Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Slovensko má vďaka svojej geografickej polohe, geomorfológii, histórii a mnohým endogénnym a exogénnym kultúrnym vplyvom rozmanitý potenciál kultúrneho a prírodného dedičstva. Krajina je špecifická tým, že sa na niektorých miestach zachovala prírodná krajina, ktorá nebola narušená zásahmi človeka. Takáto krajina leží prevažne vo vrcholových častiach pohorí a svojou jedinečnosťou a nedostupnosťou nepriamo pôsobila aj na formovanie kultúry. Na osídlených úpätiach pohorí, v dolinách a rovinách sa zasa rozvíjala kultúrna krajina, vzniknutá činnosťou človeka. Na území Slovenska sa na základe geomorfologickej rozmanitosti vyprofilovala horská a nížinná kultúra, ktorá priamo ovplyvnila tvorivú materiálnu a duchovnú činnosť obyvateľov. Na mnohých miestach syntézou materiálnych a duchovných vplyvov vznikli oblasti s výrazným géniom loci.

Kultúrne dedičstvo je súčasťou každej kultúry a je potrebné chrániť ho. Ochranu zabezpečuje zákon, ktorý ho definuje ako: „Nenahraditeľné bohatstvo štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska“[1]. Starostlivosť o kultúrne dedičstvo sa realizuje prostredníctvom ochrany hmotných objektov, u nehmotného prostredníctvom zastupujúcich hmotných objektov, formou záznamu na mediálnom nosiči, prípadne formou ústneho tradovania (človekom alebo skupiny ľudí). Novým fenoménom, ktorý v posledných desaťročiach vystupuje do popredia i v súvislosti s kultúrnym dedičstvom je cestovný ruch. Je jedným z faktorov, ktorý môže pomôcť pri zachovaní kultúrneho dedičstva aj pri jeho ďalšom rozvoji. Dôležité je však zachovať myšlienku trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu. Aby sa kultúrne dedičstvo jeho masovosťou a komercionalizáciou nepoškodzovalo, ale na základe dopytu podnecovalo jeho uchovanie, prípadne rozvoj.[2] Slovensko je charakteristické tým, že na väčšine územia sa nachádza rozmanitá primárna ponuka cestovného ruchu [3]. Sekundárna ponuka cestovného ruchu4 však zaostáva, je nedostatočne rozvinutá, prípadne zastaralá. V mnohých lokalitách nedokáže účastníkovi cestovného ruchu ponúknuť optimálny zážitok, ktorý by mal byť hlavným cieľom pri tvorbe produktu. Na Slovensku sa nachádzajú aj také centrá cestovného ruchu, ktoré sú i napriek nedostatočnej podpore legislatívy zo strany štátu rozvinuté. Je nutné poznamenať, že tieto oblasti zaberajú len malé územia. Napríklad na Hornej Nitre je to mesto Bojnice, v južnejších častiach povodia Nitry mesto Nitra, na strednom Považí Trenčín, prípadne Piešťany. Najviac rozvinutou oblasťou je Liptov. Na základe týchto skutočností je v oblastiach s absentujúcou sekundárnou infraštruktúrou perspektívne rozvíjať cykloturistiku. Rozvoj a budovanie cyklotrás zvyšuje návštevnosť lokalít s prírodným a kultúrnym dedičstvom a to pri minimálnej finančnej náročnosti na tvorbu sekundárnej infraštruktúry. Navyše, v nadväznosti na trvalo udržateľný rozvoj. Preto by mal štátny, súkromný aj verejný sektor budovať sieť cyklotrás a zvyšovať tak ekonomický potenciál územia. Tvorba cyklotrás je pomerne náročná činnosť, vyžaduje si znalosť zákonov a nariadení. Je potrebné dodržiavať určené postupy a riadiť sa metodologickými nariadeniami Slovenského cykloklubu (ďalej len SCK).

