Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Sociálny cestovný ruch je spojený s účasťou sociálne slabších vrstiev obyvateľstva na cestovnom ruchu a umožnený zreteľne preukázateľnými opatreniami.[1] Účastníkmi sociálneho cestovného ruchu môžu byť okrem sociálne slabších skupín a starších ľudí aj osoby so zdravotným postihnutím. Práve posledná skupina obyvateľstva v ostatných rokoch kvantitatívne rastie. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európskej únii má zdravotné postihnutie viac než 65 miliónov osôb, čo predstavuje viac než 10% občanov jej 27 krajín.[2] Na Slovensku sa počet zdravotne postihnutých odhaduje na 5%.[3] Trend spojený so starnutím populácie má za následok rast percentuálneho zastúpenia telesne postihnutého obyvateľstva a do roku 2020 by sa tento problém mal už týkať pätiny Európanov, t.j. sto miliónov osôb.[4]

Sociálna politika Európskej únie sa snaží o integráciu obyvateľov s handicapom do spoločnosti aj o zvýšenie ich sociálneho statusu. Rovnosť šancí, rovnaký prístup k hodnotám v spoločnosti pre obyvateľov s handicapom sú ukotvené vo viacerých dokumentoch a právnych normách Európskej únie, Organizácie spojených národov (OSN), Svetovej organizácie turizmu (WTO) a v súčasnosti aj na národných úrovniach. Všeobecné práva sú uvedené v Európskom dohovore o ľudských právach. Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky – Rada vlády pre problematiku občanov so zdravotným postihnutím vypracovala Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, ktorý vychádza z dokumentu OSN na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím.

Uvedené dokumenty sa dotýkajú čiastočne aj oblasti cestovného ruchu, ktorý je v súčasnosti moderným fenoménom trávenia voľného času, ale aj súčasťou životného štýlu širokého spektra sociálnych skupín obyvateľstva. Aj napriek rôznorodosti svojej ponuky donedávna vylučoval účasť skupiny občanov so zdravotným handicapom. Dôvodom bola bariérovosť ubytovacích a stravovacích zariadení, verejnej dopravy, komplikovaný pohyb v cieľovom mieste a prístup k atraktivitám, prípadne prekážky zo strany samotných poskytovateľov služieb, pre ktorých prispôsobenie ponuky potrebám osoby s postihnutím znamenalo zvýšené náklady. Ďalším faktorom bolo aj postavenie cieľovej skupiny v spoločnosti. Osoby s handicapom boli prehliadané a ponuka služieb cestovného ruchu nezohľadňovala ich potreby.

Dnes je situácia iná. Európska únia považuje osoby so zdravotným postihnutím za dôležitý segment trhu cestovného ruchu. Je to medzera, ktorú je možné vyplniť sprístupnením cestovného ruchu – zdravotne postihnutým.[5]

Uvedené tvrdenie reflektuje skutočnosť, že početnosťou patria handicapovaní občania k nezanedbateľným skupinám a reprezentujú nový typ zákazníka so špeciálnymi potrebami a ochotou využívať ponuku cestovného ruchu, čo by mali subjekty cestovného ruchu brať do úvahy. WTO vyzýva v dokumente Globálny etický kódex cestovného ruchu z roku 1999 všetky zainteresované subjekty eliminovať bariéry v turizme. Sociálny turizmus vníma ako prostriedok, ktorý uľahčuje rozšírený prístup k rekreácii, cestovaniu a dovolenkám. Mal by sa rozvíjať za pomoci verejných inštitúcii. Na národnej úrovni zapracovala Slovenská republika v Štátnej politike cestovného ruchu výstupy z konferencie ministrov Európskej únie z roku 2001 v belgických Bruggách, kde sa hovorí, že každý štát sa bude snažiť vlastnou cestou implementovať myšlienku sociálneho cestovného ruchu, resp. „cestovného ruchu pre všetkých“ a umožniť handicapovaným občanom účasť na ňom. Nasledujúce domáce a zahraničné projekty v duchu cestovného ruchu pre všetkých môžu byť pozitívnym impulzom a inšpiráciou pre iné subjekty cestovného ruchu.

