Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Richard Kaňa sa dlhodobo venuje histórii baníctva v obci Hodruša-Hámre, z profesijného hľadiska aktuálne pôsobí ako vedúci banskej expozície na bani Starovšechsvätých v Hodruši-Hámroch a predseda Banskoštiavnicko – hodrušského baníckeho spolku. A do roku 2013 zastával post riaditeľa a konateľa spoločnosti Slovenská banská, s.r.o. (spoločnosť, ktorá ako jediná v strednej Európe vykonáva do súčasnosti ťažbu zlata). Kolektív autorov pod vedením R. Kaňu prichádza v roku 2016 s treťou publikáciou, ktorá sa venuje pamiatkam v obci Hodruša Hámre. Úspešná publikácia Hodruša v zemi baníkov (2011) priblížila históriu a súčasnosť baní v obci Hodruša a práca Hodrušské hlbiny – podzemný svet baníkov (2013) sa zamerala na problematiku dejín hodrušských baní.

Publikácia Odkazy minulosti – banské technické a kultúrne pamiatky lokality UNESCO Hodruša-Hámre sa orientuje na priblíženie banských technických pamiatok, ktoré sa zachovali v rôznom technickom stave až do súčasnosti, ako aj kultúrnymi pamiatkami v Hodruši-Hámroch, neoddeliteľnej súčasti lokality UNESCO Banská Štiavnica a pamiatky jej okolia. Cieľom publikácie je informovať o existencii a predovšetkým celospoločenskom význame pamiatkových objektov, ktoré sa vo viacerých prípadoch nachádzajú v nevyhovujúcom technickom stave, čo znásobuje potrebu informovanosti, záchrany a ochrany jedinečného kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Tretí výstup aktívnej publikačnej činnosti Richarda Kaňu má ambíciu zosumarizovať banské technické a kultúrne objekty na riešenom území, poskytnúť ich stručnú historickú charakteristiku a popis súčasného stavu.

Publikácia Odkazy minulosti – banské technické a kultúrne pamiatky lokality UNESCO Hodruša-Hámre je z hľadiska svojej obsahovej štruktúry rozdelená do 14 hlavných kapitol, ktorým predchádza predstavenie problematiky v podobe úvodu, kde autor čitateľa stručne oboznámi s témou baníctva, nutnosťou chrániť a prezentovať banské kultúrne dedičstvo verejnosti. V ďalšej časti približuje zápisky cestovateľa z Londýna a jeho dojmy z bane v Hodruši, nasleduje zmienka o zápise na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a autor taktiež predkladá rozčlenenie/klasifikáciu banských technických a kultúrnych pamiatok z hľadiska ich účelu. Ťažisko knihy je orientované na priblíženie najvýznamnejších banských technických a kultúrnych pamiatok v lokalite UNESCO Hodruša-Hámre čitateľom, pričom autor zvolil zoradenie objektov podľa geografickej polohy s prihliadnutím na začlenenie k banským závodom/baniam alebo druhu využitia.

Prvá kapitola sa orientuje na problematiku Dolnohodrušského závodu, vrátane prislúchajúcich prejavov banskej činnosti na povrchu, ústí štôlní a ich vstupných portálov a vybraných podzemných súborov banských diel. Autor rozoberá aj areál povrchových banských objektov, predstavujúci najrozsiahlejší a najzachovalejší súbor povrchových objektov v obci, ktorý je do súčasnosti v prevádzke pre potreby Slovenskej banskej s.r.o. Nasledujúca časť sa venuje banskej činnosti na žilách Katarína a Anton, ktorú vykonávalo ťažiarstvo Thiergarten.

Rozsiahlemu Hornohodrušskému banskému závodu autor venoval ďalšie kapitoly, ktoré sú rozčlenené podľa činnosti na jemu prislúchajúcich baniach. Zameriava sa na povrchové prejavy banskej činnosti, ústia štôlní, kde vyzdvihuje rekonštrukcie portálov, ktoré zabezpečilo OZ Kerling, šachty s prislúchajúcimi objektmi, banské hlušinové odvaly a budovy správ banských závodov. Kaňa sa v tejto časti publikácie venuje aj vybraným podzemným banským dielam a povrchovým objektom bane Starovšechsvätých, ktoré boli zrekonštruované pre expozičné účely a od roku 2014 ich prevádzkuje Slovenská banská s.r.o.

Piata kapitola je venovaná objektom po banskej činnosti na žilách Jozef, Rabenstein, Umbruch, Medená a Bärenleuten, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti obce v lesnom teréne po oboch stranách cesty z Hodruše-Hámrov do Banskej Štiavnice. Pozitívne hodnotíme fakt, že autor pri každom objekte približuje možnosti prístupu, keďže nie sú súčasťou žiadnej značenej turistickej ani náučnej trasy.

