Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Predmetom nášho záujmu sú zmiešané manželstvá s cudzincami na Slovensku. Cudzinci sú z právneho hľadiska definovaní skrz svoju príslušnosť (občianstvo) k inému územnému a politickému celku – štátu. Reálne však môže (aj nemusí) partnerstvo s týmito osobami implikovať prestupovanie hraníc medzi skupinami viacerých typov – kultúrnych, náboženských, jazykových, sociálnych alebo iných, čo je pri ich výskume potrebné brať do úvahy. Z časového hľadiska sa zameriame najmä na manželstvá uzatvorené v poslednom desaťročí. Manželské preferencie budeme sledovať z pohľadu štátnej príslušnosti ale i rodu aktérov. Našim cieľom bude zistiť, či je možné v sobášnych stratégiách sledovať určité vzory správania sa, pokúsime sa stručne načrtnúť ich východiská a možné príčiny.

Základným prameňom našich informácií budú štatistické dáta, ktoré vnímame ako primárne a ako východisko k následnému kvalitatívnemu etnologickému výskumu danej problematiky. Opierať sa budeme predovšetkým o databázy Štatistického úradu MV SR, Eurostatu, čiastočne sa odvoláme na údaje Cudzineckej a hraničnej polície MV SR.

Východiská a predpoklady vzniku zmiešaných manželstiev. Vznik zmiešaných manželstiev s cudzincami je potrebné vnímať v celej komplexnosti. Podmieňuje ho historická skúsenosť a tradičné nazeranie na fenomén manželstva a v rámci neho výber partnera. Je závislý od demografickej skladby obyvateľstva, najmä charakteristiky osôb, ktoré môžu byť potencionálnymi účastníkmi sobášov a to na vlastnom území ale aj v zahraničí (ich vek, stav, vzdelanie, etnická, náboženská charakteristika a iné), limitujú ho možnosti a príležitosti stretnúť partnera (veľkosť skupín, z ktorej partneri pochádzajú, otvorenosť alebo uzavretosť skupiny – majoritnej aj minoritnej) a v neposlednom rade individuálne preferencie.

Výber manželského partnera v slovenskej tradícii bol súčasťou ustáleného systému vzorov, noriem a hodnôt, ktorého hlavným cieľom bola stabilita a efektívnosť manželstva a tým aj integrita spoločenstva. Väčšina kritérií, ktoré sa na možného manžela či manželku vzťahovali, vychádzala z princípu podobnosti partnerov – endogamie. Endogamia, ako prevládajúci typ manželských preferencií^[1], znamenala výber z rovnakých alebo podobných skupín alebo prostredí, označovaných ako „naše“, „svoje“. Prívlastok „cudzí“ a „vzdialený“ reflektoval rozsah poznaného sveta (cudzích kultúr), ako aj možnosť pohybovať sa v rámci neho a prekračovať jeho hranice. Nízka mobilita, izolovanosť ako aj ďalšie činitele mali za následok, že tradičné chápanie pojmu „cudzí“ sa s porovnaním so súčasným vnímaním zemepisných vzdialeností prirodzene vzťahoval aj na lokality pomerne blízke. Za partnera v zmiešanom manželstve preto mohla byť označovaná aj osoba z inej časti obce, susednej obce, iného chotára, župy alebo okresu.

V modernej spoločnosti sa sobášny trh^[2] čoraz viacej rozširuje a presúva aj mimo územia Slovenska. Globalizácia a v rámci nich aj migračné procesy (odchod Slovákov do zahraničia, príchod cudzincov na naše územie, ale i virtuálny kontakt s inými kultúrami prostredníctvom médií), neustále zvyšujú pravdepodobnosť stretnutia partnera, pochádzajúceho z odlišného geografického, kultúrneho alebo sociálneho prostredia.