Nemecká spolková republika. V Nemecku žije okolo 6,5 milióna zdravotne postihnutého obyvateľstva, ktoré spadá do kategórie zdravotného postihnutia nad 50% podľa nemeckej právnej normy upravujúcej oblasť zdravotného postihnutia.[6] Nielen táto skupina je odkázaná na špeciálne úpravy v každodennom živote. Bezbariérové prostredie ocenia tiež rodičia s kočíkmi, cestujúci s batožinou, po úrazoch, starší občania s pohybovými ťažkosťami. Pre uvedené skupiny obyvateľstva a návštevníkov Nemeckej spolkovej republiky zo zahraničia sú v posledných 10 – 15 rokoch realizované mnohé úpravy smerom k samostatnému pohybu na cieľové miesto bez cudzej pomoci. Informovanosť a prístup k informáciám sú veľmi dôležité, preto pre turistov so zdravotným postihnutím, ktorí plánujú navštíviť hlavné mesto Nemecka, je k dispozícii niekoľko zdrojov informácií nápomocných pri organizácii pobytu. Mnoho návštevníkov automaticky začne hľadať informácie na internete. Berlín zriadil priamo na svojej web stránke propagujúcej turizmus na území mesta priečinok s informáciami pre handicapovaných návštevníkov. Cieľová skupina ho nájde v hlavnej ponukovej lište spolu s odkazmi na informácie pre ďalších návštevníkov.[7] Informácie reflektujú záujmy telesne, zrakovo, sluchovo a mentálne postihnutých, obsahujú odkazy na združenia, inštitúcie, ktoré sa venujú osobám s podobnými potrebami. Stránka tiež obsahuje samostatnú brožúru „Berlín bez bariér“ s informáciami o prispôsobených verejných dopravných službách, kontakty na súkromných dopravcov poskytujúcich prehliadky mesta v upravených dopravných prostriedkoch. K berlínskym múzeám, galériám, pamätníkom, divadlám a iným kultúrnym inštitúciám je pripojená informácia o prítomnosti vyhradeného parkovania, plošiny, bezbariérovej toalety, výťahu, šírke chodieb, dverí, uvádza informáciu o možnosti samostatného pohybu návštevníka s postihnutím v inštitúcii, alebo so sprievodnou osobou, prípadne, či je sprievodca k dispozícii. Materiál podáva i všetky kultúrne atraktivity, ktoré sú prístupné so sprievodnou osobou, alebo bez pomoci. Niektoré organizujú dokonca prehliadky pre ľudí s poruchami zmyslového aparátu. Tiež obsahuje informácie o rozmiestnení upravených toaliet v rámci mesta, požičovní a servise vozíkov a iných zdravotných pomôcok 24 hodín denne. Brožúra sa venuje najmä kultúrnym zariadeniam, dopravným a informačným službám, komplexným informáciám o všetkých aspektoch pobytu počnúc ubytovaním a stravovaním, až po prehliadky hlavného mesta. Je možné nájsť ich aj v online databáze Mobidat. Potrebnú informáciu návštevník získa zadaním kritérií vo vyhľadávači, kde uvedie zariadenie, prispôsobenia, ktoré z hľadiska zdravotného postihnutia preferuje, mestskú časť a podobne. Vygenerovaný zoznam inštitúcií je doplnený podrobným opisom budovy, vrátané šírky, dĺžky a materiálu dvier, podlahy, kúpeľne, toalety a poskytovaných služieb. Uvedená databáza vzniká na základe osobných skúseností návštevníkov jednotlivých zariadení, dobrovoľníkov a tiež samotných subjektov. Neustále sa dopĺňa o novovzniknuté alebo zrekonštruované zariadenia. Relevantné informácie je možné získať aj v informačných strediskách lokalizovaných v rôznych častiach mesta, telefonicky, e-mailom, alebo osobne.

