Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Výučba anglického jazyka prostredníctvom lingvistického intervenčného programu prebiehala v zimnom semestri 2012 na Katedre manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, ktorá pripravuje odborníkov na prácu v odvetví kultúry a cestovného ruchu. Vzhľadom na špecifickosť tohto odvetvia je veľký dôraz kladený na výučbu cudzieho jazyka. Počas celého štúdia majú študenti 4 vyučovacie hodiny cudzieho jazyka za týždeň, takže ich jazyková úroveň je pomerne vysoká. V priebehu prvých dvoch rokov štúdia je výučba zameraná na všeobecný jazyk, 3. a 4. ročník je orientovaný na rozvoj jazykových zručností v oblasti odborného cudzieho jazyka – obchodná angličtina a anglický jazyk v cestovnom ruchu. Lingvistický intervenčný program bol realizovaný v 4. ročníku v rámci hodín obchodnej angličtiny. Zúčastnilo sa ho 36 študentov magisterského štúdia.

Lingvistický intervenčný program upevňuje a rozvíja cudzojazyčnú spôsobilosť. Pôsobí aj na rozvoj osobnostných a sociálnych premenných, ktoré následne vplývajú na cudzojazyčnú spôsobilosť. Intervenovať v cudzojazyčnom procese vyučovania znamená proces úspešného získavania, automatizácie, fixácie a modifikácie jazykových vedomostí, pričom sa zohľadňuje osobný prístup, akceptácia iniciatívy jednotlivcov, flexibilita, originalita a kreativita v prípade, že pôvodné zvolené metódy a techniky sa javia ako nevhodné. Rovnako dôležitá je schopnosť samostatného a nezávislého rozhodovania vo výbere témy resp. vyučovacej metódy (STRÁNOVSKÁ – HVOZDÍKOVÁ – SCHMIDTOVÁ – HUČKOVÁ 2013:8). Lingvistický intervenčný program je založený na aktívnom sociálnom učení. Môžeme ho vnímať aj ako formu aktívneho sociálneho učenia, pretože tu vystupuje do popredia aktívne a vedomé využívanie skúseností z predchádzajúcej činnosti na riadenie vlastnej ďalšej činnosti. (STRÁNOVSKÁ – HVOZDÍKOVÁ – SCHMIDTOVÁ – HUČKOVÁ 2013:11)

Tematické zameranie kurzu. Počas semestra sme sa venovali rôznym témam z oblasti obchodnej angličtiny. Tieto sme prepojili s cieľmi lingvistického intervenčného programu, ktoré boli zamerané na intervenciu v oblasti sebahodnoty, istoty pri hovorení v cudzom jazyku, interkultúrne rozdiely, riešenie konfliktých situácií a pod. Semester bol rozdelený na tri časti, ktoré korešpondovali s troma oblasťami intervencie.

Sebahodnotenie a sebapoznanie:

1. Nábor nových zamestnancov

2. Pracovná motivácia

3. Manažér a jeho vlastnosti

4. Štýly riadenia

Komunikácia a kultúra:

5. Manažment a kultúrna diverzita

6. Komunikácia a jej formy v obchodnom styku

7. Budovanie odchodných vzťahov

8. Medzinárodný marketing

9. Štruktúra podniku

10. Internetový predaj

11. Teambuilding

12. Reklama a propagácia

13. Bankovníctvo

14. Burza cenných papierov

15. Medzinárodný obchod

Riešenie situácií:

