Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Podľa oficiálnych dokumentov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predstavuje cezhraničná spolupráca aktivity zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov obyvateľstva a inštitúcií na oboch stranách spoločnej hranice alebo spoločných hraníc, a to nielen v ich blízkosti, ale aj vo vnútrozemí. Cieľom takejto spolupráce je umožniť obyvateľom zlepšenie ich života tým, že okrem štátnych zámerov na spoločensko-ekonomický rozvoj územia môžu samostatne rozvíjať aktivity v tomto smere aj s partnermi z priľahlých oblastí susedských štátov pri vzájomnom rešpektovaní vnútorných podmienok a zahranično-politickej orientácie štátu.

Problematika cezhraničnej spolupráce do značnej miery súvisí s celkovým rozvojom spolupráce a integrácie v Európe. Tento proces je výsledkom objektívne prebiehajúcej globalizácie politického, ekonomického, sociálneho a kultúrneho vývinu vo svete a snahy premietnuť ho do všestranných integračných tendencií.

Rozvoj cezhraničnej spolupráce, ktorej cieľom je predovšetkým riešenie ekonomických, sociálnych a ekologických problémov na regionálnej a miestnej úrovni, je v súlade so zahranično-politickou orientáciou SR od jej vzniku. Je prostriedkom na dosiahnutie väčšej jednoty a podpory spolupráce medzi európskymi štátmi.

Rozvíjaním aktivít v rámci cezhraničnej spolupráce sa postupne napĺňajú ciele Európskej únie, zamerané na úzku spoluprácu medzi štátmi v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach. Pre SR, vzhľadom na jej vysoký výrobný potenciál, reštrukturalizáciu, nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva a malý trh, je vo všeobecnosti výhodné orientovať sa na cezhraničnú spoluprácu. Rozvíja sa najmä v segmentoch priemyslu, cestovného ruchu, štátnej správy a samosprávy. Cezhraničná spolupráca má najväčší význam pre regióny, respektíve regionálne jednotky (združenia) či lokálne subjekty.[1]

Cezhraničná spolupráca ako rozsiahly súbor procesov si však vyžaduje prijímať mnohé administratívno-správne, technické, ekonomické, sociálne a kultúrne opatrenia, ktoré podporujú a upravujú vzájomné vzťahy medzi rôznymi subjektmi po oboch stranách hraníc v súlade s uzatvorenými zmluvami a dohodami.

Cezhraničnú spoluprácu v rámci Európskej únie upravuje aj legislatíva, je podporená oficiálnymi dokumentmi. Za základný možno považovať Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi (bol prijatý v roku 1980). V ňom sa za cezhraničnú spoluprácu považujú všetky aktivity zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov obyvateľstva žijúceho na opačných stranách spoločnej štátnej hranice. Cieľom rámcového dohovoru je podporiť a uľahčiť uzatváranie dohôd o cezhraničnej spolupráci v rámci právomocí miestnych a regionálnych orgánov. Na území SR tento dohovor platí od roku 2000. K pôvodnému dohovoru bol uzavretý doplnkový protokol, ktorý zdôrazňuje, že nástrojom na rozvoj a udržiavanie štruktúry cezhraničných vzťahov sú cezhraničné inštitúcie. Takéto organizácie majú právo získať právnu subjektivitu za účelom rozvoja cezhraničnej spolupráce. Neskôr bol prijatý ďalší protokol, ktorý hovorí o tom, že je možná aj spolupráca územných celkov nesusediacich so štátnou hranicou. Táto forma spolupráce sa nazýva interteritoriálna spolupráca.[2]

Napriek prijatiu potrebnej legislatívy sa spolupráca medzi subjektmi v mnohých prípadoch realizuje na neoficiálnej úrovni, bez písomného potvrdenia. Výhoda tejto formy kooperácie je v tom, že neprinášala byrokratickú administratívnu agendu a nie je potrebné dodržiavať mnohokrát prísnu národnú legislatívu či ekonomické predpisy. Naopak, po začatí prístupových rokovaní o členstve SR v EÚ, vznikla možnosť čerpať finančnú podporu z prostriedkov únie. Podmienkou bolo inštitucionalizovanie požiadaviek, čo prinieslo nutnosť oficializácie existujúcich vzťahov. Oficiálna spolupráca vyžaduje vstupné financie, pracovné sily aj znalosť problematiky cezhraničnej spolupráce a grantových schém EÚ.