Otázka manželstiev s cudzincami na Slovensku sa v súčasnosti odvíja najmä od imigračnej a emigračnej situácie. Aktuálny podiel cudzincov na území Slovenska je 1,56%^[3] , čo je hlboko pod priemerom, ktorý dosahuje cudzinecká populácia vo všetkých krajinách EÚ. Najväčší počet cudzincov je registrovaných zo susedných krajín – Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny. Spolu tvoria 42% zo všetkých cudzincov na našom území. Početne významní sú aj migranti z Rumunska, Bulharska, Ruska a Srbska, ako i cudzinci z ázijských krajín, predovšetkým z Vietnamu, Číny, Kórejskej republiky a Thajska. Viac ako polovica všetkých cudzincov pochádza z krajín Európskej únie.^[4] Z hľadiska pohlavia prevládajú medzi cudzincami muži. Ich pomer voči ženám – cudzinkám je približne 60%, v niektorých skupinách (podľa štátneho občianstva) presahuje tento pomer 80% (napríklad Tunisko, Egypt). Podľa veku patria cudzinci na Slovensku predovšetkým do skupiny ľudí v mladom a strednom produktívnom veku.^[5]

Z pohľadu emigračných prúdov je zrejmé, že v súčasnosti odchádzajú zo Slovenska predovšetkým ľudia v mladom a strednom veku, v miernej prevahe ženy nad mužmi, ľudia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním a častejšie ľudia slobodní.^[6] Tieto atribúty takisto zvyšujú možnosť úspešnej účasti na sobášnych trhoch mimo slovenského územia a vznik zmiešaných manželstiev. Štatistické dáta tiež vypovedajú, že slovenské ženy opúšťajú našu krajinu z dôvodu sobáša omnoho častejšie ako slovenskí muži. Najčastejšou cieľovou krajinou slovenských vysťahovalcov je Česká republika. Jednoznačnou „dvojkou“ sa po tejto tradičnej destinácii stalo Spojené kráľovstvo a to v súvislosti s otvorením jej pracovných trhov. Okrem toho smerujú Slováci najmä do Írska, Nemecka a Rakúska. Početne významnými sú aj krajiny ako Švajčiarsko, Maďarsko, USA, Kanada a Taliansko. Počty vysťahovalcov do nich však každoročne kolíšu.^[7]

Manželstvá s cudzincami v európskych štátoch. Konkrétne údaje ohľadne manželstiev s cudzincami v európskych krajinách a celkovej pozície Slovenska medzi nimi je možné získať prostredníctvom Štatistického úradu Európskej únie – Eurostatu. Jeho databázy sprístupňujú údaje o sobášoch štátnych občanov krajín EÚ s partnermi iného štátneho občianstva od roku 2008 do roku 2014. Informácie z roku 2014 nás odkazujú na dva relevantné údaje, podľa ktorých je možné sobášnosť s cudzincami sledovať, a to občianstvo a krajinu narodenia partnerov. Z hľadiska štátnej príslušnosti je v tomto roku na prvom mieste Luxembursko so 48,82% sobášov s cudzincami, ktoré uzavreli luxemburskí štátni občania (z toho 70,21% s občanmi štátov EÚ 28), nasleduje Malta s 36,64% (z toho 79,47% s občanmi EÚ 28) a Švajčiarsko s 34,96% (z toho 45,51% s občanmi štátov EÚ 28). Estónsko, Lotyšsko a Holandsko majú približne 10% zastúpenie sobášov s cudzincami. Podiel sobášov s cudzincami na celkovej sobášnosti občanov Českej republiky je 4,75% (z toho viac ako polovica s občanmi EÚ28), Poľsko a Maďarsko sa pohybuje pod hranicou 1%. Slovensko sa spomedzi svojich susedov nachádza približne uprostred s podielom 3,01% sobášov s cudzincami.^[8]

