Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Do spektra populárno-náučných publikácií o Nitre pribudla v závere roka 2016 kniha Architektúra 20. storočia v Nitre. Jej autori, Juraj Novák a Richard E. Pročka, tu na viac ako 200 stranách poskytujú hĺbkový pohľad do problematiky architektonického vývoja mesta Nitra v neľahkom, ale veľmi dynamickom období. Ich cieľom je priblížiť odbornej i laickej verejnosti rôzne stavebné diela, projekty a priestory, spolu s ich tvorcami, príbehmi a pohľadom do súčasnosti. Recenzentmi publikácie sú prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková a doc. Mgr. Miroslav Ballay, PhD., vydanie podporila Nitrianska komunitná nadácia.

Hneď pri úvodnom čítaní asi mnohých napadne otázka, prečo podobná kniha nevznikla oveľa skôr. Odpoveďou je nesmierne množstvo časovo náročnej, tvorivej, bádateľskej a vedecko-výskumnej práce, ktorú si takýto materiál vyžaduje. Relevantných zdrojov k problematike bolo dosiaľ publikovaných skutočne veľmi málo (možno sem zaradiť niektoré prezentačné materiály, príp. čiastkové výstupy Krajského pamiatkového úradu). Je zároveň pozitívnym i smutným konštatovaním, že vydanie knihy neiniciovala miestna samospráva či zodpovedné inštitúcie, ale je výsledkom dlhodobého úsilia ľudí – „nadšencov“, ktorí tému dokázali adekvátne spracovať aj v rámci iných pracovných aktivít.

Na prvých stranách autori približujú svoj publikačný zámer, ktorý reaguje na nízke povedomie, slabú informovanosť a nezáujem o hodnotnú architektúru 20. storočia. Tento stav odôvodňujú predovšetkým dlhodobou dekulturalizáciou našej spoločnosti počas totalitného režimu a s tým súvisiacou absenciou istej kultúrnej kontinuity. V nasledujúcich častiach predstavujú konkrétne architektonické projekty, od čias secesie a historizmu, cez rondokubizmus, modernu, funkcionalizmus, socialistický realizmus, až po neskorú modernu a porevolučné roky. Každé obdobie začína krátkym všeobecným exkurzom do jeho vzniku a vývoja, po ktorom autori plynule prechádzajú k reflexii súdobej situácie v Nitre. Chronologické radenie je veľmi prehľadné a umožňuje čitateľom lepšie porozumieť zmenám a inováciám, ktoré postupne prinášali jednotlivé vývojové fázy. Osobitne oceňujem aj spracovanie menej známych objektov, ktoré vnímame skôr ako bežnú súčasť zástavby (napr. Poštárska kolónia na Hospodárskej ulici, vily na Fraňa Mojtu, Kmeťkovej či Farskej ulici). Súčasťou knihy je aj niekoľko veľmi prekvapivých zistení (napr. objav odliatku leva na budove hlavnej pošty či nesmierne progresívny a nadčasový projekt architekta M. M. Scheera výstavby sídliska Klokočina). Zaujímavým čítaním sú aj profily konkrétnych architektov, ktorí sa najviac zaslúžili o novú tvár mesta. Aj z hľadiska formálneho spracovania si zachováva publikácia vysoký kvalitatívny štandard. Štylizácia textu je primeraná a zrozumiteľná pre laickú i odbornú verejnosť. Má moderné, úhľadné a funkčné grafické spracovanie. Rovnocenným doplnkom k textu je bohatý ilustračný materiál – historické fotografie objektov, portréty, pôvodné plány či pôdorysy zachytávajúce skutočnosť v čo najvernejšej podobe.