Po vzniku SR sa cezhraničná spolupráca miestnych orgánov verejnej správy a iných subjektov uskutočňovala neformálnym spôsobom. Meniace sa geopoliticko-ekonomické podmienky v priestore strednej Európy však vytvorili predpoklad vzniku organizovanejších systémov spolupráce. Vznikajúce euroregionálne združenia – euroregióny, zahŕňajúce územia presahujúce územie SR a zvlášť vstup obcí a miest i orgánov miestnej štátnej správy do cezhraničného združenia, nemali v tom období jasné vymedzenia právneho rámca. V roku 1999 vydalo Ministerstvo vnútra SR metodický pokyn na registráciu záujmových združení právnických osôb, ktoré vznikali za účelom rozvíjania cezhraničnej spolupráce v rámci euroregiónov. Vznik, právne postavenie a zánik týchto záujmových združení upravuje Občiansky zákonník. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť a stáva sa právnickou osobou zápisom do registra združení.[3] V súčasnosti v SR existuje 12 euroregionálnych združení.

Významným motivačným prvkom pri zakladaní projektov cezhraničnej spolupráce bola potenciálna finančná podpora z prostriedkov viacerých grantových programov. Jednalo sa predovšetkým o iniciatívu Európskeho fondu regionálneho rozvoja INTERREG – medziregionálna spolupráca a PHARE CBC (cross border cooperation). V plánovacom období na roky 2007 – 2013 sú to programy cezhraničnej spolupráce, ktoré SR realizuje so všetkými susediacimi krajinami. Výhodou tejto iniciatívy sú skúsenosti nadobudnuté počas predchádzajúcich programov aj už prebiehajúce kontakty na oboch stranách hraníc. Hlavným cieľom aktuálneho programu cezhraničnej spolupráce v programovom období 2007 – 2013 je podpora zameraná najmä na:

• rozvoj cezhraničných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych činností prostredníctvom spoločných stratégií trvalo udržateľného územného rozvoja, a najmä prostredníctvom podpory podnikania, cestovného ruchu, kultúry a cezhraničného obchodu;

• podporu a zlepšenie spoločnej ochrany a správy prírodných a kultúrnych zdrojov, aj prevencie prírodných a technických rizík;

• podporu prepojenia medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

• zníženie izolovanosti zlepšením prístupu k dopravným, informačným a komunikačným sieťam a službám, aj cezhraničných vodných, odpadových a energetických systémov a zariadení;

• rozvoj spolupráce, kapacity a spoločného využívania infraštruktúr, najmä v zdravotníctve, kultúre, cestovnom ruchu a školstve.[4]

Predmetom záujmu tohto príspevku je cezhraničná spolupráca v cestovnom ruchu a kultúre, vrátime sa preto k vyššie spomínaným euroregiónom. Z celkového počtu 12 pôsobí až 7, respektíve 8 na hranici SR a Maďarska. Sú to nasledovné euroregióny: Euroregión Podunajský trojspolok, Euroregión Váh-Dunaj-Ipeľ, Euroregión Ipeľ-Ipoly, Euroregión Neogradiensis, Euroregión Slaná-Rimava, Euroregión Kras, Euroregión Ister-Granum a Karpatský euroregión. V rámci rozvoja cestovného ruchu a kultúry je pozitívne, že uvedené regióny vznikli na základe istých spoločných znakov a kontaktov, nejedná sa o spoluprácu vyplývajúcu len z faktu cezhraničného susedstva.

