Iné trasy Dušana Scholtza
Iné trasy Dušana Scholtza
Koncom marca sa v Nitre realizoval výnimočný umelecký projekt, ktorý svojím rozsahom aj obsahom presahuje rámec bežnej výstavnej výtvarnej produkcie. Dvojvýstava s názvom Iné trasy košického maliara a výtvarníka Dušana Scholtza bola od 30. marca do 30. apríla 2026 sprístupnená súčasne na dvoch miestach – v Galérii na schodoch FF UKF a v Galérii Foyer Starého divadla Karola Spišáka. Kurátorsky ju pripravili prof. PhDr. Július Fujak (koncepcia v obidvoch priestoroch), PhD. a PhDr. Marta Hučková (Galéria Foyer).
Dušan Scholtz patrí k výrazným osobnostiam súčasnej slovenskej figurálnej maľby. Jeho tvorba nadväzuje na tradíciu majstrov košickej moderny, no zároveň si zachováva silnú autorskú autenticitu. V jeho dielach sa prelína cit pre každodennosť s hlbokou existenciálnou reflexiou, čím vytvára osobitý vizuálny jazyk balansujúci medzi poetikou a tragikou. Scholtzove postavy, situované do bežných, až banálnych prostredí, nesú znaky pitoresknosti
a jemnej grotesky. Ich výrazy však často odhaľujú jedinečný pocit prežívania, skrytý smútok a stopy dejín, ktoré nemožno prehliadnuť. Práve tento kontrast medzi všednosťou a tragédiou bol jedným z hlavných motívov výstavy.
Dvojvýstava ako dialóg tém. Výstava Iné trasy bola rozdelená na dve tematicky odlišné, no vzájomne prepojené línie. Galéria na schodoch na FF UKF ponúkla sériu Different Trains, tematicky venovanú obetiam holokaustu. Názov série odkazuje na ikonické hudobné dielo amerického skladateľa Steva Reicha z 80. rokov minulého storočia, ktoré využíva autentické zvukové záznamy a techniku fázovania na vytvorenie vrstvového, emocionálne silného naratívu o transportoch smrti počas holokaustu 2. svetovej vojny. Scholtz túto myšlienku prenáša do výtvarného jazyka prostredníctvom koláží s opakujúcim sa motívom dobytčích vagónov s ľuďmi. Ich základ tvoria účtovné pečiatky, symbolicky reprezentujúce poriadok byrokratického aparátu s jeho chladnou racionalitou a administratívnou presnosťou v protiklade k ľudskému utrpeniu.
V Galérii Foyer sa predstavil Scholtz cyklus Feldov vlak, ktorý sa viaže na historickú postavu významného košického výtvarníka a grafika Ľudovíta Felda. Jeho osud, spojený s deportáciou do koncentračného tábora Auschwitz a nútenou úlohou dokumentovať nacistické experimenty dr. Mengeleho, predstavuje extrémny príklad zneužitia umeleckého talentu v podmienkach totalitného násilia. Scholtz sa k tejto téme nevracia ako historik, ale ako umelec. Neponúka rekonštrukciu udalostí, ale ich emocionálnu a morálnu reflexiu – cez obrazy, ktoré nesú tichú výpoveď o človeku vystavenom nepredstaviteľnému zlu.
Medziodborový presah. Steve Reich vo svojej skladbe reflektoval vlastné detské cestovanie vlakom po Spojených štátoch počas 40. rokov minulého storočia a kládol si znepokojujúcu otázku: keby v tom čase žil ako Žid v Európe, akým vlakom by cestoval? Základným materiálom skladby sú melódie odvodené z autentických hlasov ľudí, ktorí tú dobu prežili – rušňovodičov, svedkov aj samotných preživších. Prostredníctvom ich výpovedí skladba opisuje transporty smrti, no bez patetickosti. Je to hlboká vnútorná úvaha o pamäti, vine a zmierení. V závere prichádza upokojenie – vojna sa končí, no jej ozvena zostáva navždy prítomná.
Scholtzova vizuálna interpretácia tejto skladby funguje nie ako ilustrácia, ale aj ako paralelný umelecký komentár. Prenáša hudobnú štruktúru do obrazovej roviny, pričom zachováva jej rytmickosť, repetitívnosť aj emocionálnu intenzitu. Tento medziodborový dialóg preukázal schopnosť umenia prekročiť vlastné médiá a vytvárať komplexné významové siete. Navyše, Scholtzova inšpirácia a pocit „čohosi nevypovedaného“ sa preniesli do reflexie každodenného života a názorného príbehu Ľubovíta Felda, ktorý bol spolu s tisíckami ďalších Židov deportovaný jednosmernými vlakmi.
Iné trasy tak neboli iba výstavou obrazov. Boli pozvaním k premýšľaniu o pamäti, o osudoch jednotlivcov a o tom, ako sa veľké dejiny zapisovali do obyčajných ľudských tvárí a ich osudov.
Diana Tulebayeva
Obrázok č. 1: Plagát Scholtz
Zdroj: Diana Tulebayeva, 2026