Okrem sprostredkovaných informácií sa o prístupnosti zariadení môže návštevník dozvedieť aj z označenia priamo na budove, podľa symbolu žltej šípky, ktorou sú viditeľne označené všetky zariadenia, dopravné prostriedky, poskytujúce svoje služby v duchu „Berlín bez bariér“.[8] Uvedené označenie je udeľované splnomocnencom pre potreby občanov s postihnutím v spolupráci s mestskými organizáciami zdravotne postihnutých osôb. Každá inštitúcia sa môže prihlásiť do procesu udeľovania tejto známky a po návšteve, otestovaní a odsúhlasení bezbariérovosti na základe vopred zverejnených kritérií získava označenie „Berlín bez bariér“. [9] Zatiaľ bolo toto označenie udelené viac ako 500 inštitúciám.[10]

Doprava po meste je uľahčená bezbariérovými vchodmi, rampami, výťahmi do staníc a zastávok. Pokrytie všetkých liniek nízkopodlažnými vozidlami ešte nie je úplne dokončené, prístupné spoje sú však vyznačené v dopravnom poriadku. Nízkopodlažnými dopravnými prostriedkami sa vybavujú aj turistami najviac používané linky. Pre uľahčenie pohybu nevidiacich návštevníkov v meste sú stanice mestskej dopravy vybavené vodiacimi zábradliami so štítkami v brailovom písme s informáciou o smere cesty. Tieto údaje sú aj na tlačidlách vo výťahoch a na iných ovládacích paneloch. Samozrejmosťou je akustická a vizuálna signalizácia zastávky v prostriedkoch hromadnej dopravy.

Od septembra 2008 môžu všetci záujemcovia o cestovanie verejnou dopravou využívať bezplatnú asistenčnú službu Dopravného podniku Berlín – Brandenburg, ktorá je prioritne zameraná na starších občanov a občanov s handicapom, ktorý im bráni individuálne využívať prostriedky hromadnej dopravy pri presune z miesta A na miesto B. Záujemca si telefonicky dohodne termín cesty, sprievodca dopravného podniku cestujúceho vyzdvihne, odprevadí na miesto určenia a späť.[11]

V Nemecku existuje mnoho inštitúcii a združení, ktorých cieľom je šírenie a realizácia myšlienky turizmu bez bariér. Jednou z nich je organizácia NatKo, ktorá sa zaoberá poradenstvom a realizáciou bezbariérových návrhov budov, produktov a služieb pre všetky subjekty v cestovnom ruchu, ktoré chcú svojou činnosťou vychádzať v ústrety ľuďom s postihnutím. NatKo organizuje semináre, školenia, spolupracuje s turistickými zväzmi a inými zainteresovanými pri presadzovaní debarierizácie turizmu, navrhuje zlepšenia a inovácie. V rámci svojich činností vedie databázu prístupných zariadení cestovného ruchu v rámci celého Nemecka, kde je možné po zadaní kritérií vyhľadať reštauráciu, národný park či divadlo na preferovanom mieste s ponukou služieb zohľadňujúcich charakter zdravotného postihnutia.[12] Podobný cieľ sleduje ďalší informačný portál „Barrierefreier Tourismus Info“ (Informácie o bezbariérovom turizme), kde sa nachádzajú turistické tipy ako stráviť dovolenku, či služobnú cestu bez obmedzení v konkrétnych destináciách a zariadeniach v Nemecku a zahraničí. Internetových stránok s podobným zameraním je v Nemecku viac, je si z čoho vyberať a porovnávať.

Zaujímavým produktom je ponuka Národného parku Eifel, ktorý sa rozprestiera v spolkových štátoch Nordrhein-Westfalen, Rheinland-Pfalz a zasahuje na územie južného Belgicka. Národný park má dve web stránky, jednu všeobecnú a druhú so zameraním na cieľovú skupinu návštevníkov s postihnutím. Bližšie informuje o prispôsobeniach priamo v prírode pre návštevníkov so zrakovým, sluchovým, telesným, mentálnym postihnutím, ale tiež pre návštevníkov s poruchami orientácie a učenia. Turistické trasy sú prispôsobené a označené medzinárodnými symbolmi vhodnosti podľa druhov postihnutia. Pre osoby s telesným handicapom sú prispôsobené pevné turistické chodníky bez schodov a nerovností terénu, množstvo lavičiek a odpočívadiel, dostatočne široké dvere, WC a podobne. Pre osoby so sluchovým handicapom sú k dispozícii prehliadky prírody po turistických chodníkoch v posunkovej reči. Osobám s poruchou zraku sú uspôsobené prehliadky so zacielením na vnímanie prírody čuchom, sluchom, chuťou a hmatom, informačné tabule obsahujú údaje v brailovom písme. Zatiaľ však absentuje systém zábradlí a vodiacich lán, preto je nutné, aby nevidiaceho sprevádzala vidiaca osoba. Osobám s poruchami učenia je k dispozícii jednoducho písaný text na informačných tabuliach. Ako sa uvádza v propagačných materiáloch národného parku, ponuka sprievodcovských a iných služieb je prispôsobená požiadavkám návštevníkov, ktorí môžu využívať aj diferencované ubytovanie.

