Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Prírodné pomery horských a podhorských ob­lastí Slovenska podmienili využívanie dreva ako zá­kladného stavebného mate­riálu. Používalo sa nielen na stavbu obytných, hospo­dárskych či technických objektov, ale aj sakrálnych stavieb. Drevené kostoly na Slovensku sú neodmys­liteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. V zá­vislosti od geografických, etnických, konfesionálnych, historických a regionálnych činiteľov ich možno rozdeliť na rímskokatolícke drevené kostoly gotizujúceho typu, evanjelické artikulárne a tolerančné kostoly a východoslovenské gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostoly. O priblíženie ich histórie, konštrukčných a iných špecifík, ale aj o spropagovanie medzi domácim obyvateľstvom a zahraničnými návštevníkmi sa usiluje publikácia Miloša Dudáša, Ivana Gojdiča a Margity Šukajlovej Drevené kostoly, ktorá vyšla v edícii Kultúrne krásy Slovenska vydavateľstva DAJAMA (2007).

Slovensko patrí k tým európskym krajinám, ktorými sa tiahne deliaca línia medzi západnými a východnými náboženskými rítmi. Predmetná publikácia načrtáva historické pozadie sformovania jednotlivých typov slovenských drevených kostolov s akcentom na okolnosti a obdobie ich vzniku, vierovyznanie ich staviteľov a užívateľov (veriacich) a zaužívaný kánon. Drevené kostoly prezentuje ako odraz dobového vnímania náboženského života a konkrétneho praktizovania viery dedinského obyvateľstva. Predstavuje ich ako stavby, ktoré bezprostredne zosobňovali duchovnú kultúru ľudového tvorcu využívajúceho prirodzený cit pre materiál a dlhoročne získavané vedomosti a praktické skúsenosti.

Kniha sa člení na tri hlavné časti, ktoré bližšie oboznamujú so zachovanými drevenými kostolmi na Slovensku, ich polohou, históriou, pôdorysným členením, vnútorným zariadením aj súčasným využitím. Text je doplnený obrazovou a kartografickou prílohou, kontaktmi na správcov jednotlivých objektov, ale aj slovníkom odborných (architektonických) výrazov. Jednotlivé kapitoly venované rímskokatolíckym dreveným kostolom postupne predstavujú Kostol sv. Juraja v Žiline – Trnovom, Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna (Múzeum slovenskej dediny v Martine – Jahodníckych hájoch), Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, Kostol sv. Alžbety zo Zábreže (Múzeum oravskej dediny v Zuberci – Brestovej), Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Hraničnom a Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove. Mladším stavebným typom sú evanjelické artikulárne a tolerančné kostoly, z ktorých sa až do súčasnosti zachovali kostoly v Hronseku, Istebnom, Leštinách, Svätom Kríži (pôvodne z Hronseku) a Kežmarku. Charakterizuje ich druhá časť publikácie, kým posledná a najrozsiahlejšia sa venuje gréckokatolíckym a pravoslávnym dreveným kostolom (celkovo 34 objektov). Z nich najstaršie sa nachádzajú v lokalitách Bodružal (1658), Topľa (1700), Tročany (1739) a Ladomírová (1740 – 1742), ostatné pochádzajú až z konca 18. a začiatku 19. storočia. Publikácia o. i. upozorňuje na ich špecifikum v podobe ikonastasu, t.j. umelecky zhotovenej steny v chrámoch byzantského obradu, ktorá oddeľuje svätyňu od chrámovej lode a na ktorej sú sústredené náboženské obrazy – ikony. Na záver možno konštatovať, že kniha nie je iba súpisom kultových drevených stavieb na Slovensku, ale pútavou formou ich približuje čitateľom a nabáda k ich návšteve.