Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Keď v roku 1949 vyšlo prvé vydanie Orwellovej knihy 1984 mohli mať mnohí jej čitatelia pocit, že autorova predstava autoritatívnej spoločnosti patrí medzi neuskutočniteľné sci-fi žánre. Podobne aj v súčasnosti sa nám môžu piliere európskych demokratických štátnych zriadení zdať neporaziteľné a neochvejné. Aktuálny geopolitický vývoj vo viacerých krajinách naznačuje, že tak ako môže byť naplnená Orwellova vízia tyranie, aj piliere demokratických zriadení založené na liberalizme a slobode sú poraziteľné a krehké. Práve predstavovaná kniha O tyranii. Dvadsať ponaučení z 20. storočia čitateľovi ponúka zastavenie a zamyslenie sa nad politickým vývojom z pohľadu rôznych príkladov histórie. Kniha Timothyho Snydera v origináli On Tyranny: Twenty Lessons from the Twentieth Century vyšla na slovenskom knižnom trhu vo vydavateľstve Premedia, a hoci bola vydaná už v roku 2017, práve väčšia radikalizácia politického spektra naprieč urópou a v USA dokazuje, že absolútne nestráca na svojej aktuálnosti.

Tymothy Snyder je americký historik, ktorý sa špecializuje na históriu strednej a východnej Európy, holokaust a totalitné režimy. Je autorom viacerých kníh venujúcich sa novodobým dejinám Európy. Medzi najpopulárnejšie bezpochyby patrí „Krvavé územie“ (2010), kde autor podrobne skúma dejiny oblasti strednej a východnej Európy počas 20. storočia, ktorá bola medzi dvoma totalitnými režimami, nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Toto obdobie bolo poznačené masovými vraždami, hladomorom, deportáciami a politickými represiami.

Útla knižka s názvom O tyranii. Dvadsať ponaučení z 20. storočia, predstavuje ďalší autorov prínos k pochopeniu dejinných súvislostí vzniku autoritatívnych režimov v minulom storočí a je istou formou návodu prežitia jednotlivca v zmáhajúcej sa vlne radikalizujúcich sa politických myšlienok. V úvode autor veľmi stručne popisuje vznik tyranie v starogréckych štátoch ako aj nástup a uzurpovanie moci prostredníctvom fašizmu a komunizmu. Kniha je rozdelená na krátke kapitoly. Namiesto zdĺhavých charakteristík a definícií autor veľmi stručne a jasne pomenúva istý znak tyranie a následne uvádza príklad z totalitných režimov 20. storočia. Výsledkom sú krátke, dynamické kapitoly s množstvom informácií, ktoré sú aj napriek tomu jasné a pochopiteľné. Mohli by sme povedať, že takýto prístup je veľmi efektívny na prilákanie aj takého čitateľa, ktorý po politologických publikáciách siahne iba zriedka. V úvode každej kapitoly autor uvádza, ako má jednotlivec proti tyranii postupovať, resp. ako má rozpoznať snahy o uzurpovanie si moci. Následne svoje tvrdenia dokladá príkladom z dejín fašizmu a komunizmu. Možno by pri uvedení týchto príkladov nebolo na škodu, ak by autor uviedol aj relevantné zdroje, nakoľko na niektorých miestach si knižka vyžaduje dohľadanie inak zaujímavých dejinných informácií. Autor tiež čerpá aj z nedávnej minulosti z čias prvého volebného obdobia Donalda Trumpa. Autor mu vyčíta najmä jeho pôsobenie v médiách a počas predvolebnej kampane, kedy nabádal svojich prívržencov, aby násilím z predvolebného mítingu vytlačili jeho odporcov a následne povedal: „Nie je to väčšia zábava ako obyčajný míting? Ja sa aspoň bavím.“ (Snyder, 2017:38) V tejto súvislosti by bolo zaujímavé vnímať reflexiu druhej, úspešnej predvolebnej kampane súčasného amerického prezidenta.

Tyrania je o to nebezpečnejšia, že sa často vydáva za ochranu pred neexistujúcimi hrozbami. Aj takto by sme mohli parafrázovať jednu z nosných myšlienok Georga Orwella v knihe 1984. Hlavným nebezpečenstvom tyranie je, že sa do života dostáva nenápadne, vyvoláva pocit neustáleho strachu a neistoty, identifikuje nepriateľa a následne pod rúškom ochrany ľudí pred týmto, často imaginárnym nepriateľom prijme zákony na upevnenie svojej absolutistickej moci a vytvorí špeciálne vojenské policajné sily na udržanie nového poriadku. Práve proti takémuto nástupu totality musí podľa Snydera každý jednotlivec bojovať tým, že sa nepodrobí vopred tlaku vládnucej garnitúry, vezme na seba zodpovednosť, bude brániť verejné inštitúcie, a zachová si svoju ľudskosť aj vo vyhrotených situáciách. Pri pohľade na súčasný politický vývoj aj v našej krajine sú tieto odporúčania javia ako viac než dôležité. Pri koncipovaní svojich odporúčaní sa autor inšpiroval definíciami autoritatívnych štátnych zriadení viacerých súčasných politológov. Za mimoriadne zaujímavé a poučné je možné považovať jeho odporúčanie neveriť jednoznačne médiám. Autor tvrdí, že médiá často opakujú klišé, ktorými ich kŕmia politici a napokon ich opakujú aj tí, ktorí chcú s nimi vyjadriť svoj nesúhlas. „Televízia si nárokuje spochybňovať politický jazyk prostredníctvom obrazového vyjadrovania, no striedanie jedného obrázku za druhým môže byť prekážkou zmyslu pre rozlíšenie. Každá správa v televíznom spravodajstve je „aktuálna“ kým ju nenahradí nejaká ďalšia.“ (Snyder, 2017:50) Podľa Snydera sa pravdepodobne nevyhneme pozeraniu a informáciám dvojdimenzionálneho sveta, avšak je úlohou každého jednotlivca, aby mal aj iné zdroje informácií a vedomostí. Tieto informácie by mal každý získavať čítaním kníh. Tu autor uvádza aj niekoľko podľa neho povinných čítaní, ktoré by mali byť „mentálnou zbrojnicou jednotlivca“. Úlohou jednotlivca je tak nielen preberať informácie, ale ich aj kriticky vyhodnocovať a dávať do širších spoločenských súvislostí.

Publikácia je predovšetkým venovaná Američanom, aby sa nedali oklamať a neuverili rétorike vtedajšieho a vlastne dnes už zas aj súčasného prezidenta, aby sa poučili z historického vývoja totalitných režimov, ktoré výrazne zasiahli do života jednotlivcov, avšak pokiaľ sa bližšie pozrieme na súčasné smerovanie viacerých európskych krajín, je jasné, že jej poučenia sú osožné aj pre európskeho čitateľa. Samotné čítanie knižky pri jej rozsahu 107 strán nezaberie dlhší čas než výdatnejšia víkendová prechádzka, ponúka nám však dostatočný materiál na rozpoznanie snahy politikov o nastolenie autoritatívnych režimov. Po prečítaní všetkých odporúčaní môžeme konštatovať, že je veľmi ťažké vybrať jednu nosnú myšlienku, ktorej by sa mal jednotlivec v súčasnej hektickej politickej situácii držať. Hranica medzi demokraciou a tyraniou je veľmi tenká, práve prezentovaná knižka nám dáva návod na to, ako predstavu totálnej moci uchovať iba v medziach predstavy a zabrániť prekročeniu tejto veľmi tenkej hranice.