. Pre Nepál je príznačná difúzia kultúrneho vplyvu z Tibetu a Indie, ktorá slabne smerom od hraníc. Tieto skupiny sa diferencujú na základe rozdielneho odevu, jazyka, prípadne dialektu (BISTA 1967:27).
V himalájskom regióne žijú prevažne ľudia tibetského pôvodu (Sherpa, Bhutia a iní). Šerpovia v minulosti putovali s karavánami cez horské priesmyky do Tibetu a zabezpečovali transport tovarov aj výmenu kultúrnych hodnôt. V súčasnosti pracujú prevažne v cestovnom ruchu ako horskí vodcovia, sprievodcovia a nosiči. Mongoli a Tibeto – Barmánci obývajú horské údolia a stredný himalájsky región (BISTA 1967:28). Typickým príkladom je ľud Newar, ktorý obýva oblasť hlavného mesta Káthmandu. V tejto časti Nepálu sa značne rozvinula remeselná činnosť. V južnom nížinnom regióne Terai pri hraniciach s Indiou žijú príslušníci etnickej skupiny Thar (Tharo). Obyvatelia majú indoárijský genetický pôvod (obrázok 4), zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom a stavajú si hlinené obytné a hospodárske budovy (KANDARI 2005:87).

Lokalita Pokhara predstavuje jedno z najznámejších centier cestovného ruchu v Nepále s vybudovanou infraštruktúrou a supraštruktúrou cestovného ruchu. Neďaleko mesta sa v horských svahoch nachádzajú roztrúsené menšie dediny, osady a samostatne stojace domy, ktoré sú často spojené s okolím iba úzkymi horskými chodníkmi. Mnohé rodiny v týchto oblastiach žijú aj v súčasnosti tradičným spôsobom života. Výskum prebiehal v rodine LHAKPA žijúcej v osade Odaregate pod vrchom Sarangkot.

Tradičný spôsob života v osade Odaregate. Osada Odaregate leží v nadmorskej výške približne 1000 m n. m a tvorí ju skupina obytných a hospodárskych budov. Geograficky je možné ju zaradiť do oblasti stredných vrchov, ktoré dosahujú výšku 1500 – 4000 m n. m. Celá oblasť je situovaná vo svahu so strmším sklonom. Vo vyšších častiach sa nachádza preriedený lesný porast. V osade a pod ňou sa rozprestierajú terasovité polia, kde  pestujú prevažne ryžu, kukuricu a milet [1], ktoré sú hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov.
Pri domoch sa nachádzajú záhrady, v ktorých sa pestujú najmä zemiaky, káva, papája, banány, rajčiny, papriku, mrkva. Vzhľadom na južnejšiu polohu  a teplejšiu klímu sa tu darí aj subtropickým a tropickým plodinám, ktoré sa pestujú do nadmorskej výšky cca 3000 m n. m. Obľúbený je chov kôz. Často sa zdržiavajú pri dome a konzumujú odpad z kuchyne.
Kravy a voly sa pasú v lesných porastoch alebo na medziach. Zvieratá prikrmujú listami, ktoré sa zbierajú v lese. Táto činnosť je spolu so zaobstarávaním dreva na kúrenie výlučne ženskou záležitosťou. V oblastiach s nedostatkom lesných porastov sa ako palivo používa zvierací trus. Tvarujú ho do diskovitých tvarov a sušia na slnku. Rozšírený je aj chov sliepok. Obyvatelia sú hinduistického vierovyznania, nekonzumujú hovädzinu, iba kozľacinu, hydinu a ryby.           

Bývanie. Obytné budovy sú postavené z kameňa alebo tehál, ktoré mnohokrát vypĺňajú drevenú konštrukciu. Podlahy sú prevažne hlinené, pričom kuchyňa a niektoré miestnosti bývajú omazané hlinou. V kuchyniach sa nachádzali dve otvorené ohniská. Jedno ohnisko slúži na varenie pokrmov a ďalšie (oblúkovitá hlinená pec) na pečenie chapati – chlebových placiek, ktoré sa lepia na vnútornú stenu piecky. Niektoré rodiny majú aj benzínový, prípadne plynový sporák. Najdôležitejšou súčasťou kuchyne je dokonale vyleštený medený a hliníkový riad. V jednej medenej nádobe je pitná voda, v druhej úžitková. Čím majú nádoby väčší lesk, tým je gazdiná lepšie hodnotená.
Ďalšia miestnosť slúži na odkladanie poľnohospodárskeho náradia napr. žarnovov, vejačiek na ryžu. Najčistejšou miestnosťou je spoločná spálňa. Niektoré domy majú dve spálne, pre manželský pár a pre ostatných členov rodiny. Vyzdobené  sú podobizňami hinduistických bohov a rodinnými fotografiami. V podkroví sú umiestnené veľké nádoby na uskladnenie poľnohospodárskych produktov, najmä ryže, kukurice, kukuričného šúpolia a miletu.  Rodiny sú celkom sebestačné a poľnohospodárska produkcia pre nich predstavuje jediný zdroj obživy. Peniaze získavajú iba predajom nadproduktov. V porovnaní s tými, ktorí pracujú v iných sférach, hlavne v cestovnom ruchu, sú títo ľudia uvoľnení, spokojní a usmievaví. Zaujímavosťou je, že rodina Lhakpa mala vo vlastníctve počítač, hoci v dome nemali zavedený elektrický prúd. Elektrickú energiu si väčšina rodín vyrába pomocou generátorov, čo však značne znečisťuje ovzdušie.

