Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Etnológovia na FF UKF v Nitre sú zastúpení na Katedre etnológie a etnomuzikológie a na Katedre manažmentu kultúry a turizmu (KMKaT). Tematicky sú zameraní rôznorodo, aby saturovali rôzne požiadavky študijných programov. Nie je preto ľahké nájsť výskumné témy, na ktorých by participovali kolektívne, navyše, časť vedecko-výskumnej práce sa deje v spolupráci s inými etnologickými inštitúciami, kde možno nájsť odborníkov špecializovaných na podobné problémy. Predsa je však jeden typ etnologických prác, ktoré dokážu zjednotiť univerzitných etnológov na spoločnom vedecko-výskumnom objekte – lokálne alebo regionálne monografie. Pre tento typ publikácií je výhodný kolektív rôznorodo zameraných odborníkov, ba prizývajú sa aj ďalší z blízkych disciplín, aby bol obraz o skúmaných lokalitách čo najkomplexnejší. Takúto prax uplatňovala bratislavská katedra etnológie na FiF UK od 60. rokov 20. storočia. Výsledkom je niekoľko kolektívnych etnologických monografií (napr. Rača, Vajnory, Záhorská Bratislava, Stará Turá, Horná Cirocha, Gemer a Malohont). Podobným smerom sa orientuje aj katedra etnológie v Trnave na UCM, ktorá vyprodukovala už celý rad lokálnych monografií v úzkej spolupráci s obcami (napr. Ružindol, Buková, Nesluša, Smolenice). Podobnou cestou, avšak za hranicami Slovenska, sa uberá aj KMKaT FF UKF v Nitre, ktorá v spolupráci s predstaviteľmi zahraničných Slovákov vydala niekoľko lokálnych monografií z Rumunska a Srbska (napr. Borumlak a Varzaľ, Butín, Erdevík, Pivnica, Boľovce). Na katedre etnológie v Nitre vznikol rad piesňových zbierok z etnomuzikologických výskumov M. Járeka (napr. z obcí Voznica, Lefantovce a Sokolníky, Veľká Dolina, Malé Zálužie, Dolný Ohaj, Skýcov), na ktorých participovali všeobecnejšími vstupnými informáciami aj ďalší kolegovia (charakteristika lokality či hudobno-spevného regiónu). Tieto publikácie však nemožno označiť ako lokálne monografie. Prvým monografickým výskumom tejto katedry je projekt Sociokultúrny vývin v obci Liptovská Teplička od druhej polovice 20. storočia, ktorý je v rokoch 2011-2012 riešený v rámci grantovej agentúry VEGA. Iniciátorom bola Katedra etnológie a etnomuzikológie [2] avšak myšlienka terénneho výskumu na Slovensku zaujala aj kolegov z KMKAT, ktorí sa do výskumného projektu zapojili od druhého roku jeho priebehu. Členmi riešiteľského kolektívu sú aj doktorandi a z prostredia mimo UKF aj K. Nováková z UCM v Trnave.

Inšpiráciou pre vznik tohto projektu bola:
1.          monografia Liptovská Teplička z roku 1973, ktorá obsiahla tradičnú kultúru a okrajovo aj obdobie socializmu,
2.          kolektívny výskum študentov etnológie v Liptovskej Tepličke v roku 2009,
3.          zaujímavý vývin tejto koncovej obce, ktorá získala roku 2007 titul Dedina roka.

Formulácia zamerania výskumu bola v žiadosti o grant VEGA nasledovná:
„Cieľom je zmapovať vývin spôsobu života od druhej polovice 20. storočia na pozadí politických, ekonomických a sociálnych zmien v spoločnosti. Dôraz bude na sledovaní zmien zamestnaneckej štruktúry obyvateľstva, stratégiách prežitia jednotlivcov a rodín, formovaní lokálnych sociálnych štruktúr po roku 1989, kohéziu obyvateľov a ich participáciu na komunálnom živote, kultúrnych aktivitách obce, osobitostiach a efekte regionálneho vzdelávania na miestnej základnej škole, integráciu rómskej komunity a formovanie lokálnej identity. Lokalita bola zvolená ako príklad úspešnej obce v znevýhodnených geografických podmienkach. Predstavuje konglomerát modernizačných procesov so zachovávaním a využívaním ľudových tradícií, ktoré sú jedným z prostriedkov k dosahovaniu širokospektrálnych cieľov.“