16. Riešenie konfliktých situácií

17. Vyjednávanie

18. Riešenie sťažností

19. Krízový manažment

Výsledky testu zo všeobecného a odborného jazyka. Študenti, ktorí sa zúčastnili výučby prostredníctvom predmetného programu, sa podrobili súboru testov zameraných na ohodnotenie úrovne ich jazykových znalostí. Jeden z testov bol zameraný na úroveň všeobecného jazyka a druhý na odborný jazyk – obchodnú angličtinu. Testovanie prebehlo na začiatku a na konci semestra. Výsledky testov jednotlivých študentov boli porovnávané s cieľom zistiť, aký progres konkrétny študent zaznamenal v oblasti všeobecného a odborného jazyka. Zo zhromaždených údajov vyplýva, že prišlo k nevýraznému zlepšeniu v teste zo všeobecného jazyka. Priemerná hodnota dosiahnutého percentuálneho skóre stúpla zo 66,7 % na 68,3 %. Dôvod vidíme v tom, že sme sa počas semestra nevenovali rozvoju gramatiky a syntaxe, ale naša pozornosť bola zameraná na rozvoj slovnej zásoby z odborného jazyka. Z analýzy dosiahnutých výsledkov v teste odborného cudzieho jazyka vyplýva, že zlepšenie jednotlivých študentov bolo oveľa výraznejšie v porovnaní s testom zo všeobecného jazyka. Priemerné percentuálne skóre na začiatku semestra bolo 40,2. Na konci semestra stúplo na 80,9% . Jedným z dôvodov pomerne výrazného zlepšenia môže byť fakt, že počas semestra sme sa venovali rozvoju slovnej zásoby z oblasti odborného cudzieho jazyka, na ktorý bol použitý test zameraný.

Analýza subjektívneho hodnotenia výučby. V priebehu semestra aj po jeho ukončení nám študenti poskytli spätnú väzbu, na základe ktorej budeme uvažovať o tom, aký vplyv mal lingvistický intervenčný program na efektívnosť osvojenia si jazyka, ale aj na subjektívne prežívanie jednotlivých študentov. Jedna z otázok v rámci spätnej väzby sa týkala toho, ako sa študenti cítili na hodinách pri komunikácii v cudzom jazyku. Bola zameraná na prežívanie sebaistoty, strachu, uvoľnenosti a pod. Až 68 % študentov uviedlo, že na hodinách cudzieho jazyka sa cítili uvoľnene a príjemne. Niektorí potvrdzujú absenciu stresu počas interaktívnych aktivít i napriek tomu, že nie vždy ovládali potrebné slovo, alebo frázu. Atmosféra na hodine bola natoľko priateľská a uvoľnená, že dokázali pokračovať v komunikácii bez strachu. 19% študentov uviedlo, že prežívali stres najmä na začiatku semestra, avšak neskôr, keď si zvykli na danú formu výučby, cítili sa uvoľnene. 13% študentov počas komunikácie v cudzom jazyku prežívalo negatívne pocity. U niektorých boli zdrojom stresu osobnostné charakteristiky, keďže, ako uvádzajú, je pre nich problémom komunikovať pred väčším množstvom ľudí. Ďalší pokladajú za hlavný dôvod stresu nedostatočné ovládanie jazyka. Domnievame sa, že toto sa týka najmä študentov, ktorých úroveň ovládania jazyka je v porovnaní s ostatnými v skupine výrazne nižšia a práve táto komparácia je následne zdrojom ich zníženej sebaistoty a stresu.

Jedným z prostriedkov intervencie bolo aj iné rozmiestnenie stoličiek počas hodiny – študenti sedeli v kruhu. Ďalšia otázka bola zameraná na hodnotenie sedenia v kruhu počas hodín anglického jazyka. 73 % študentov označilo túto zmenu za veľmi pozitívnu. Ako hlavné dôvody uvádzali uvoľnenejšiu atmosféru, otvorenejšiu komunikáciu, pocit, že sú súčasťou skupiny, dôvod, že viac študentov sa vďaka tomu zapojí do komunikácie, povzbudenie k väčšej aktivite a lepšej sústredenosti, bližší kontakt s vyučujúcim, ale aj so spolužiakmi, stratu bariér vo vzťahu učiteľ – študent. I napriek ich pozitívnemu hodnoteniu, mnohí negatívne hodnotili sedenie v kruhu, pretože bolo nepohodlné najmä pri písaní. Tento nedostatok by mohol byť odstránený výučbou v miestnosti vybavenej špeciálnymi stoličkami, ktoré sú určené aj na písanie. 11% študentov vyjadrilo pomerne neutrálny postoj k tejto forme výučby, t.j. sedenie v kruhu nevnímali výrazne pozitívne, ani negatívne. 17% študentov vnímalo sedenie v kruhu negatívne. Niektorí uviedli, že necítili rozdiel oproti bežnému usporiadaniu lavíc, iní uvádzali, že takéto sedenie bolo pre nich nepohodlné. Pre niektorých sedenie v kruhu bolo zdrojom nepríjemných pocitov a stresu, straty osobnej zóny. I napriek spomínaným negatívnym aspektom mnohí uvádzajú, že počas semestra si na zmenu zvykli a neskôr negatívne pocity vnímali v oveľa menšej miere.

