Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Výskum a štúdium spôsobu života a kultúrnych tradícií v prostredí minorít v inoetnickom obkľúčení potvrdzuje všeobecnú zákonitosť, že každé lokálne spoločenstvo predstavuje originálnu sociálnu a kultúrnu jednotku. Všade pôsobí popri jedinečnej polohe a komplexe geografických podmienok iný súbor vzťahov, okolností, súvislostí a takých determinujúcich faktorov, ktoré vplývajú na imanentný stav jazyka, kultúry, historického vedomia, psychologických charakteristík a identít obyvateľov. Vedeckovýskumná práca v takomto prostredí je lákavá, lebo najrôznejšie parametre v zmysle spoločného aj diferenciačného sú signifikantnejšie a výraznejšie ako v etnicky homogénnom prostredí. Okrem početnosti príslušníkov menšiny, ekonomických, politických a kultúrnych daností, zvýrazňuje kontúry rovnakosti a inakosti etnicita v najširšom význame – tvorí vzťahové súvislosti:

– s inými minoritnými spoločenstvami v podobnom postavení,

– s obklopujúcim etnickým makroprostredím, jeho legislatívou, administratívnym i politickým usporiadaním,

– s etnickými jednotkami rôznych úrovní v rámci vlastného etnického spoločenstva (enklávy, diaspory, materský národ) vrátane priestorovej vzdialenosti od iných minoritných lokálnych spoločenstiev s totožnými etnickými parametrami.

Podobnú rolu – podstatne odlišnú od situácie v homogénnom etnickom prostredí – plní aj náboženstvo a stav religiozity. V podmienkach Dolnej zeme, kde predovšetkým smeruje náš záujem, sa konfesionalita spravidla najvýraznejšie podieľa na existujúcich (etno)kultúrnych paradigmách, rozdielnych kultúrnych vzoroch a konfiguráciách, patrí k najdôležitejším faktorom priebehu akulturácie, stavu etnickej asimilácie a etnickej/skupinovej identity. Podstatnými okolnosťami nie sú len odlišné konfesionálne charakteristiky majoritného a minoritného etnokultúrneho prostredia, aktivity, respektíve roly inštitútov a inštitúcií súvisiacich s konfesionalitou, ale tiež heterogénna náboženská štruktúra v rámci konkrétnej minoritnej skupiny. Treba tiež pripomenúť, že najrôznejšie okolnosti konfesionality nepôsobia na etnicitu priamočiaro – priebeh asimilácie môžu spomaľovať, ale tiež urýchľovať.

Spomenuté aj mnohé ďalšie súvislosti a determinanty existencie minoritných spoločenstiev v obkľúčení príslušníkov s rozdielnymi etnickými parametrami ovplyvňujú výber výskumných lokalít, ciele výskumu a štúdia materiálov, štruktúru aj obsah publikácií. Vedecko-pedagogické zameranie univerzitného pracoviska s malým počtom pracovníkov a ich špecifickou odbornou profiláciou, závislou od aktuálneho študijného programu, neumožňuje v našej súčasnej situácii dlhodobejšiu systematickú vedeckovýskumnú činnosť, aká je samozrejmosťou vo vedeckom ústave. Podmienky na FF UKF v Nitre dovoľujú realizovať niekoľko krátkodobých terénnych výskumov v priebehu kalendárneho roka. Sú cielené k obohateniu doterajšieho skúsenostného komplexu každého z členov riešiteľského kolektívu a znamenajú sebarealizáciu prostredníctvom odovzdanej kapitoly do knižnej publikácie.

Výber lokalít a publikačné aktivity smerujú v prvom rade do takého minoritného prostredia, ktoré doteraz nemá vlastnú knižnú monografiu. V porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami v podobnom prostredí možno vždy dedukovať, oprávnene očakávať potvrdenie už známych zovšeobecnení, respektíve všeobecne rozšírených javov, no objaviť tiež nové kultúrne kontexty v najširšom zmysle a obohatiť doteraz známe poznatky z etnickej problematiky. Našou snahou je ponúknuť kolektívnemu vedomiu lokálneho spoločenstva impulz k revitalizácii vlastného historického vedomia, kultúrneho bohatstva a etnickej príslušnosti.