Cestovný ruch a „nový spôsob života“ v Pokhare. Inak sa javí život v meste Pokhara, ktoré je situované na brehu jazera Phewa pod vrcholom Anapurny. Atraktívne prírodné a kultúrno-historické predpoklady tu umožnili masový rozvoj cestovného ruchu. Pokhara je jediné stredisko cestovného ruchu v Nepále s rozvinutou primárnou, ale aj sekundárnou ponukou. Jeho dynamický rozvoj podmienila aj existencia cestnej komunikácie z Káthmandu do Pokhary. Okrem nej cez vedie Nepálom druhá cesta (betónová), smerujúca od čínskych hraníc cez Káthmandu až k indickým hraniciam. Cestovný ruch sa v najväčšej miere rozvíja hlavne v blízkosti týchto udržiavaných komunikácií. Pobrežná časť mesta, nazývaná Lakeside, sa zmenila z pôvodnej rybárskej osady (neskôr mestskej časti) na stredisko cestovného ruchu s mnohými hotelmi, reštauráciami a obchodmi. Celé nábrežie je tvorené hlavným bulvárom s bočnými uličkami.              
Ponuka atrakcií je v meste pomerne rozsiahla. Medzi najpopulárnejšie patrí plavba na prenajatom člne po jazere Phewa s možnosťou navštíviť ostrov s hinduistickým chrámom alebo budhistickú stúpu [2] („White stupa“), situovanú na kopci nad jazerom. Pokhara je vyhľadávaným strediskom paraglidingových športov, ktoré priťahuje návštevníkov z celého sveta. Na vrchole Sarangkot je vyhliadková plošina s výhľadom na Anapurnu a nachádzajú sa tu štartovacie rampy pre paragliderov. Zaujímavým produktom je „trek“ okolo Anapurny, ktorý predstavuje dvojtýždňový pochod údolím, spojený s panoramatickými výhľadmi. Populárne sú aj návštevy početných vodopádov a hinduistických svätýň.           
Spôsob obživy miestnych obyvateľov je závislý na cestovnom ruchu. Množstvo rybárov a poľnohospodárov zanechalo svoju pôvodnú činnosť a pôsobia v hotelových a stravovacích zariadeniach alebo v obchodoch so suvenírmi a odevmi. Rozvinutý je obchod s turistickým a športovým oblečením, ktoré sa v porovnaní s Európou predáva za zlomkovú cenu.
V meste bol pred niekoľkými rokmi vybudovaný vodovod a zavedený elektrický prúd. Elektrická energia je dodávaná iba v presne vymedzených hodinách vrátane cestovného ruchu. V prípade nefunkčnosti elektrickej siete sa prúd vyrába v generátoroch, ktoré vytvárajú nad mestom smogový opar, znemožňujúci výhľad na Himaláje. Podobná situácia je v každom väčšom nepálskom meste.
Ponuka ubytovacích a stravovacích zariadení výrazne prevyšuje dopyt. Predavači ponúkajú návštevníkom na uliciach svoje služby, produkty a často sú veľmi dotieraví a neodbytní. Značným spoločenským problémom v meste je alkoholizmus, keďže v turistických centrách je alkohol bežne dostupný. Na pitie tvrdého alkoholu nie sú Nepálci zvyknutí. Mladí ľudia hnaní vidinou rýchleho zárobku a lepšieho životného štýlu prichádzajú z dedín a osád do miest. Len niektorým sa však podarí získať zamestnanie. Ostatní žijú pod hranicou chudoby a živia sa napríklad predajom palivového dreva, drobných suvenírov, nápojov a výrobou paliva z exkrementov zvierat. Zvýšená miera urbanizácie sa prejavuje tvorbou slumov [3], v ktorých mnohé rodiny žijú v chatrčiach s rozmermi cca 2×2 m. Objekty sa stavajú prevažne z dosák a typické je, že nemajú okná, iba dvere. Aj napriek kontrastu medzi pomerne bezstarostným spôsobom života, prácou v poľnohospodárstve a  súčasnou zlou životnou situáciou, sú mnohí obyvatelia hnaní túžbou po nadobúdaní hmotných statkov (počítač, mobilný telefón, auto) a skúšajú šťastie vo väčších turistických strediskách.                 