Predmetná publikácia je najmä po obsahovej stránke skutočne prelomovým dielom, čoho dôkazom je o.i. nesmierne množstvo použitej literatúry. Jej rozsiahla informačná báza napovedá, že nie je len integrujúcim súpisom už publikovaných zdrojov, ale za jej vydaním stojí intenzívne autorské bádanie v archívoch a viac ako rok trvajúci zber údajov. Mnohé zo získaných údajov ďalej upresňuje, opravuje, porovnáva, kriticky posudzuje z hľadiska relevancie a uvádza do celkom nových súvislostí. Pozitívne možno hodnotiť aj akúsi celkovú objektivitu a neutralitu publikácie – autori jednotlivé obdobia či projekty predstavujú bez toho, že by ich (zámerne či podvedome) umiestňovali na rôzne kvalitatívne stupne či akýmkoľvek spôsobom deklarovali svoj osobný hodnotiaci postoj. Mnohé podnetné myšlienky nechávajú otvorené predovšetkým v tých častiach, kedy sa venujú súčasnému (ne) funkčnému či (ne) správnemu využívaniu. Autori viackrát poukazujú na skutočnosť, že publikácia je len prvým krokom k širším výstupom a jej zámerom nie je byť komplexným dielom. Podtitul – stav poznania – tiež naznačuje, že podáva len doposiaľ získaný sumár poznatkov k problematike a viaceré aspekty necháva nezodpovedané. Je prirodzené, že informácie sa môžu v priebehu ďalšieho skúmania meniť a upravovať. Napokon, autori sami nabádajú k tomu, že ďalší výskum v tejto oblasti je viac ako vítaný a potrebný. Jedinou slabšou stránkou publikácie je azda skutočnosť, že autori sa už len v obmedzenom rozsahu venovali porevolučnému vývoju architektúry. Príčinou môže byť nedostatok času pri príprave či limitovaný knižný rozsah, ale aj fakt, že toto obdobie je ešte pomerne čerstvé a absentuje tu odstup potrebný pre jeho objektívne posúdenie. Keďže publikácia má zámer byť implementovaná aj do výučbového procesu na základných a stredných školách, bolo by nápomocné uviesť aspoň rámcový slovník použitých stavebno-architektonických výrazov (napr. rizalit, režná tehla, arkier).

V závere sa môžeme pýtať, komu a prečo by mala byť táto publikácia určená. Architektúra 20. storočia je pevnou súčasťou hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva našich miest a je potrebné na ňu čoraz intenzívnejšie upozorňovať. Azda nie je príliš smelé tvrdiť, že svoje miesto by mala kniha nájsť v knižnici každého obyvateľa mesta. Je potrebné si uvedomiť, že Nitra bola moderným mestom, kde sa bežne aplikovali európske trendy a kde našli uplatnenie mnohí talentovaní stavitelia. Publikácia by sa mala stať integrovanou súčasťou vzdelávacieho procesu na základných, stredných i vysokých školách v širšom regióne. Dôrazne apeluje na to, aby si všetky zainteresované subjekty začali uvedomovať hodnotu priestoru, v ktorom žijeme. Azda pomôže zmierniť pretrvávajúcu ľahostajnosť, apatiu a nízky záujem obyvateľstva i inštitúcií o túto sféru. Mohla by byť súčasne inšpiráciou pre ostatné územné jednotky, ako podobné témy mapovať, spracovávať, prezentovať a využívať v prospech trvalej udržateľnosti. Jej význam vidíme aj z pohľadu manažmentu kultúry a turizmu. Môže byť podnetným materiálom pre získanie odpovedí na neutíchajúcu a dodnes nezodpovedanú polemiku využívania a ochrany kultúrnych zdrojov. Po editácii niektorých údajov by mohla slúžiť aj ako podklad k novému okruhu v rámci sprevádzaných prehliadok mesta, ktoré by navyše mohla spestriť aj možnosť osobnej návštevy niektorých objektov. Informácie by mohli byť sekundárne využívané pri tvorbe interaktívnych propagačných hier, prezentačných materiálov, sprievodných programov a v odvážnejšej podobe tiež dokonca ako hlavný motív pre komplexnú marketingovú kampaň mesta. Kniha veľmi dobre akcentuje to, že v cestovnom ruchu je podstatné rozprávanie príbehov „storytelling“. I za tou zdanlivo najobyčajnejšou budovou sa môže ukrývať úžasné tajomstvo – príbeh, ktorý nielen predáva, ale je aj vzácnou a pevnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.