V tomto ohľade je pre nás podnetná štúdia G. Lanzieriho (2012: 1-3), ktorý analyzoval sobášnosť v Európe na základe rovnakých prameňov. Podľa neho bolo v Európe za obdobie rokov 2008-2010 zmiešaným manželstvom každé 12. uzavreté manželstvo, pričom najvýraznejšia tendencia ich uzatvárať je v severozápadných krajinách a nižšia vo východných krajinách, kde je migrácia menej rozvinutá. Zo štatistických údajov je zrejmé, že najvyššie počty manželstiev s cudzincami sú evidované vo Švajčiarsku, Lotyšsku, Luxembursku, Estónsku, Írsku, Nemecku a Francúzsku. Manželstvá s krajanom sú vo všetkých krajinách pritom početnejšie ako manželstvá s cudzincom. Výnimku tvoria Cyprus, z dôvodu turistického ruchu a Lichtenštajnsko, pre malý počet obyvateľov (30-35 tis. na 160 km²). Krajiny severnej Európy zaznamenávajú 11 až 16% podiel zmiešaných manželstiev, krajiny východnej Európy – Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko eviduje za posledné roky nízky ale stabilný počet zmiešaných manželstiev – od 1,3 do 4%. Najnižší podiel týchto manželstiev je evidovaných v Rumunsku a Bulharsku. Na jednej strane teda stojí Malta a Cyprus, ktoré vykazujú silnú tendenciu k exogamii (zrejme preto, lebo sú bránou do Európskej únie). Protipólom týchto krajín sú Slovensko, Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú typické silnou endogamiou. Dôvodom tohto stavu je zrejme nízky počet cudzincov na ich území. Výskumy manželských preferencií v jednotlivých krajinách poukazujú na fakt, že potomkovia migrantov a deti zo zmiešaných manželstiev sú náchylnejšie k sobášu s domácim obyvateľstvom ako ich rodičia. G. Lanzieri v tejto súvislosti predpokladá, že počet zmiešaných manželstiev bude v budúcnosti stúpať, a to z dôvodu narastajúceho počtu cudzincov ale i faktu, že imigranti sú spravidla nižšieho veku ako domáce obyvateľstvo, a preto budú vstupovať na sobášne trhy aj v budúcnosti.

Manželstvá s cudzincami na Slovensku. Počty zmiešaných manželstiev

na Slovensku patria k nižším, pokiaľ ich porovnávame s celoeurópskou situáciou. Posledné údaje Eurostatu o zmiešaných manželstvách v našej krajine za rok 2014 vypovedajú, že partneri slovenského štátneho občianstva uzavreli celkovo 26737 manželstiev, z toho s partnermi slovenského občianstva v 25955 prípadoch, s partnermi z krajín EU28 (okrem Slovenska) v 469 prípadoch, s partnermi z krajín mimo EÚ28 v 313 prípadoch a s partnermi zo zahraničia celkovo v 782 prípadoch. ^[9]
Manželstvá s cudzincami sú na Slovensku evidované viacerými spôsobmi. Jedným z nich je osobitná matrika v Bratislave, ktorá zaznamenáva uzavretie manželstva s iným štátnym príslušníkom v cudzine. Táto inštitúcia však nevytvára žiadne registre sobášiacich sa podľa presných kategórií (napríklad krajiny pôvodu ženícha alebo nevesty). Úrad v súčasnosti eviduje^[10] približne 3600 žiadostí o zaregistrovanie takéhoto sobáša, čiže priemerne 300 žiadostí mesačne. Doposiaľ zaregistrovala osobitná matrika približne 55 800 žiadostí, pričom do roku 1978 to bolo zhruba 4200 žiadostí a od roku 1978 približne 51 600 žiadostí.

Tabuľka č. 1: Sobáše ženíchov slovenského štátneho občianstva s nevestou podľa jej štátneho občianstva^[11] . Spracované podľa: Sobáše podľa štátneho občianstva snúbencov. Štatistický úrad SR.

Iné ako SK občianstvo –  cudzinky                 641              748              695              856              731              774              764

Tabuľka č. 2: Sobáše neviest slovenského štátneho občianstva so ženíchom podľa jeho štátneho občianstva. Spracované na základe: Sobáše podľa štátneho občianstva snúbencov.

