Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Autor  publikácie  Marcel  Mudrák,   pôsobí na UKF v Nitre, Katedre manažmentu kultúry a turizmu. V rámci svojej výskumnej a publi- kačnej činnosti sa zameriava na výskum kul- túrnych podujatí v kontexte kultúrneho cestov- ného ruchu. Túto vedeckú a výskumnú činnosť významne prepája i so svojou pedagogickou činnosťou, ktorú zameriava na manažment kultúry ako i dejiny národnej kultúry a dejiny umenia. Skutočnosť, že niekoľko rokov pôsobil ako spevák, gitarista a hlavne líder hudobnej skupiny In momentum a aktuálne pôsobí ako sólový gitarista hudobnej skupiny Carpe Diem, predstavuje hodnotný prínos nielen po stránke vedeckej ale i praktickej.

Nové učebné texty s názvom „Vybrané problémy z hudobnej kultúry“ predstavujú zaujímavú a precízne spracovanú problematiku hudby ako kultúrneho fenoménu, dôležitého nielen z pohľadu formovania spoločnosti ale i významného prvku hudobných podujatí. Ako autor prízvukuje, hudba nepredstavuje len určitý fenomén formujúci ľudstvo, ale je i určitý akcelerátor hudobných podujatí, ktoré z pohľadu kultúrneho vývoja významne ovplyv- ňujú kultúrny cestovný ruch. Aj keď sa môže zdať, že problematika hudby je spracovaná mnohými autormi, či už z hľadiska teoretických východísk alebo praktických poznatkov a skúseností, musím konštatovať, že autorom skúmaný aspekt hudobnej kultúry v kontexte historického vývoja až po využitie v kul- túrnom cestovnom ruchu je v mnohých dielach málo rozoberaný. Na trhu sa síce nachádzajú publikácie obdobného druhu, avšak komplexná literatúra zaoberajúca sa širšími kulturologickými pohľadmi na chápanie hudby ako   i funkcie hudby a hudobných žánrov prepojených na hudobné podujatia a cestovný ruch, vhodná na využívanie v edukačnom procese, absentuje. Z tohto dôvodu musím konštatovať, že učebné texty predstavujú hodnotné dielo, v ktorom  analyzovaná problematika slúži ako východiskový námet  na diskusiu k mnohým otázkam hudobnej kultúry a taktiež ponúka študen- tom priestor dopĺňať skúmané skutočnosti o vlastné zistenia a pozorovania.

Z formálneho hľadiska sú učebné texty rozsahovo spracované na 130 stra- nách, pričom jednotlivé tematické okruhy sú rozdelené do 4 kapitol. Úvodná kapitola objasňuje stav problematiky hudby ako kultúrneho fenoménu z rôz- nych kulturologických pohľadov, akými sú: „antropologické chápanie hudby“ a jeho význam, konkrétne postavenie hudby v rôznych kultúrach sveta, či ako súčasť rôznych  kresťanských obradov; „axiologické chápanie hudby“    z hľadiska formovania životných názorov, duchovných hodnôt a životného štýlu ľudskej spoločnosti; „redukcionistické chápanie hudby“ a jej využívanie a odovzdávanie posolstva prostredníctvom symbolov. Tu autor kladie dôraz na symboliku hudby od reklamnej hudby, emócie v hudbe, znelky, fanfáry, súťaže, až po hymny, filmovú hudbu, či muzikoterapiu; „univerzalistické chá- panie hudby“ v podobe vývoja hudby ako jedného z univerzálnych ľudských umení (hudobný folklór, hudba ako prirodzená súčasť vývoja detí, či hudba ako súčasť kultúry); „komercionalistické chápanie hudby“ ako jedného z vy- užívaných produktov ľudskej tvorivosti prinášajúceho zisk. Tu autor upozor- ňuje na pojmy, akými sú hudobný priemysel, či hudobná komercia. A keďže hudba je v mnohých podobách v súčasnosti považovaná za predajný artikel, je logické, že kultúra hudby sa pretransformováva do podoby hudobného konzumu. Keďže ľudia sú rôzni, ovplyvňovaní množstvom štýlov a žánrov,

M. Mudrák tu logicky poukázal na typy hudobných recipientov. Práve v tej- to prvej kapitole sa autor snaží prehľadne priblížiť postoje rôznych autorov  k problematike viacerých kulturologických pohľadov na kultúru.

Osobitné postavenie v daných učebných textoch má kapitola 2, v ktorej sa Mudrák venuje „funkciám hudby“. Nerozoberá tu len všeobecne známe funk- cie v podobe estetickej, umeleckej, dekoratívnej, relaxačnej, homeostatickej, tanečnej, či zábavnej, ale upriamuje sa na dôležitosť hudby ako spoločenskej potreby, teda sociálne pôsobenie hudby. Práve tu autor detailne zdôrazňuje funkciu hudby v rôznych smeroch spoločenských potrieb od náboženstva, ri- tuálu, osláv, kolektivizácie až po generačnú a komunikačnú potrebu. Násled- ne autor deskripčným spôsobom objasňuje genézu preferencií hudobných štýlov, pričom sa orientuje práve na klasickú a populárnu hudbu.

Celkové profesijné smerovanie M. Mudráka najviac badať v 3. kapitole, ktorú smeruje na „hudobné podujatia“ a ich prepojenie v kultúrnom cestov- nom ruchu. Trend hudobných podujatí a festivalov je umocňovaný vzrasta- júcim záujmom o priamu účasť. V súčasnosti ide o neprehliadnuteľný feno- mén súčasnej spoločnosti so silným emočným zážitkom. Ako sám uvádza, návšteva hudobných akcií predstavuje významnú časť z celkového objemu kultúrneho cestovného ruchu.

Posledná kapitola učebných textov je venovaná detailnej genéze dvoch významných hudobných žánrov – „blues“ (jeho vývoj do podoby dnešného kultúrneho fenoménu) a „rock“ (ako základ dnešnej populárnej hudby).

Predmetné učebné texty spĺňajú všetky predpoklady kladené na takéto dielo. Autor excelentným spôsobom obohacuje problematiku hudobnej kultúry nielen o odborné ale i metodické a realizačné prístupy k základným hudobným oblastiam, s ktorými sa vo svojej praxi stretáva.