SCK združuje ľudí so záujmom o pohyb na bicykli. Vznikol v júni 1994 registráciou na Ministerstve vnútra SR. Má celoslovenskú pôsobnosť a hlavným cieľom je vytváranie podmienok pre cykloturistiku. Od roku 1997 sa SCK stal riadnym členom Európskej cyklistickej federácie, ktorá združuje 52 cykloorganizácií zo 40 krajín. Riadi budovanie siete cyklotrás a tvorbu systému zliav a výhod pre cyklistov. Pre značenie cykloturistických trás na Slovensku vytvoril SCK v spolupráci s odborníkmi systém jednotného značenia. V súčasnosti je systém chránený ochrannými známkami a výrobným vzorom. S ohľadom na jednotnú celoeurópsku kategorizáciu cyklotrás vytvoril Slovenský cykloklub aj jednotný systém kategorizácie cyklotrás na Slovensku. Kategorizácia je, vzhľadom na charakter terénu a náročnosť trasy, nevyhnutná. Všeobecne sa cyklotrasy delia na cestné a horské.

Cestné cyklotrasy – sú zjazdné všetkými druhmi bicyklov (cestné, trekking, horské). Trasy obyčajne vedú po asfaltových, prípadne spevnených cestách. Využívajú štátnu sieť II. a III. triedy, asfaltové účelové komunikácie. Často sú vedené i po asfaltových hrádzach.

Horské cyklotrasy – sú zjazdné obyčajne iba na horských bicykloch (výnimočne na trekking bicykloch). Zväčša vedú po lesných alebo poľných cestách s prírodným povrchom. Platí tu zásada, že po období dažďov sú nezjazdné.

Na Slovensku sa v cyklomapách a cyklosprievodcoch používa aj systém jednotného rozdelenia trás podľa náročnosti. Cyklotrasy sú rozdelené do troch skupín: Rekrea – menej náročné trasy a okruhy pre oboznámenie sa s jazdou na bicykli. Vyžadujú základy techniky jazdy na bicykli a základný fyzický fond.

Sport – náročnejšie športové okruhy alebo cyklotrasy. Vyžadujú dobré zvládnutie techniky jazdy na bicykli a dobrú fyzickú kondíciu.

Expert – náročné trasy a okruhy pre cyklistov, ktorí venujú tomuto športu dostatok času. Technika jazdy na bicykli i kondícia musia byť veľmi dobré. Takéto trasy väčšinou vedú po prírodných cestách, alebo po horskom teréne určenom len pre MTB (horské bicykle).

Delenie cyklotrás sa v teréne realizuje i farebným rozlíšením. Na Slovensku sa používajú 4 farby. Upozorňujú na dĺžkové rozdiely a čiastočne aj na náročnosť.

Červenou farbou sú značené výlučne cyklomagistrály, ktoré vedú viacerými okresmi a mnohokrát i krajmi. Najčastejšie vedú údoliami riek, alebo horskými prechodmi, či sedlami s dôrazom na nenáročnosť a sprístupnenie najzaujímavejších miest krajiny. V rozmedzí 20 – 80 km by malo byť dostupné ubytovanie.

Modrou farbou sú označené trasy vedúce paralelne s cyklomagistrálami, dlhšie trasy mimo magistrály, alebo náročnejšie trasy mimo magistrál. Ich priemerná dĺžka je 40 – 50 km. Mal by sa na nich nachádzať minimálne jeden zdroj ubytovania a stravovania.

Zelenou farbou sa značia stredné a nenáročné trasy, okruhy zdravia a rodinné trasy. Ich stredná dĺžka sa pohybuje medzi 20 – 30 km. Zdroj ubytovania by sa mal nachádzať vo východisku, alebo v cieli trasy.

Žltou farbou sú značené ľahké trasy a spojky medzi cyklotrasami, alebo krátke odbočky k rôznym prírodným a kultúrnym zaujímavostiam. Ich dĺžka sa pohybuje od 1 –15 km. Nemusia zohľadňovať ubytovacie a stravovacie kapacity.[5]

Systém značenia cyklotrás používaný na Slovensku. Pod pojmom cykloturistická trasa rozumieme riadne zlegalizovanú a vyznačenú trasu použiteľnú pre cykloturistiku medzi mestami a obcami, na podnikanie krátkych výletov, alebo i dlhších ciest na bicykli. Optimálnym riešením sú samostatné cyklotrasy s vylúčením automobilovej dopravy, kvalitným asfaltovým povrchom a dostatočným priestorovým usporiadaním. Jednotný systém cykloturistického značenia na Slovensku, ktorý spracoval a zaviedol do praxe SCK so sídlom v Piešťanoch, pozostáva z dvoch osobitných kapitol. Prvá je včlenená do systému existujúceho dopravného značenia, druhá je v systéme cykloturistického značenia, pretože veľa trás je plánovaných mimo existujúcich ciest. Systém bol spracovaný na metodických listoch a schválený Ministerstvom dopravy SR. Cykloturistické značenie sa delí na maľované cykloznačky a prvky cykloturistického značenia (značky a stĺpiky). 