Pakistan                                                                                                                                                                                               24

Presné údaje o zmiešaných manželstvách však získavame najmä na základe informácií Štatistického úradu MV SR^[12]. Výstupné dáta úradu k sobášom podľa štátneho občianstva sú prístupné od roku 2008. Z hľadiska krajiny pôvodu zaraďoval štatistický úrad až do roku 2013 sobášiacich sa do kategórií, ktorými sú jednotlivé štáty ale i územno-politické celky (napr. EÚ 15, Afrika, Ázia), využíval tiež zaradenie krajín do kategórie „iné“. Hlavne v prípade krajín mimo EÚ tak informácie o konkrétnych krajinách pôvodu sobášiacich nie je možné vyselektovať (napríklad o afrických krajinách). Za rok 2014 je už možné získať ucelené informácie o všetkých sobášov s partnermi inej štátnej príslušnosti podľa jednotlivých štátov, zanikajú však sumárne údaje o počtoch sobášoch z krajín EÚ.

Štatistické údaje poukazujú na fakt, že muži aj ženy slovenského občianstva uzatvárajú predovšetkým manželstvá s partnermi rovnakého občianstva. Podiel osôb, ktoré vstupujú do manželstva s cudzincami za posledných 7 rokov je (v porovnaní s inými štátmi EÚ) nízky ale pomerne stabilný. Malé výkyvy sú dôsledkom celkovej sobášnosti Slovákov a počtov cudzincov na našom území. Je však zrejmé, že slovenskí muži uzatvárajú manželstvo s cudzinkami menej často ako slovenské ženy s cudzincami. Čo sa týka mužov, v sledovanom období uzatvorilo takto zmiešané manželstvá približne 2,55% až 3,81% všetkých Slovákov, ktorí vstúpili do manželstva. Percentuálny podiel žien, ktoré uzavreli manželstvo s cudzincom sa pohybuje v rozhraní od 11,26% až 12,60%. Ženy sa teda vydávajú za cudzincov takmer 4x častejšie ako muži za cudzinky.

Slovenskí muži aj ženy uzatvárajú manželstvo predovšetkým s Európankami (ak počítame aj Slovensky, je to v 99,10% v prípade mužov a 96,57% v prípade slovenských žien). Za roky 2008 až 2013 si muži Slováci vzali cudzinky z krajín EU len v 4,32% a ženy Slovenky mužov cudzincov z krajín EÚ oproti tomu až v 31,21%. V oboch prípadoch pritom vedú manželstvá s občanmi Českej republiky, ktoré tvoria v sledovaných rokoch 1/3 všetkých manželstiev s cudzincami (1678 manželstiev v prípade slovenských mužov a 6250 manželstiev v prípade žien).

Z ostatných krajín vedú u mužov Slovákov dlhodobo Ukrajinky (601), čo predstavuje 11,54 % zo všetkých ich sobášov s cudzinkami, nasledujú Poľky (519), Maďarky (194) a mimo tento priestor Rusky (259). Podľa kontinentov prevládajú u slovenských mužov manželky z Európy, nasledujú manželky z Ázie (517 prípadov, čo je necelých 10% z celkového počtu manželstiev s cudzinkami), Ameriky (335 prípadov, približne 6,43%) a napokon Afriky (79 prípadov, čo tvorí 1,5% zo všetkých sobášov mužov s cudzinkami).

Pomerne silné zastúpenie medzi ženíchmi slovenských žien má ich pôvod z krajín EÚ alebo všeobecne západoeurópskych krajín. Najvýraznejšie sú pritom nasledovné krajiny: Spojeného kráľovstva s približne 9% podielom na sobášoch s cudzincami (1811 prípadov), Nemecka (1724), Rakúska (1466), Talianska (971) a USA (941), po ktorých nasledujú muži z Maďarska (933), Poľska (544) a Švajčiarska (510). Počet mužov z Ukrajiny, krajiny, ktorá bola v prípade manželských preferencií slovenských mužov na prvom mieste, je nízky (154) a tvorí len necelé 1% zo sobášov žien s cudzincami. V porovnaní s mužmi sa slovenské ženy 3,5 krát častejšie vydávajú za afrických mužov, ktorí tvoria 5,19% sobášov zo všetkých sobášov s cudzincami, takmer o polovicu menej ako muži uzatvárajú sobáše s partnermi z ázijských štátov a približne rovnako často sa vydávajú za mužov z amerického kontinentu. Podiel ich manželstiev s partnermi z Ameriky (2,3%) a ázijských krajín (3,5%) je približne rovnaký ako v prípade preferencií slovenských mužov.