Erdevík v Srieme predstavoval poľnohospodársku dedinu so srbským, nemeckým, maďarským aj slovenským obyvateľstvom, pravoslávnymi, katolíkmi aj evanjelikmi i príslušníkmi ďalších náboženských spoločenstiev. Borumlak a Varzaľ reprezentovali slovenské katolícke osídlenie v rumunskom pravoslávnom makroprostredí, horskú neroľnícku kultúru. Butín ponúkol zaujímavú kombináciu slovenského evanjelického obyvateľstva v úrodnom Banáte a presídlencov katolíckeho vierovyznania z hornatého Bihoru.

Pivnica je dedina so slovenskou evanjelickou väčšinovou zložkou, srbskou pravoslávnou menšinou a do druhej svetovej vojny tu žilo aj nemecké obyvateľstvo. Pivničania majú už tradične čulé rozmanité kontakty so širokým slovenským okolím vo Vojvodine aj Slavónii vďaka vysokému počtu obyvateľov a rozsiahlemu príbuzenstvu, spôsobu kolonizácie, ekonomickej prosperite, bohatému spolkovému životu, aktívnej role kňazov a evanjelickej cirkvi. Vzhľadom na konkrétnu situáciu sme sa rozhodli obohatiť zaužívané tematické zameranie výskumov a rozšíriť tiež pracovný kolektív. Monografia o Pivnici ani zďaleka neobsiahne všetky oblasti tradičnej kultúry, ale napriek tomu sa v rôznych kontextoch objavia. Našou snahou je identifikovať relevantné faktory aj rôzne súvislosti formovania kultúry a vytvoriť čo najpresvedčivejší obraz o kultúrnych tradíciách lokálneho spoločenstva so špecifickou etnickou štruktúrou v procese zmien. Predmetom nášho záujmu bude stručný historický vývoj od obdobia kolonizácie po súčasnosť, emigrácia do zámoria a následné kontakty na úrovni príbuzenstva aj inštitúcií, ekonomické, príbuzenské, kultúrne a rôzne iné medzilokálne kontakty obyvateľov Pivnice s akcentom na slovenské minority v geopolitickom priestore republík Srbsko a Chorvátsko. Etnické, konfesionálne, spolkové, ekonomické, lokálne a iné väzby sa premietajú vo vedomí obyvateľov ako zvláštny vnútorný pocit skupinovej príslušnosti, ktorá je významnou charakteristikou členov dedinského spoločenstva. Prostredníctvom poznania iných dochádza k sebareflexii, možnosti porovnávania a schopnosti objavenia inakosti vlastnej skupiny a skupinovej identity. Problematike identít bude venovaný osobitný priestor podobne ako miestnym inštitúciám, inštitútom a ich rolám v zachovávaní vedomia lokálnej, etnickej a kultúrnej príslušnosti. Pre Pivnicu bola v medzivojnovom období charakteristická sebestačnosť v poskytovaní služieb prevažujúcim roľníkom aj iným miestnym socioprofesijným subjednotkám. Problematika profesijnej štruktúry a najrôznejších vzťahov roľníckej a neroľníckej kultúry bude spracovaná samostatne ako špecifický problém. Historicko-kultúrno-geografická analýza nie je len dôkazom interdisciplinárneho prístupu, ale v rámci nej vystúpi do popredia veľa kontextov v zmysle potvrdenia etnografických záverov a zovšeobecnení. Túto stať možno zároveň chápať aj ako príspevok ku kultúrnej ekológii. Štúdium a porovnávanie publikovaných aj nepublikovaných prameňov, starých máp, matrík, zápisníc, spolkových kroník, korešpondencie a fotografických materiálov patrí spolu s neštandardizovaným rozhovorom k najčastejším spôsobom zhromažďovania potrebných údajov. Metodicky rozdielny charakter má výskum piesňového repertoáru, príprava zborníka a folkloristická analýza tradičných hudobných prejavov a spevných príležitostí.

Terénne výskumy vrátane dopravy, materiálneho a technického zabezpečenia sme si vo všetkých doterajších prípadoch financovali sami. Na tlač publikácie o Erdevíku a monografie Borumlak – Varzaľ prispel Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR. Veríme, že sa z rovnakého zdroja podarí získať prostriedky aj Pivničanom.