Maľované cykloznačky majú rozmer 100 x 100 mm. Na bielom štvorci je písmeno C červenej, modrej, zelenej alebo žltej farby, podľa farebného označenia cyklotrasy. Maľuje sa vo výške očí, tvorí nosný prvok značenia cyklotrás a zvyčajne vykrýva 90 až 95 % značenia celej trasy. Pri vedení po štátnych cestách sa zhusťuje, napríklad v obciach, kde v miestach s hustým dopravným značením nie je možné umiestniť prvky cykloorientácie.

Prvky cykloturistickej orientácie:

Veľká cyklosmerovka – je rozmeru 450×140 mm. Na bielom podklade je logo cyklistu a farebný hrot s písmenom C, textové údaje o cieľoch na trase, evidenčné číslo trasy, prípadne názov organizácie, ktorá udržiava značenie, respektíve prispela na jeho realizáciu. Veľké cyklosmerovky sa používajú predovšetkým v mestách a obciach, na križovatkách a rázcestiach.

Malá cyklosmerovka – má rozmer 200×100 mm. Tabuľky majú biely podklad, na značke je logo cyklistu, farebný hrot s písmenom C červenej, modrej, zelenej, alebo žltej farby. Pod logom je evidenčné číslo trasy. Tabuľky sa umiestňujú na menej významných križovatkách, najčastejšie pri zložitejších prejazdoch obcí a miest, alebo v poľnom teréne.

Doplnková cyklotabuľka má rozmer 360x140mm. Má biely podklad a možno ju využiť na umiestnenie doplnkových textových údajov nutných k prevádzke trasy, alebo na vyznačenie sponzorov trás.

Emblémové cyklotabuľky sa používajú na grafické zvýraznenie cyklotrás. Používajú sa vždy pri cyklomagistrálach, ale je možné ich využiť aj pri regionálnych trasách.

Všetky prvky cykloturistickej orientácie sa upevňujú na stĺpiky a iné existujúce zariadenia pomocou S – pásky. Umiestňovanie prvkov cykloturistickej orientácie ma svoje zásady, ktorými sa riadi každý cykloznačkár (SCK vyškolený a certifikovaný) [6].

Metodika tvorby cyklotrás. Tvorba cyklotrás pozostáva z viacerých fáz. Pre úspešnú aplikáciu výsledného produktu do celoslovenskej siete cyklotrás je potrebné dodržať celý postup. Prvou fázou je rekognoskovanie cyklotrasy.

Proces rekognoskácie trasy obsahuje fyzický prieskum navrhovanej trasy na bicykli. Podrobný rozbor trasy je predpokladom jasného návrhového i realizačného zámeru (vedenie trasy, prípadne náhradné riešenia problémových úsekov trasy). Zároveň sa musí navrhnúť i osadenie prvkov cykloorientácie (tabule a stĺpiky). Trasu je potrebné viesť v súlade s požiadavkami prístupnosti stravovacích, ubytovacích a pohostinských možností, aj kultúrneho vyžitia.

Pri rekognoskácii je potrebné prihliadať na nasledovné kritéria:

–   bezproblémová prejazdnosť na bicykli,

–   nulová, alebo minimálna premávka motorových vozidiel,

–   maximálna bezpečnosť cykloturistov,

–   ochrana prírody,

–   vlastnícke a nájomné vzťahy,

–   kultúrno-poznávacia činnosť na trase,

–   možnosti ubytovania, stravovania a občerstvenia.