Slovensko. Na Slovensku sa v oblasti sociálneho cestovného ruchu viditeľnejšie aktivizujú Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) a Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (NROZP). Orientačný prehľad o stave verejných, kultúrnych a iných inštitúcií z hľadiska ich prístupnosti pre handicapovaných občanov poskytujú prieskumy Slovenského zväzu telesne postihnutých, ktoré realizoval v roku 2005 a 2006. Jedná sa o nasledovné dokumenty: Prehľad prístupnosti múzeí na Slovensku pre občanov s telesným postihnutím, Bezbariérové životné prostredie 1.časť, Bezbariérové prostredie 2.časť.

Prehľad prístupnosti múzeí a galérii sa zameriava na inštitúcie v rámci celého Slovenska. V tabuľkovom formáte stručne informuje, či je dané múzeum alebo galéria vybavené bezbariérovým vchodom, či je všeobecne prístupné, neprístupné alebo čiastočne prístupné návštevníkom s handicapom. Uvádza tiež informáciu o možnosti zľavy zo vstupného pre držiteľov preukazu ZŤP. Údaje v tabuľke sú rôznorodé, niektoré sledované inštitúcie obsahujú viac a podrobnejšie informácie, niektoré sú opísané stručnejšie. K tabuľke je prístup buď priamo zo stránky združenia, prípadne si ju záujemcovia môžu stiahnuť z webovej stránky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Bezbariérové životné prostredie 1.časť je prieskum zameraný na školské a zdravotnícke zariadenia v rámci celého Slovenska, rozdelené podľa vyšších územných celkov. Prieskum realizovali dobrovoľníci SZTP priamo v teréne a údaje sú aktuálne pre rok 2005. Získané údaje sú alarmujúce. Z kúpeľov podrobených prieskumu sú bezbariérové len kúpele Smrdáky, Štós, Bardejov a liečebné domy v Piešťanoch. Pritom kúpeľný cestovný ruch je na Slovensku považovaný za odvetvie s dlhou tradíciou a budúcnosťou. Alarmujúcim údajom bol tiež počet bezbariérových základných škôl v počte 36 v rámci celej republiky.[13]

Bezbariérové prostredie 2.časť je dokument aktuálny pre oblasť cestovného ruchu. Monitoruje oblasť ubytovacích, stravovacích, športových, kultúrnych zariadení a verejných inštitúcií podľa vyšších územných celkov. V druhom dokumente sú popisy k jednotlivým zariadeniam a budovám podrobnejšie. Uvádza sa aj existencia, resp. absencia bezbariérových toaliet, parkoviska a podobne. Zistené percentuálne hodnoty bezbariérových zariadení sú však rovnako alarmujúce ako v prvej časti. Kultúrne zariadenia sa podieľajú na bezbariérovosti ani nie pätinou – 18,78%, športové objekty 27,2%, ubytovacích a stravovacích zariadení bez bariér je 17,47% z celkového počtu skúmaných objektov.[14]