Záver. Slovensko v sobášnosti vykazuje pomerne silnú endogamiu, pokiaľ máme na zreteli štátnu príslušnosť partnerov. Slováci aj Slovenky majú tendenciu brať si partnerov predovšetkým z krajín blízkych – geograficky, jazykovo, nábožensky, kultúrne (Česko a ostatné susedné krajiny, krajiny EÚ). Tento fakt môže odzrkadľovať historickú skúsenosť a súvisieť s pretrvávaním tradičných vzorov v manželských stratégiách, čiže uprednostňovaním partnera z rovnakej alebo podobnej skupiny (princíp endogamie) (Letavajová 2015). Na druhej strane je odrazom pomernej uzavretosti krajiny a slabého kontaktu s cudzincami v minulosti (obdobie socializmu) a nízkym počtom cudzincov na našom území v súčasnosti.

Zistenia tiež poukázali na to, že ženy majú vo všeobecnosti väčšiu tendenciu k sobášom s cudzincami. Častejšie ako slovenskí muži si berú partnerov z geograficky aj kultúrne vzdialeného prostredia. Určité paralely týchto sklonov je opäť možné nachádzať v tradičných modeloch, podľa ktorých sa očakávalo a považovalo sa to zrejme za prirodzenejšie, ak žena prijímala kultúru svojho partnera, prispôsobila sa, prípadne zmenila po sobáši svoju rezidenciu za manželovu (patrilokálnosť). (Michálek 2011, Mjartan 1974) V súčasnosti tento stav podopierajú aj štatistické dáta o vysťahovalectve zo Slovenska, ktoré napovedajú, že slovenské ženy opúšťajú našu krajinu z dôvodu sobáša omnoho častejšie ako slovenskí muži.

Sú teda viac ochotné presťahovať sa a prispôsobiť kultúre svojho manžela. Ďalším z vysvetlení je skutočnosť, že v súčasnosti sú slovenské ženy rovnako aktívne (sčasti prevládajú) na zahraničnej migrácii a majú teda viacej príležitostí stretnúť svojho partnera v cudzine. Napokon, posledným ale nemenej dôležitým faktorom je v tejto súvislosti celkové zloženie migrantov na Slovensku, medzi ktorými prevládajú muži, muži v mladom a strednom veku, ktorí sa stávajú možnými aktérmi na sobášnych trhoch.

Naše zistenia poukazujú tiež na skutočnosť, že slovenské ženy si častejšie ako muži volia manželského partnera, pochádzajúceho z krajín ekonomicky vyspelejších, u ktorého je predpoklad jeho lepšieho sociálneho zabezpečenia. Sobášne stratégie slovenských mužov naopak, naznačujú tendenciu uprednostňovať ženy z menej ekonomicky vyspelých oblastí (Ukrajina, ázijské štáty). Sobášne stratégie slovenských mužov aj žien a ich pohyb v rámci sobášnych trhov naznačujú možný význam ekonomických aspektov^[13] pri hľadaní manželských partnerov podľa modelu: žena sa snaží nachádzať partnera ekonomicky lepšie situovaného a zabezpečeného a naopak, muž poskytuje zabezpečenie žene.

Hlbšie štúdium manželských preferencií a ich následné doplnenie kvalitatívnymi výskumami zrejme potvrdí existenciu určitých vzorov v správaní sa na sobášnych trhoch. Predpokladáme, že počet zmiešaných manželstiev bude vzhľadom na globalizačné procesy a silnejúce migrácie aj v našom prostredí postupne narastať a stane sa čoraz častejším predmetom odborného aj verejného diskurzu.

Literatúra a pramene:

ČUKAN, J. – AL-ABSI, M.: Slovenky v Rakke. In: Kontexty kultúry a turizmu. Roč. 3, č. 1, Nitra: FF UKF v Nitre 2010, s. 42–44.