V otázke možností cezhraničnej spolupráce v cestovnom ruchu a kultúre je nevyhnutné vymedziť niekoľko teoretických východísk. Význam spolupráce v cestovnom ruchu je možné chápať ako spoločné úsilie pri rozvoji cestovného ruchu na Slovensku, ochotu spolupracovať, spájať sa, úzko spolupracovať s orgánmi samosprávy, verejnej správy a s ďalšími inštitúciami na rozvoji cestovného ruchu v SR a snahu o jeho rozvoj na úrovni verejného záujmu.[5] Spolupráca sa zakladá na dvoch základných pravidlách: možnosti vzájomného pôsobenia a miere motivácie ku spolupráci.[6]

S ohľadom na charakteristiku a špecifiká trhu CR na Slovensku je potrebné rozvíjať spoluprácu podnikateľov a inštitúcií formou cezhraničnej spolupráce z viacerých dôvodov:

• Účastník CR vníma svoj pobyt v cieľovom mieste komplexne. To znamená, že sa jedná o súbor, ktorý obsahuje všetky jeho zážitky a skúsenosti, vrátane spotrebovaných služieb. Svoj celkový dojem nedelí podľa jednotlivých spotrebovaných produktov, ale naopak. Vytvára si ho na základe porovnania svojich očakávaní s poskytnutými službami. Produkt zariadenia CR nemá rozhodujúci vplyv na výber cieľového miesta.

• Zlepšenie schopnosti realizovať produkt zo strany ponuky. Spoločný postup podnikov a inštitúcií cestovného ruchu pri vývoji produktu a jeho realizácii umožňuje zefektívniť vyžitie výrobných faktorov, vytvoriť systém riadenia danej destinácie (tzv. destinačný marketing), uľahčuje tvorbu balíkov služieb a umožňuje uspokojovať dopyt podľa požiadaviek cieľovej skupiny účastníkov CR.

• Podpora vzniku inštitúcií pre cestovný ruch, ktorých úlohou je zefektívnenie komunikácie medzi participujúcimi rezortmi a príprava vzniku takých legislatívnych noriem, ktoré zjednodušia budovanie infraštruktúry pre CR.[7]

Spolupráca patrí tiež k prvkom rozšíreného marketingového mixu. Podľa niektorých ekonómov rozširuje klasickú podobu tzv. „4P“ (place, price, promotion, product) o ďalšie 4P (people, packaging, programming, partnership). Partnership reprezentuje myšlienku, že úspech v CR závisí na spolupráci dodá- vateľov so sprostredkovateľmi, prepravcami a mnohými ďalšími, aj na spolupráci medzi rôznymi úrovňami verejnej správy – cezhraničnú spoluprácu nevynímajúc.[8]

Významnú úlohu pri spolupráci a rozvoji CR zohráva aj miestne obyvateľstvo. U obyvateľstva je potrebné vytvárať kladný vzťah k CR a jeho účastníkom. Dôležité je najmä pochopiť prínos a úžitok, ktorý obyvateľom môže plynúť z turizmu a vysvetliť možnosti pozitívne ovplyvniť jeho rozvoj.

Zlepšenie spolupráce medzi podnikateľmi navzájom i medzi verejným a súkromným sektorom by malo byť podmienené intenzívnym využívaním kooperačných systémov, ako sú miestne a regionálne združenia CR, dobrovoľné profesijné združenia a pod. Takéto kooperačné systémy majú na trhu podstatne väčšie šance ako samostatné jednotky.

Angažovanosť verejného sektora sa musí prejaviť pri iniciovaní vzniku a zakladaní združení cestovného ruchu v mestách a regiónoch, podobne, ako tomu bolo pri vzniku niektorých euroregiónov. Určujúci význam majú miestne združenia CR, ktoré sa môžu na princípe subsidiarity spájať do regionálnych združení s cieľom plnenia spoločných úloh.[9]

Miestne, regionálne a cezhraničné združenia majú význam pre vytváranie komplexných produktov CR v regiónoch, organizovanie fungujúceho trhu služieb. Niekedy je však nevyhnutná účasť verejného sektora, najmä v oblasti financovania.