Vplyv turizmu na tradičný spôsob života obyvateľov. S cestovným ruchom prichádzajú aj technické inovácie – televízia, moderné dopravné prostriedky, počítače či mobilné telefóny. Dopyt po nich postupne vzrastá.  Obmedzená schopnosť uspokojiť tieto vznikajúce potreby však spôsobuje nežiaduce javy, napr. frustráciu a nervozitu ľudí, krádeže, násilie, alkoholizmus.              
Zahraniční návštevníci prinášajú so sebou značné finančné prostriedky. Jeden úspešný deň spojený s ponúkaním a predajom tovarov a služieb môže miestnemu obyvateľovi priniesť zárobok vo výške priemerného mesačného platu vo výrobnej, prípadne štátnej sfére. V porovnaní s tradičným spôsobom života a poľnohospodárskou malovýrobou je tento pomer ešte výraznejší. V mnohých prípadoch je predaj poľnohospodárskych nadproduktov jedinou možnosťou doplnkového príjmu. Za získané peniaze nakupujú potreby do domácnosti. Z týchto dôvodov opúšťa mnoho ľudí tradičný spôsob života. Prichádzajú do stredísk cestovného ruchu s vidinou vyššieho zárobku a lepšej kvality života.     

Na príklade Nepálu je možné sledovať pozitívne a negatívne vplyvy cestovného ruchu (ako súčasť ekonomického rozvoja spojeného s globalizačnými trendmi) na tradičnú kultúru. V prvých fázach rozvoja pôsobí odvetvie cestovného ruchu na tradičnú kultúru skôr negatívne. Ľudia opúšťajú tradičný spôsob hospodárenia, zamestnania, bývania a sťahujú sa do turistických centier. Snažia sa prijať „západnú“ kultúru a postupne zabúdajú na svoju pôvodnú. Tradičná kultúra tak postupne upadá a zaniká. Spoločnosť si viac začína uvedomovať, že ich pôvodná kultúra môže znamenať aj zdroj príjmov. Z tohto dôvodu sa o ňu začínajú zaujímať, obnovovať ju, ale aj modifikovať pre potreby cestovného ruchu. Príkladom je obec Sawraha v národnom parku Chitwan v južnom Nepále, kde každý večer pripravujú podujatie, zamerané na prezentáciu kultúrnych tradícií. Táto skutočnosť pozitívne vplýva na ich aktívne zachovávanie a pretrvávanie v modifikovanej podobe. Zániku pôvodného spôsobu života a kultúrnych tradícií je možné zabrániť marketingovou komunikáciou, zameranou na možnosti rozvoja cestovného ruchu. Ľudia v Nepále s tým nemajú skúsenosti a v niektorých prípadoch sa nám zdajú ich kroky nelogické. Vidiecky turizmus, prezentácia kultúrnych tradícií a predaj tradičných výrobkov sú vhodným spôsobom ako motivovať miestne obyvateľstvo k zachovávaniu pôvodného spôsobu života a zároveň k zvyšovaniu ich životnej úrovne.

Poznámky:
[1] Milet je drobnozrnná plodina, z ktorej sa vyrába tradičný mierne kvasený alkoholický nápoj thumba. Je neodmysliteľnou súčasťou kultúry Nepálcov a okrem neho sa v minulosti nepili žiadne iné alkoholické nápoje.  
[2] Stúpa predstavuje budhistickú sakrálnu stavbu, v ktorej bývajú uložené pozostatky svätých.
[3] Slum predstavuje časť mesta obývanú sociálne slabšími vrstvami obyvateľstva.

Literatúra a pramene:
BISTA, D. B.: People of Nepal. Kathmandu 1967.
HRALA, V.: Geografie cestovního ruchu. Praha 2002.
In Exciting Nepal [online]. 2012. [cit. 2012-09-07]. Dostupné na internete: https://www.excitingnepal.com/nepal/.
KANDARI, O. P.: „Cultural Tourism“. Tourism, Biodiversity and Sustainable Development. Vol. 1. Delhi 2004.
MARTÍNEK, J.: Lexikon zemí sveta. Praha 2005.