Čo sa týka zaradenia rôznych aktivít a interaktívnych hier do výučby, až 100% študentov hodnotilo ich zaradenie pozitívne. Považovali ich za spríjemnenie a obohatenie hodiny. Iní uviedli, že to bol spôsob ako pracovať v skupinách, alebo ako si ľahkou a zábavnou formou osvojiť nové lexikálne jednotky. Aktivity podnecovali otvorenú komunikáciu. Mnohí uviedli zábavnosť aktivít ako pozitívum, čo podľa nášho názoru prispelo k uvoľneniu atmosféry a odbúraniu stresu. Ďalší názor vyzdvihol väčší priestor pre každého študenta zapojiť sa do komunikácie. („každý sa dostane k slovu“).

Až 100% študentov považuje uvedený spôsob výučby za efektívny. Niektorí ako dôvod uvádzajú viac priestoru pre komunikáciu. Iní vidia najväčšie pozitívum v uvoľnenej atmosfére, vďaka ktorej si nenúteným spôsobom osvojujú nové jazykové zručnosti. Jeden zo študentov uviedol, že toto pokladá za najlepší prístup, s akým sa stretol v rámci výučby jazyka. Ďalšie dôvody, pre ktoré študenti považovali daný kurz za efektívny sú: „je to zábavnejšie, menej stresujúce a môžem sa lepšie sústrediť; je to nenútená forma učenia, učím sa preto, lebo ma to baví; na hodinách bolo viac príležitostí na komunikáciu, komunikácia bola otvorenejšia; rôzne aktivity boli dobrou kombináciou aplikovania gramatiky a slovnej zásoby a počúvania, čím som si mohol precvičiť viaceré oblasti jazyka; efektívnosť je hlavne v tom, že sme mali viac príležitostí hovoriť v cudzom jazyku; aktivity nás nútili hovoriť v cudzom jazyku; v uvoľnenej atmosfére je učenie jednoduchšie.“ Ďalší študenti uviedli, že: „takáto forma výučby jazyka vzbudí nový záujem a väčšiu motiváciu naučiť sa nové veci; dokáže odstrániť bariéry pri hovorení cudzím jazykom; myslím, že si viac zapamätám; je lepšia interakcia medzi jednotlivými účastníkmi kurzu; je to ľahší spôsob nadobudnutia nových poznatkov a dá sa ľahšie dosiahnuť zapamätanie si prebratého učiva; aktivity nás nútili viac rozprávať a nehanbiť sa aj pred skupinou ľudí; úlohy boli zaujímavé, udržiavali našu pozornosť; viac si zapamätám už počas hodiny.“

V ďalšej časti sme sa snažili zistiť, aké pojmy študenti spájajú s absolvovaným kurzom. Študenti mali na výber pojmy ako napr. nudný, zábavný, prehľadný, náročný. 100% študentov označilo položku hravý a zábavný. 73% študentov považuje daný spôsob výučby za ľahko pochopiteľný, termíny kombinovanie a obmena označilo približne 50 % študentov. Prepojené myslenie a výraz „všetko spolu súvisí“ bolo označených 33-37 % zo všetkých študentov. Za prehľadný považuje kurz 30 % opýtaných. Negatívne prívlastky ako: nudný, náročný, alebo nezrozumiteľný neoznačil ani jeden z opýtaných. Z uvedeného vyplýva, že daný spôsob výučby bol vnímaný výrazne pozitívne a najviac sa spájal s hravosťou a zábavnosťou.

Na otázku, či daný kurz naplnil očakávania študentov, iba 5 % odpovedalo záporne. Ako dôvod uviedli, že žiadne konkrétne očakávania od kurzu nemali. Až 95 % napísalo, že ich očakávania boli naplnené, v niektorých prípadoch dokonca uviedli, že boli prekonané. Za hlavné dôvody študenti považovali viac priestoru pre hovorenie v cudzom jazyku, obohatenie slovnej zásoby najmä v oblasti odborného jazyka, lepšiu koncentráciu pri sedení v kruhu, iní ocenili najmä pestrosť počas výučby, možnosť zdokonaliť sa v cudzom jazyku všeobecne („veľa sme sa naučili“), odstránenie zábran komunikovať v cudzom jazyku, „nikto sa nebál hovoriť a myslím si, že sme všetci v jazyku istejší“.