Spolupráca v turizme a kultúre sa z priestorového hľadiska môže rozvíjať na viacerých úrovniach. Po zovšeobecnení sú zastúpené štyri úrovne: miestna, regionálna, národná a nadnárodná. V rámci regionálnej úrovne je najrozvinutejšou formou cezhraničná spolupráca, ktorá vzniká s cieľom integrovaného rozvoja prihraničných regiónov.[10]

Väčšina potenciálnych produktov cezhraničnej spolupráce vychádza z podobnosti územia. V rámci územia Slovenska a susedných štátov je možné stavať na viacerých spoločných črtách (časť spoločnej histórie, výskyt homogénnych kultúrnych prvkov, bohatstvo na geotermálne pramene, kultúrno-historické pamiatky). Dôležitý je spoločný záujem o napredovanie v týchto oblastiach. Podobnosti potenciálu pre rozvoj CR je potrebné v priestore identifikovať a účelne využívať. Významnú spoluprácu možno očakávať aj v oblasti kapitálových investícií. Niekoľko ich možno sledovať v prihraničných regiónoch, i keď v niektorých prípadoch sú hodnotené ako pokus o utlmenie či likvidáciu konkurencie. Mäkké projekty v rámci cezhraničnej spolupráce budú iste smerovať k výmene skúseností, školeniu a vzdelávaniu pracovníkov. Treba poznamenať, že aj aktuálne výzvy vyššie uvedených grantových programov takéto zameranie obsahujú. Rovnako dôležitá je možnosť zamestnania kvalifikovanej pracovnej sily v CR za hranicami krajiny. Jedná sa najmä o odchod obyvateľov SR ovládajúcich maďarský jazyk do Maďarska, menej do Českej republiky a Rakúska. Tu je potrebné poukázať na dvojnásobný efekt: zníženie nezamestnanosti a uspokojenie potrieb zamestnávateľa. Spoločný alebo destinačný marketing regiónov či cezhraničných združení môže významne napomôcť pri oslovovaní potenciálneho zákazníka. Ten by sa jedným komunikačným kanálom dostal k informáciám o dvoch (či viacerých) krajinách, prihraničných regiónoch a možnostiach ich návštevy. Ďalšou výhodou je úspora finančných prostriedkov vynaložených na propagáciu, spôsobená práve ich diverzifikáciou. Rozvojové projekty v cieľových miestach môžu ovplyvniť aj revitalizáciu infraštruktúry, ktorej účasť sa predpokladá pri realizácii niektorých spoločných aktivít.

Cezhraničná spolupráca však prináša aj riziká, nedostatok potenciálu využiť ponúkané zdroje z EÚ na rozvoj regiónov. Odborným pohľadom a analýzou (napr. pomocou metódy SWOT) je možné identifikovať ich a predísť následným problémom. Silnou stránkou prihraničných regiónov je geografická podobnosť, ktorá dáva možnosť realizácie mnohých aktivít kultúry a CR. Ďalej je to atraktívna primárna ponuka CR (prírodný a kultúrno-historický potenciál). Dôležitá je aj existencia centier na oboch stranách hranice, ktoré sú nielen administratívnymi, ale aj ekonomickými, kultúrnymi a edukačnými strediskami.

Slabou stránkou je najčastejšie nedostatočná kvalita služieb, ktorú možno považovať aj za ohrozenie do budúcnosti, môže totiž odradiť zahraničnú klientelu.

S kvalitou súvisí tiež nepostačujúca sekundárna ponuka CR (ubytovacie a stravovacie služby, služby inštitúcií CR). Problémom súčasnosti je nekvalifikovaná pracovná sila, čo je spôsobené najmä odchodom obyvateľstva do zahraničia za lepšími platovými podmienkami. V CR je vysoká spotreba živej práce a kvalitní pracovníci sú veľmi potrební. Dôraz sa kladie aj na jazykovú vybavenosť, keďže najdôležitejší je príjazdový turizmus.