Uvedené prieskumy ilustrujú, aké (nedostatočné) možnosti výberu majú návštevníci s postihnutím na trhu cestovného ruchu na Slovensku. Často tiež absentuje informácia aj o týchto málo možnostiach, resp. ich aktuálnosť. Spolupráca združení osôb so zdravotným postihnutím a turisticko-informačných kancelárií miest a obcí sa preto javí ako praktické riešenie problematického prístupu k informáciám. Spomínané prieskumy sú zatiaľ uverejnené len na internetovej stránke SZTP a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v prípade prieskumu múzeí a galérií. Keďže informačné kancelárie sú jedným z najdôležitejších zdrojov informácií o cieľovom mieste, práve tieto subjekty by mali zaradiť do záberu svojej činnosti aj monitoring zariadení z hľadiska prístupnosti, reagovať podnety a otázky klientov s handicapom a tým uvádzať myšlienku sociálneho cestovného ruchu do praxe. Hoci niektoré informačné systémy uvádzajú pri ubytovacích zariadeniach symbol s vozíkom, môže sa jednať o subjektívne hodnotenie prevádzkarov zariadenia, ktorí si často zamieňajú bezbariérovosť s vybavením prevádzky bezbariérovým vchodom. Preto je pri určovaní kritérií prístupnosti telesne, zrakovo, sluchovo, mentálne postihnutých občanov užitočná spolupráca so združeniami, ktoré so skupinami pracujú. Absentuje tiež internetový portál, alebo iným spôsobom prístupná databáza, zameraná na všeobecné mapovanie stavu bezbariérových zariadení cestovného ruchu. Databáza je nápomocná pri plánovaní dovolenky, služobnej cesty, ako je to v prípade mnohých informačných databáz v Nemecku.

Priekopníkom v oblasti sociálneho cestovného ruchu na Slovensku je už spomenutá Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike, ktorá v roku 2009 s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zrealizovala pilotný projekt Okná múzeí dokorán. Výstupom je Manuál sprístupňovania múzejných zbierok pre osoby so zdravotným postihnutím. Cieľ sprístupniť muzeálne expozície má NROZP v pláne napĺňať školením pracovníkov múzeí v oblasti vhodných kompenzačných úprav, poradenstvom pri identifikácii bariér v múzeách a návrhom vhodných opatrení na ich odstránenie.[15] Materiál je rozdelený na 5 základných častí podľa druhov zdravotného postihnutia, ktoré by mohli mať pri návšteve múzea problémy s prístupnosťou. Do akej miery sa tento projekt, ktorý má ambície pôsobiť na celom území, etabluje, zistíme až s odstupom času.

Sociálny cestovný ruch na Slovensku napreduje, hoci malými krokmi. Postupne sa vytvára infraštruktúra, ktorá podmieňuje jeho existenciu a vznikajú zaujímavé produkty cestovného ruchu. Jedným z nich je vytvorenie siete značkovaných turistických chodníkov pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu v Tatranskom národnom parku. Projekt sa začal realizovať v roku 2007, kedy boli do prevádzky uvedené prvé 4 trasy označené symbolom telesne postihnutých. V roku 2008 pribudli ďalšie 4 trasy. Telesne postihnutým občanom sa tak otvárajú nové možnosti, ako navštíviť Popradské pleso, Bobroveckú a Tichú dolinu v Západných Tatrách a po lesnej ceste na Zverovke vedúcej Roháčskou dolinou i Ťatliakovu chatu. Spoločne s chodníkmi k Rainerovej chate, v Bielovodskej doline, v Tatranskej Javorine a v Prielome Dunajca v PIENAP-e, je tak na území Tatranského a Pieninského národného parku sprístupnených už viac ako tridsať kilometrov trás pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu.[16]

(autorka je študentkou 2. ročníka magisterského štúdia kulturológia – riadenie kultúry a turizmu)

Poznámky:
[1] GÚČIK 2004: 118
[2] ĽUDSKÉ PRÁVA: HISTORICKÁ RATIFIKÁCIA EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA – TLAČOVÁ SPRÁVA 2009
[3] KARAMANOVÁ 1996: 152
[4] DISKRIMINÁCIA JE EKONOMICKY NEVÝHODNÁ 2007
[5] LINDEROVÁ 2008: 146
[6] Pozri bližšie Michalík 2006.
[7] TOURISMUS FÜR BEHINDERTE MENSCHEN 2001
[8] www.visitberlin.de
[9] BERLIN BARRIEREFREI 2009
[10] MARQUARD 2008
[11] Bližšie informácie na www.vbbonline.de
[12] Bližšie informácie na www.natko.de
[13] BEZBARIÉROVÉ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1.ČASŤ 2005
[14] BEZBARIÉROVÉ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 2.ČASŤ 2005
[15] OKNÁ MÚZEÍ DOKORÁN 2009
[16] TATRY BEZ BARIÉR 2009