Cyklotrasy sa neplánujú:

–    po diaľniciach, cestách I. triedy (výnimku pre cesty I. triedy tvoria prejazdy, krátke úseky, kde nie je možný iný variant),

–   cez vojenské priestory,

–   cez územia národných prírodných rezervácií,

–   po nezjazdných a neprechodných terénoch,

–    na miestach, kde hrozí ohrozenie cyklistov, najmä v súvislosti s intenzívnou automobilovou, resp. kamiónovou dopravou,

Pri rekognoskácií je potrebné mať vo výbave zápisník, pero, tachometer a mapy. Výsledkom každej rekognoskácie musí byť vhodný výber trasy a množstvo údajov a nákresov, na základe ktorých je možné spracovať podklady pre dokumentáciu. Výsledky rekognoskácie – návrh cyklotrasy sa orientačne zakreslí do mapy mierky 1:100 000, alebo 1:50 000. Po rekognoskácii nasleduje fáza predjednania.

Ide o konzultáciu a následné odsúhlasenie návrhu s príslušnými subjektmi, ktorých sa navrhovaná trasa dotýka (vrátane vlastníkov pozemkov). V tomto dôležitom procese je potrebné vyriešiť prípadné spory tak, aby bola realizácia bezproblémová. Predjednanie obyčajne iniciuje krajský odbor, prípadne okresné oddelenie regionálneho rozvoja, alebo mestský či obecný úrad (v závislosti od územného rozsahu cyklotrasy). Príslušné orgány sa vyjadria a poskytnú predbežné stanoviská k vedeniu cyklotrasy. Potrebné podklady sa všetkým dotknutým subjektom zvyčajne zasielajú vopred, aby sa na jednanie všetci dostatočne pripravili. Pozývajú sa orgány životného prostredia, lesných závodov, dopravnej polície, správy CHKO (chránená krajinná oblasť), obce a mestá. V procese predjednania sa dotknuté organizácie vyjadria k vedeniu trasy. V tejto fáze je potrebné ujasniť konkrétne vedenie trasy a pripraviť prvotnú dokumentáciu. Tá pozostáva z kópií máp s farebnými zákresmi navrhovaných trás. Textová časť dokumentácie pozostáva z popisu vedenia trasy a označenia využívaných zariadení. V procese predjednania môže, z dôvodu odmietnutia vlastníka pozemku, cez ktorý má trasa prechádzať, dôjsť k zmene plánovanej trasy, prípadne zákazu úradu, ktorý zodpovedá za územie. (V praxi sa stáva, že úrad životného prostredia zakáže trasu cez CHKO). Po predjednaní sa ústredie SCK požiada o pridelenie čísel pre cyklotrasy.

Nasleduje evidencia trasy a jej zapojenie do celoslovenskej cyklosiete.

Každá legalizovaná trasa má svoje evidenčné číslo. V SCK je archív dokumentácie legalizovaných cyklotrás. Systém evidencie je prístupný všetkým odborným záujemcom a organizáciám, ktoré sa problematike venujú. Platí zásada, že pri diaľkových cyklotrasách sa používa trojmiestny číselný kód, prvé číslo znázorňuje farebné označenie trasy (2 a 3 – modrá, 5 a 6 – zelená, 8 a 9 – žltá). O evidenčné číslo sa žiada v procese prípravy zjednodušenej dokumentácie. Na základe žiadosti z titulu značkára, SCK prideľuje evidenčné číslo trasy. Po vybavení dokumentácie k trase je potrebné zaslať jej kópiu (textová i mapová časť) do centrálnej evidencie trás v ústredí SCK.

Pridelené evidenčné číslo je používané na všetkých prvkoch orientácie (malé a veľké cykloznačky, špeciálne značky).[7]

Nasleduje spracovanie zjednodušenej dokumentácie. Podklady pozostávajú z mapovej a textovej časti. Textová časť musí obsahovať nasledujúce údaje:

–   adresu predkladajúcej organizácie,

–   označenie poradového čísla listu dokumentácie,

–   okres, v ktorom sa nachádzajú trasy a jednotlivé stanoviská,

–    pri označení stanoviska označenie názvu s vyznačením katastra obce,

–    v stanovisku označenie trasy/trás s číslami a farbami, ktoré cez stanovisko vedú,

–    popis lokalizácie stanoviska a miesta umiestnenia orientácie,

–    určenie prvkov značenia na stanovisku, grafické zobrazenie a mapový list,

–   označenie trasy a miesta osadenia orientácie. Ak miesto neexistuje a je potrebné osadiť stĺpik, označí sa šípkou.