DUBAYOVÁ, M.: Rómovia v procesoch kultúrnej zmeny. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2001

FÓNADOVÁ, L. – KATRŇÁK, T.: Etnická homogamie na Slovensku v letech 1992 až 2012. In: Sociologický časopis. Roč. 52, č. 2, Praha: Sociologický ústav AV ČR, 2016, s. 157-178.

KALMIJN, M: Intermarriage and Homogamy: Causes, Patterns, Trends. Annual Review of Sociology, 1998, s. 395-421.

KÁĽAVSKÁ, V. – KÁĽAVSKÝ, M.: K otázke zmiešaných manželstiev. In: Južný Zemplín. Štúdie o etnokultúrnom vývoji národnostne zmiešanej oblasti. Bratislava: Národopisný ústav, SAV, 1993, s. 124-144.

KATERINKOVÁ, M. a kol: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2012. In: Štatistický úrad slovenskej republiky. Demografia a sociálna štatistika, 2013.

LANZIERI, G.: Merging populations. A look at marriages with foreign-born persons in European countries. In: Population and social conditions. Eurostat. Statistics in focus. 29/2012.

LETAVAJOVÁ, S.: Lokálna endogamia a jej význam pri uzatváraní manželstiev v tradičnom ľudovom prostredí. In: Etnologické rozpravy. Bratislava: Ústav etnológie SAV, Roč. 22, č. 1, 2015, s. 114-128.

LUŽICA, R.: Kapitoly z rómskej kultúry. Bratislava: Slovak Academic Press, 2004.

MANN, A. B.: Výber manželského partnera u Cigánov-Rómov na Spiši (k problematike existencie „cigánskej skupiny“). In: Slovenský národopis. Roč. 38, č. 1-2, Bratislava: SAV, 1990, s. 278-284.

MICHÁLEK, J.: Gemer-Malohont. Martin: Matica slovenská, 2011.

MJARTAN, J.: Horehronie: Kultúra a spôsob života ľudu. Bratislava: Veda, 1974.

NIEDOMYSL, T. – J. ŐSTH – M. VAN HAM: The Globalisation of Marriages Fields: The Swedish Case. In: Journal of Ethnic and Migration Studies. Southampton: Routledge,

2009, p. 1-20. (Dostupné na: https://research-repository.st-andrews.ac.uk/bitstream/ handle/10023/6586/ENGPR_027_POST_PRINT_2010_JEMS_TN_JO_MVH. pdf?sequence=1)

SALNER, P. (1978). Kritériá výberu manželského partnera na Kysuciach. Národopisné aktuality. č. 15, s. 1-11.

ŠOLTÉS, P.: Tri jazyky, štyri konfesie. Etnická a konfesionálna pluralita na Zemplíne, Spiši a v Šariši. Bratislava: Pro historia, 2009.

Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. 9. 2015. (dostupné na: https:// www.susr.sk:80/wps/portal?urile=wcm:path:/Obsah-SK/informativne-spravy/ vsetky/6700d047-5977-4e38-8e5c-d7d5b94c66b1)

ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2015. (Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_ cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015-rocenka-UHCP-SK.pdf)

Štatistický úrad MV SR, pramenné dielo Migrácia. (Dostupné na: https://slovac.statistics.sk)

Eurostat. Marriages by citizenship of bride (CITIZEN) and groom (PARTNER). (Dostupné na: https://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=demo_marcz&lang=en)

Poznámky:

[1] Problematike zmiešaných manželstiev v tradičnom prostredí sa venovali viacerí autori. Spomenieme napríklad prácu V. Šoltésa (2009), V. Káľavského a M. Káľavskej (1993), P. Salnera (1978), R. Lužicu (2004), A. Mann (1990), M. Dubayovej (2001), S. Letavajovje (2015) alebo L. Fónadovej a T. Kartňáka (2016).

2] Sobášnymi trhmi je označovaný priestor, v rámci ktorého dochádza k voľbe partnerov, a to podľa určitých zákonitostí. Je to priestor, kde dochádza k stretávaniu, vzájomnému oceňovaniu, zvažovaniu a vytrieďovaniu párov, ktoré potencionálne smerujú k manželstvu. (Kalmijn 1998: 398).