Výskumné otázky, ktoré sme si pri tvorbe tohto projektu kládli, teda smerujú k pokračovaniu zhromažďovania informácií o vývine spôsobu života v Liptovskej Tepličke od polovice 20. storočia do súčasnosti, čo znamená nájsť podtémy, na ktorých sa dá tento vývin aplikovať tak, aby bolo možné identifikovať integrujúce a dezintegrujúce činitele lokálnej komunity, stratégie prežitia, dynamiku fungovania kultúrnych javov, zistenie, či a ako sa zlomové obdobia v politických dejinách odrazili v sociokultúrnej zmene. Medzi tieto podtémy patrí:
1.          Sociálna stratifikácia obce, jej dynamika, dôsledky na kohéziu lokálneho spoločenstva.
2.          Vývin zamestnaní s akcentom na poľnohospodárstvo, zmeny stratégií v závislosti od spoločensko-politických pomerov a prostredia
               v EÚ.
3.          Duchovná kultúra – obyčaje životného a kalendárneho cyklu, analýza fungovania príp. zániku tradičných foriem, ich transformácia,
              revitalizácia, vznik nových.
4.          Materiálna kultúra, odievanie, stravovanie, bývanie, doprava v procese zmien.
5.          Sociálna otvorenosť obce – chalupárstvo, turizmus, kultúrne aktivity, participácia na rozvojových projektoch.
6.          Sociálna kultúra – organizácia spoločenského života lokality, inštitúcia rodiny, náboženské inštitúcie.
7.          Uchovávanie kultúrnych tradícií – projekt regionálnej výchovy v škole, folklórne kolektívy, spoločenské podujatia, medzigeneračná
               transmisia tradícií.
8.          Rómska komunita – faktory inklúzie a exklúzie.

Jednotlivé témy sa vzájomne prelínajú, preto ich vnímame ako pomocné pracovné tematické okruhy a jednotliví riešitelia majú priestor pre vlastné vymedzenie aj metodické a metodologické experimentovanie. Určitú výhodu tohto vedeckého projektu vidíme práve v možnosti hľadania optimálnych prístupov pri uchopení etnológie skúmanej lokality v nedávnej histórii. Neviaže nás žiadna objednávka na štandardnú monografiu aj keď obec Liptovská Teplička by novšiu monografiu uvítala. Má o nej svoje predstavy i okruh už overených autorov. Participáciu na takejto monografii uvítame, avšak vnímame ju ako druhoplánový produkt z nášho výskumu, ktorý by nemal obmedzovať autorský tím.
Hlavným výstupom projektu by mala byť kolektívna vedecká monografia o Liptovskej Tepličke, ktorá pravdepodobne nebude systematicky pokývať všetky oblasti spôsobu života, ako sme zvyknutí, ale v rámci štúdia vybraných problémov priblíži kultúru a spôsob života obyvateľov obce na pozadí meniaceho sa politického diania. Parciálnymi výstupmi projektu sú štúdie v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch.
Ako už naznačuje názov projektu, akcent bude kladený na časový úsek od polovice 20. storočia po súčasnosť, teda na obdobie budovania socializmu, postsocialistické transformačné obdobie, vstup do Európskej únie a život v obci na pozadí európskeho vývinu až do roku 2013, keď projekt bude ukončený.
Metódy zberu informácií sa vzhľadom na špecifickosť a aktuálnosť tém tiež rozširujú. Popri interview považujeme za dôležité priame pozorovanie, analýzu internetových zdrojov, filmovej dokumentácie, ktorou obec disponuje vďaka vlastnému televíznemu štúdiu, školského časopisu a tvorivých pomôcok alternatívnej školy zameranej na regionálnu kultúru, dôsledne vedenej kroniky obce. V rámci výskumu je súčasťou zberu informácií aj foto a  videodokumentácia pre ilustračné a edukačné účely.

Prvý rok výskumného projektu bol venovaný príprave výskumu, sumarizovaniu študentských výskumov z Liptovskej Tepličky z roku 2009, sprístupneniu publikovaných prác o Liptovskej Tepličke a archívnych materiálov členom riešiteľského kolektívu, prvý kontakt so skúmaným terénom. (Vzhľadom na študentský výskum, ktorého sa zúčastnili aj pedagógovia, už nešlo u viacerých členov výskumného tímu o celkom prvý kontakt s terénom.) Uskutočnili sa dva kolektívne výskumy, jeden v júni a druhý v novembri 2011. V rámci informačného systému EDU bol jeden blok e-learningového systému dočasne vymedzený na zdieľanie poznatkov z výskumu členom riešiteľského kolektívu. Druhý rok riešenia projektu sa nesie v znamení terénnych výskumov, no vznikli už aj prvé čiastkové publikačné výstupy. Tretí kolektívny výskum v rozšírenom riešiteľskom kolektíve sa uskutočnil v januári 2012, keď mali výskumníci možnosť na vlastnej koži zažiť, ako sa žije v Liptovskej Tepličke keď teplomer ukazuje -24 ˚C. Aj takáto výskumná skúsenosť prispieva k pochopeniu spôsobu života v lokalite, ležiacej vyše 900 m nad morom, kde je síce pekné prostredie, no podmienky pre život sú nepriaznivé aj v súčasnej dobe. Liptovská Teplička je raj pre umeleckých fotografov a turistov, ale podmienky prežitia komplikujú nekompromisné predpisy EÚ vo vzťahu k ekológii, hospodárska kríza, presadzovanie záujmov finančných skupín, ktoré okliešťujú dobre naštartovaný rozvoj obce a niekedy aj mrznúca nafta v autobusoch, ktoré vozia ľudí do práce. O týchto problémoch však návštevníci obce spravidla nevedia. Pri sviatočných príležitostiach, akými sú napríklad augustové folklórne slávnosti, sa obec javí ako romantický kúsok tradičného Slovenska, nedotknutý problémami okolitého sveta.