Mapová časť sa vypracováva v mierke 1:50 000 v extraviláne a v mierke 1:10 000 v intraviláne. Podľa požiadaviek sa spracuje aj zákres do lesníckych máp. Vedenie trás musí byť zakreslené vo farbe príslušnej trasy na kópiách máp a musia byť zreteľne označené aj stanoviská umiestnenia orientácie. Tieto sa označujú arabskými číslicami čiernej farby v bielom krúžku. Číslo stanoviska sa musí zhodovať s číslom v textovej časti dokumentácie. Na mape musí byť modrým trojuholníkom označené i umiestnenie dopravných značiek „Pozor cyklisti“. Pre výrobu veľkých smeroviek je potrebné vykonať ich samostatnú textáciu. Dokumentáciu k povoľovaniu cyklotrás spracováva a predkladá na rozhodnutie a územné rozhodnutie ústredie SCK, prípadne ústredie SCK v spolupráci s klubom SCK, alebo právnym subjektom, ktorý trasu vytyčuje, realizuje alebo ju bude spravovať.

Následným krokom je legalizácia cyklotrasy. Ak vedie trasa len územím mesta, alebo obce, žiada sa o povolenie na príslušnom mestskom, alebo obecnom úrade. Ak je lokalizácia na území jedného okresu, alebo ho presahuje, tak žiadosť smeruje na okresný úrad životného prostredia v tom okrese, na území ktorého leží najviac cyklotrás. V poslednom prípade musia s rozhodnutím úradu súhlasiť všetky okresné úrady životného prostredia, ktorých cez ktoré sa trasa vedie. Na legalizáciu cyklotrasy sa používajú tri právne postupy:

Územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie sa žiada v prípade, ak pri budovaní cyklotrasy dochádza k stavebným úpravám (zahŕňajú aj osádzanie stĺpikov, prípadne ich zakopávanie). Územné rozhodnutie sa žiada na základe stavebného zákona a vydáva ho príslušný stavebný úrad. Hoci vydanie územného rozhodnutia je náročný proces, výhodou je, že dotknuté subjekty sú povinné v zákonom stanovenej lehote okresnému úradu životného prostredia vydať stanoviská k predloženej dokumentácii. Ich nevydanie sa považuje za súhlas.

Rozhodnutie, oznámenie o začatí stavby. Jednoduchší postup je získanie rozhodnutia vo veci vydania súhlasu k vyznačeniu cyklotrasy. Žiada sa v prípade, ak sa nerobia stavebné úpravy (neosádzajú sa smerníky, trasa sa označí iba maľovanými značkami a prvky cykloorientácie sa nainštalujú iba na existujúce stĺpy a zariadenia). K rozhodnutiu je potrebná dokumentácia ako k územnému rozhodnutiu, samozrejme s výnimkou zákresu a postupov stavebných úprav. Mapová časť je totožná s postupom pri územnom rozhodnutí.

Nový postup. Novinka spočíva v tom, že pri oznámení o začatí stavby sa postupuje ako v prvom prípade, predkladateľ však odovzdá žiadosť na okresný úrad životného prostredia so všetkými súhlasnými stanoviskami dotknutých subjektov. Nevýhodou tohto postupu je, že SCK, samospráva, alebo iná organizácia III. sektora nie sú v zákone uvedené ako subjekty, ktoré musia odovzdať stanovisko v zákonnej lehote. Riešením v praxi je vyžiadanie si odpovede do 30 dní v závere listu s poznámkou, že ak subjekt neodpovie, považuje sa to za jeho súhlas. Problematiku dokumentácie i proces o vydanie rozhodnutia spracováva SCK v spolupráci so subjektom sídliacim v danej oblasti, ktorý žiada o legalizáciu cyklotrasy. Po vydaní rozhodnutia sa kópia zašle pre centrálnu evidenciu cyklotrás na ústredie SCK, ktorá zároveň slúži ako podkladový materiál pre zanášanie trás do máp.