Vyššie objasnený význam destinačného marketingu a spoločnej propagácie nekorešponduje so súčasnou nedôverou podnikateľov v tejto oblasti. Problémom je potreba investovať finančné prostriedky.

Pozitíva uvedené medzi silnými stránkami ponúkajú viaceré príležitosti na rozvoj CR. Jedná sa o budovanie spoločných tematických parkov, respektíve okruhov so špecifickým zameraním. Niekoľko podobných produktov je v súčasnosti realizovaných v rámci programov cezhraničnej spolupráce (napríklad Via Sancti Martini). Veľké predpoklady a potenciál zlepšenia súčasného stavu poskytujú eurofondy a ďalšia štruktúrovaná pomoc z iných zdrojov, bez ktorej by nebolo možné budovať supraštruktúru a všeobecnú infraštruktúru. Príležitosťou, ktorá môže vytvoriť nové pracovné miesta, je využitie kultúrneho dedičstva [11] na oboch stranách hranice vybudovaním siete rôzne zameraných kultúrnych zariadení – kultúrnych klastrov. Z ich služieb by mohli byť vytvorené produktové balíky služieb so šancou osloviť širšiu klientelu.

V rámci SWOT analýzy identifikujeme aj isté ohrozenia, ktoré spolu viacmenej súvisia. Prvým je pretrvávajúca nedôvera ekonomického sektora v kooperáciu, spôsobená rôznymi faktormi, napríklad i súčasnou globálnou ekonomickou krízou, či nedostatkom finančných prostriedkov na veľké kapitálové investície. Ďalším je konkurencia v podobe iných regiónov a združení, ktoré môžu časť účastníkov CR „zlákať“ na svoje územie.

Poznámky:
[1] hraničná spolupráca. Uverejnené na internete: https://www.minv.sk/?cezhranicna-spolupraca (dátum neuvedený).
[2] Medzinárodné európske dokumenty. Uverejnené na internete: https://www.minv.sk/?medzinarodne-europske-dokumenty (Dátum neuvedený).
[3]Euroregióny. Uverejnené na internete: https://www.minv.sk/?euroregiony (dátum neuvedený).
[4] Práce na cezhraničných operačných programoch pokročili. Uverejnené na internete: https://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/prace-na-cezhranicnych-operacnych-programoch-pokrocili (31.10. 2006)
[5] KURPAŠ 2009: 16
[6] KONEČNÁ 2004: 35
[7] KURPAŠ 2009: 16
[8] FORET – FORETOVÁ 2001: 24
[9] KURPAŠ 2009: 17
[10] KONEČNÁ 2004: 34-35
[11] K problematike kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu pozri bližšie LENOVSKÝ 2008.

Literatúra a pramene:
Cezhraničná spolupráca. Uverejnené na internete: https://www.minv.sk/?cezhranicna-spolupraca (dátum neuvedený).
Euroregióny. Uverejnené na internete: https://www.minv.sk/?euroregiony (dátum neuvedený).
FORET, M. – FORETOVÁ, V.: Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha 2001.
KONEČNÁ, A.: Regionálna spolupráca v cestovnom ruchu. Bratislava 2004.
KURPAŠ, M.: Cezhraničná spolupráca v cestovnom ruchu v Šariši. In: Kontexty kultúry a turizmu. Nitra 2009, č. 1, s. 14 – 19.
LENOVSKÝ, L. a kol.: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo : učebné texty k vybraným problémom. Nitra 2008.
Medzinárodné európske dokumenty. Uverejnené na internete: https://www.minv.sk/?medzinarodne-europske-dokumenty (dátum neuvedený).
Práce na cezhraničných operačných programoch pokročili. Uverejnené na internete: https://www.euractiv.sk/ regionalny-rozvoj/clanok/prace-na-cezhranicnych-operacn ch-programoch-pokrocili (31.10.2006)