Výskum voľne nadväzuje na výskumy z prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia. V roku 1969 sa tu uskutočnil druhý medzinárodný etnografický seminár, pri ktorom okresní a miestni činitelia navrhli pripraviť národopisnú monografiu obce. Po trojročnom výskume Katedry etnografie a folkloristiky UK v Bratislave sa študentské výskumné materiály a výskumy pedagógov a prizvaných spoluautorov podarilo pretaviť do monografie, vydanej v roku 1973. Zameraná je na tradičné formy kultúry, no súčasťou je aj časť o socializme, ktorá je na obdobie kedy monografia vznikla, až prekvapujúco obsažná. Jej problém je torzovitosť – zachytáva informácie do 60. rokov a to informácie exaktné (zväčša ide o demografické údaje, vrátane zamestnania), alebo príliš pozitívne až oslavne dokumentujúce rozvoj a modernizáciu obce. To znamená, že ich v našom projekte budeme reflektovať, bude ich treba doplniť a kriticky prehodnotiť. Pre Liptovskú Tepličku bol prelomový rok 1961, kedy bola vybudovaná cesta cez Štrbu do Popradu a popri lesnej železnici do Liptovského Hrádku sa otvorili obyvateľom obce nové možnosti dochádzania do práce i do škôl. Táto skutočnosť zmenila administratívnu príslušnosť Liptovskej Tepličky, z Liptova sa cesty jej obyvateľov za prácou presunuli na Spiš. Obec sa zároveň viac otvorila okolitému svetu, čo malo vplyv na celý rad vnútorných aj vonkajších sociálnych väzieb. Ďalším významným prelomom bol rok 1975, kedy vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Dovtedy tu žili prevažne samostatne hospodáriaci roľníci, keďže vzhľadom na vysokú polohu a nízku bonitu pôdy nebol zo strany štátu veľký tlak na združstevnenie. Dôsledky udalostí z roku 1989 len postupne vstupovali do života obyvateľov Liptovskej Tepličky. Významné pre obec bolo predvstupové obdobie do EÚ, keď vzniklo viacero úspešných projektov. Vrchol svojho rozvoja zažívala v prvej dekáde tretieho tisícročia, keď vyhrala celoslovenskú súťaž Chotár roka (2006), súťaž Obec roka (2007) a do tretice obsadila druhé miesto v medzinárodnej súťaži Európska cena obnovy dediny (2008). Úspešne tu už viac rokov funguje alternatívna základná škola zameraná na regionálnu výchovu. Gradujúcim problémom je neustále sa rozrastajúca rómska komunita, v ktorej sa kumuluje veľká časť sociálne odkázaných obyvateľov obce. Smelým plánom obce v rozvoji turizmu bola ranou pod pás demontáž zariadení lyžiarskej zjazdovky, ktorú vedenie v dobrej viere predalo súkromnej firme, ktorá sa po prvotnej investícii rozhodla skoncentrovať svoje podnikanie do iných, väčších lyžiarskych centier. Liptovská Teplička sa pre ňu stala nezaujímavá.

Úlohou výskumného tímu bude objasniť sociálne a kultúrne procesy, ktoré v obci prebehli od polovice 20. storočia, vytvoriť voľné pokračovanie etnológie Liptovskej Tepličky a nájsť adekvátne metodické prístupy na priblíženie spôsobu života v novšej histórii a v súčasnosti, aplikovateľné aj pri iných výskumoch v iných lokalitách.

Poznámky:
[1] Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 1/0656/11 Sociokultúrny vývin v obci Liptovská Teplička od druhej polovice 20. storočia.
[2] Zodpovedná riešiteľka projektu je Z. Beňušková.