Dôležitá je aj kalkulácia komplexných nákladov spojených s tvorbou cyklotrás. Do výpočtu je potrebné zahrnúť nasledovné náklady:

–   na rekognoskáciu trás,

–   na predjednanie,

–   na spracovanie zjednodušenej dokumentácie,

–   na územné konanie,

–   na prvky značenia cyklotrás,

–   na dopravné značenie,

–   na práce potrebné na vyznačenie trás,

–   potrebné na údržbu cyklotrás.

Posledným krokom je zanášanie cyklotrás do máp. SCK pripravil podklady pre cykloturistické mapy, ktoré v roku 1997 až 1998 vydal VKÚ Harmanec a pokryl celé územie Slovenska. Vyplnilo sa tak vákuum, ktoré tvorili kartografické informácie o vyznačených a plánovaných trasách, aj o odporúčaných okruhoch na Slovensku.

Tvorba cyklotrás je metodicky aj prakticky náročná. Vyžaduje si značnú pozornosť a odbornosť. Prítomný postup je určený pre cyklotrasy, ktoré ich tvorcovia plánujú zaradiť do celoslovenskej a celosvetovej siete.

Poznámky:

[1] Deklarácia NRSR o ochrane kultúrneho dedičstva [online]. 2002. (cit. 2010.09.09). Dostupné na internete: https://www.culture.gov.sk/kulturnededicstvo/ochrana-pamiatok/vsledky/deklaracia-o-ochrane-pamiatok.

[2] Problematike kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu bližšie napríklad LENOVSKÝ 2008: 98-115, alebo ČUKAN – LENOVSKÝ 2008: 141147.

[3] Primárna ponuka cestovného ruchu predstavuje prírodný a kultúrnohistorický potenciál daného územia (GÚČIK 2004).

[4] Sekundárna ponuka cestovného ruchu predstavuje materiálnu vybavenosť daného miesta, čiže supraštruktúru (ubytovacie a stravovacie zariadenia), infraštruktúru cestovného ruchu a všeobecnú infraštruktúru (GÚČIK 2004).

[5] Slovenský cykloklub: Metodologický list 01/04 – Členenie a cykloodpočívadlá, Piešťany 2004.

[6] Slovenský cykloklub: Metodologicky list 04/04 – Dopravné značenie ako súčasť značenia cykloturistických trás, Piešťany 2004.

[7] Problematika evidenčných čísel je spracovaná v metodologickom liste č 3/98, vydanom SCK. (Slovenský cykloklub: Metodologicky list 03/04 – Evidenčné čísla a ich spracovanie, Piešťany 2004).

Literatúra a pramene:

ČUKAN, J. – LENOVSKÝ, L.: Etnomuzeológia –kultúrne dedičstvo – edukačný proces. In: Pastierska kultúra, jej dokumentácia a prezentácia. Ružomberok: Liptovské múzeum v Ružomberku 2008, s. 141-147.

GÚČIK, M.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akademie. Bratislava 2004.

Slovenský cykloklub: Metodologický list 01/04 – Členenie a cykloodpočívadlá, Piešťany 2004.

LENOVSKÝ, L.: Kultúrne dedičstvo v multikultúrnom svete. In: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo. Nitra: UKF v Nitre 2008, s. 98-115.

Slovenský cykloklub: Metodologicky list 03/04 – Evidenčné

čísla a ich spracovanie, Piešťany 2004.

Slovenský cykloklub: Metodologicky list 04/04 – Dopravné značenie ako súčasť značenia cykloturistických trás, Piešťany 2004.

Deklarácia NRSR o ochrane kultúrneho dedičstva [online]. 2002.   (cit.       2010.09.09).      Dostupné na         internete:

v.sk/kulturne-dedicstvo/ochranapamiatok/vsledky/deklaracia-o-ochrane-pamiatok>.

Zákon o ochrane prírody a krajiny 287/1994 Z.z. [online]. 2010.     (cit.       2010.09.09).      Dostupné na         internete:

redpisy/default.aspx?Predpis ID=13053&FileName=94-z287&Rocnik=1994>.