Nasledujúca časť práce prezentuje objekty v súčasnosti aktívnej bane Rozália. Autor kladie dôraz na novodobú históriu (20. a 21. storočie) vybraných podzemných a povrchových banských objektov. Prevádzkové objekty a hlušinové odvaly z bane Rozália sa nachádzajú na konci Hodrušskej doliny pri Hornom hodrušskom tajchu, v blízkom susedstve športovo – rekreačného zariadenia Salamandra Resort, ktoré bolo vybudované na hlušinovom odvale vzniknutom pri razbe autotunela. Banskú činnosť na najvýchodnejších rudných žilách Amália a Ochsenkopf – Roxner v Hodrušskej doline autor načrtáva v siedmej kapitole a v poslednej kapitole, zameranej na banské závody a prislúchajúce technické pamiatky, sa čitateľ zoznámi s objektmi ťažiarstva Moder na Kopaniciach.

Téma dedičných odvodňovacích štôlní a nadväzujúcich objektov je predmetom autorovho záujmu v deviatej kapitoly práce. Svoju pozornosť obracia na Hodrušskú dedičnú štôlňu, Voznickú dedičnú štôlňu a Novú dedičnú štôlňu a zároveň opisuje šachty Mayer I. a II., ktoré boli razené počas prác na odvodňovacích štôlňach. Areál šácht v súčasnosti tvorí historicky hodnotný komplex so zachovaným strojným zariadením, čím ich zaraďujeme k lokalitám, ktoré po adekvátnej adaptácií majú potenciál pre využitie v cestovnom ruchu. V priebehu storočí vznikli v obci Hodruša-Hámre mnohé sprievodné – nevýrobné pamiatkové objekty, ktorých sumarizácia a deskripcia je predmetom desiatej kapitoly. Autor v ďalšej časti monografickej práce kladie dôraz na podrobný opis banského vodohospodárskeho systému, kde venuje pozornosť známym tajchom v kontexte ich komplexného vodohospodárskeho systému, vrátane náhonných a zberných jarkov, sústreďuje sa aj na súbor zariadení, využívajúcich vodu na technologické a energetické účely.

Kapitoly v záverečnej časti sa okrajovo dotýkajú ťažby železných a nerudných surovín v Hodrušskej doline, najvýznamnejších sakrálnych objektoch a významných baníckych hrobov.

Záverečná časť publikácie obsahuje kompletný zoznam najvýznamnejších banských technických a kultúrnych pamiatok lokality UNESCO Hodruša-Hámre a doslov, v ktorom autor predkladá podnetné úvahy o potrebe ochrany technických kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú v prírodnom prostredí, a preto do značnej miery unikajú pozornosti štátnych orgánov. Úlohu podnikateľských subjektov, neziskových organizácií a fyzických osôb ilustruje na príklade obce Hodruša-Hámre, kde sa v starostlivosti o kultúrne dedičstvo analyzovanej lokality angažuje spoločnosť Slovenská banská, s.r.o., Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok a Občianske združenie Kerling.

R. Kaňovi sa podarilo dôkladne zdokumentovať historický vývoj a súčasný stav technických objektov a kultúrnych pamiatok v obci Hodruša-Hámre. Práca je výsledkom dlhoročného záujmu a osobného zanietenia autorského kolektívu o riešenú problematiku. Pozitívne hodnotíme tematickú nadväznosť publikácií autorského kolektívu pod vedením Richarada Kaňu, pričom záujemcovia o komplexný obraz o dejinách hodrušského baníctva, analyzovaný z viacerých aspektov, môžu pri získavaní odborných a doplňujúcich informácií siahnuť aj po predchádzajúcich knihách. Výrazným prínosom hodnotenej knižnej novinky je rozsiahla fotodokumentácia, ktorá vo vysokej kvalite a s dôrazom na detail prezentuje zmienené pamiatky v ich súčasnej podobe. Vďaka anglickému abstraktu a stručným anglickým sprievodným textom k obrazovej dokumentácii má publikácia potenciál osloviť aj anglicky hovoriacich čitateľov, a tým zväčšiť okruh záujemcov o kultúrne dedičstvo obce Hodruša-Hámre. Z vedecko-výskumného aspektu je publikácia spracovaná na základe štúdia relatívne malého množstva literárnych a archívnych prameňov, čo je kompenzované aktívnou výskumnou činnosťou v teréne, prostredníctvom ktorej Odkazy minulosti prinášajú informácie o aktuálnom stave a využití banských technických a kultúrnych pamiatok. Aktualizované vydanie publikácie by mohlo byť doplnené mapou, s presným umiestnením pamiatok a ich GPS súradnicami, ktoré ocení najmä nezainteresovaný čitateľ bez znalostí miestnych pomerov. Publikácia s prehľadnou štruktúrou, pútavým obsahom a kvalitnou fotodokumentáciou je určená čitateľom s odborným záujmom o dejiny obce a baníctva, obyvateľom obce a regiónu, ako aj laickej verejnosti so záujmom o banské dedičstvo, jeho ochranu a prezentáciu.