Na otázku „čo mi kurz pomohol naučiť sa“, študenti odpovedali rôzne: rýchlejšie reagovať v cudzom jazyku na vzniknuté situácie, lepšie a presnejšie sa vyjadrovať v cudzom jazyku, získať väčšiu sebaistotu a pohotovosť pri komunikácii v cudzom jazyku, rozšíriť si slovnú zásobu z odbornej oblasti, naučiť sa vyjadriť názor bez strachu z odmietnutia, vystupovať pred skupinou, prepájať získané vedomosti, rýchlejšie reagovať na otázky, byť spontánnejší, naučiť sa improvizovať, zistiť ako zladiť zábavu a povinnosti.

Záver. Výsledky testov zo všeobecného a odborného jazyka ukázali, že študenti, ktorí absolvovali výučbu prostredníctvom lingvistického intervenčného programu, dosiahli mierne zlepšenie v oblasti všeobecného jazyka. V oblasti odborného jazyka, na ktorý bol kurz zameraný, bol pokrok jednotlivých študentov oveľa výraznejší. Spätné väzby poskytnuté účastníkmi kurzu považujeme za podnetné pre modifikáciu vyučovacích metód. Celkovo sa dá konštatovať, že študenti hodnotili aplikáciu lingvistického intervenčného programu pozitívne. Najviac vyzdvihli zábavnú a kreatívnu formu učenia, ktorá ich viac motivovala k práci a okrem toho ocenili viac možností a priestoru pre komunikáciu a uplatnenie jazyka v porovnaní s klasickým vyučovaním, s ktorým sa stretli doposiaľ. Negatívne reakcie súviseli so zmenou usporiadania lavíc v triede, čo niektorí vnímali ako stratu osobného priestoru, avšak aj títo študenti sa neskôr vyjadrili, že si na uvedenú zmenu postupne zvykli. Z pohľadu lektora bol lingvistický intervenčný program vnímaný pozitívne. Uvoľnená atmosféra a charakter aktivít zvyšovali sebaistotu aj u študentov, ktorých úroveň jazykových znalostí bola nižšia a zväčša ich inhibovala pri zapájaní sa do komunikácie.

Poznámky:

[1] Príspevok bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0451-10.

Literatúra a pramene:

FRÁTEROVÁ, Z.: Ako naše vnímanie komunikácie ovplyvňuje náš cudzojazyčný prejav? In: Knápek, P. (ed.): Interkulturní soužití v kontextu vyučování, kultury a literatury. Pardubice: 2012, s. 175-192.

MUNKOVÁ, D. – STRÁNOVSKÁ, E. – ĎURAČKOVÁ, B.: Impact of Cognitive-Individual Variables on Process of Foreign Language Learning. In: Procedia Social and Behavioral Sciences. Vol. 43, no. 46 (2012), p. 5430-5434.

STRÁNOVSKÁ, E. – HVOZDÍKOVÁ, S. – SCHMIDTOVÁ, M. – HUČKOVÁ, J.: Aplikácia lingvistického intervenčného programu pre anglický jazyk v terciálnom vzdelávaní. Nitra 2013.

STRÁNOVSKÁ, E. a kol.: Intervencia v učení sa cudziemu jazyku. Praha 2013.

STRÁNOVSKÁ, E. – MUNKOVÁ, D. – FRÁTEROVÁ, Z. – HORVÁTHOVÁ, B.: Aktívne sociálne učenie a lingvistický intervenčný program. In: 15 rokov KLIŠ PF UKF v Nitre, Nitra 2012, s. 81-87.

STRÁNOVSKÁ, E.: Psycholingvistika: Determinanty osvojovania si a učenia sa cudzieho jazyka a kultúry. Brno 2011.

STRÁNOVSKÁ, E. – SARMÁNY-SCHULLER, I. – MUNKOVÁ, D. – MUNK, M.: Kognitívna štrukturácia v kontexte verbálnej productivity. In: Cesty k múdrosti (Ways to wisdom) : venované životnému jubileu Prof. PhDr. Imricha Ruisela, DrSc. Zborník príspevkov z 29. Psychologických dní. Bratislava 2011, s. 495-502.

STRÁNOVSKÁ, E.: Mosty, prieniky a perspektívy efektívneho štúdia II. Nitra 2009.