Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. V júni 2017 sme absolvovali týždenný vedecko-výskumný národopisný tábor v obci Tardoš (západné Maďarsko). Organizoval ho Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a financovaný bol zo zdrojov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Cieľom nášho výskumu bolo mapovať kultúrny potenciál miestnych Slovákov a na základe získaných informácií interpretovať súčasný stav ich kultúry. Počas výskumu v prostredí slovenských domácností aj inštitúcií, pracujúcich na slovenskom etnickom princípe, sme spolupracovali s účastníkmi tábora, ktorí plnili vlastné ciele. Existencia tardošských Slovákov je špecifická v tom, že žijú v izolovanom prostredí, ďaleko od veľkých miest resp. od iných lokálnych spoločenstiev, ktoré by ich mohli výraznejšie ovplyvniť. Nárečie slovenského jazyka používajú prevažne len príslušníci staršej generácie. Používaným jazykovým kanálom je západoslovenčina, ovplyvnená miestnymi maďarskými výrazmi, ktorá je špecifickou súčasťou kultúrnych hodnôt zadunajských Slovákov.

Kultúrny život tardošských Slovákov je mimoriadne bohatý. Miestna Slovenská samospráva takmer každý mesiac pripravuje kultúrno-spoločenské aktivity pre slovenskú minoritu. Celkový dojem súčasného kultúrneho potenciálu Slovákov v Tardoši je pozitívny. Znalosť obce podáva predpoklady na porovnanie kultúrnych špecifík s ostatnými lokalitami do budúcnosti. Získané vedomosti o obci môžu byť v budúcnosti využité na porovnávanie kultúrnych špecifík s inými lokalitami.

Charakteristika skúmanej lokality. Tardoš sa nachádza v Komárňansko – Ostrihomskej župe, v severozápadnom Maďarsku, 20 kilometrov od mesta Tatabánya, 35 kilometrov juhovýchodne od Komárna a 60 kilometrov od Budapešti. V juhozápadnej časti od Tardoša sa nachádzajú ďalšie slovenské lokality Bánhida – časť mesta Tatabánya, Síleš (severne od mesta Tatabánya) a Oroszlány (Orosláň) – obec s obyvateľstvom evanjelického vierovyznania. Dedina leží v údolí pohorí Gerecse (juhozápad) a Gorba (severovýchod). Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2014 v Tardoši žilo 1644 obyvateľov, z čoho bolo 358 osôb slovenskej národnosti (21,8%). Iné národnosti ako slovenská a maďarská tu nežijú. V maďarskom etnickom priestore slovenská minorita odolávala a neinklinovala k intenzívnym asimilačným vlnám približne do medzivojnového obdobia.

Obyvatelia obce slovenčinu aktívne používali do roku 1940, po druhej svetovej vojne iba čiastočne. Od 60 rokov sa vyskytli nové pracovné a vzdelávacie príležitosti, spoločenské zmeny v okolitých väčších mestách (Tata, Tatabánya, Budapešť), ktoré urýchlili proces asimilácie Slovákov v danej lokalite. Od týchto rokov sa slovenčina používa iba pri vzájomnom stretávaní sa v spolkoch, na základnej škole a slovenskej samospráve. Komunikačným jazykom v rodine je maďarčina. Naše deťi sa uš nechceli učiťi po slovenski, len po uherski. Ešťe deťi rozumá volačo, ale ňé šecko. Väčšina starších Tardošanov používa slovenčinu aj v súčasnosti, pri stretnutí na ulici sa Slováci zdravia po slovensky, ale často konverzácia pokračuje aj v maďarčine.

Na základnej škole sa vyučuje slovenčina 5 vyučovacích hodín týždenne (gramatika a konverzácia) a slovenský národopis jednu vyučovaciu hodinu. Deti sa v škole naučia základy slovenčiny, ktoré nevyužívajú doma pri konverzácii a neskôr pokračujú v školení iba v maďarčine na stredných a vysokých školách. Po ukončení základnej školy zriedkavo pokračujú na slovenské gymnáziá. Kladne k vyučovaniu slovenského jazyka prispievajú kultúrne podujatia organizované slovenskou samosprávou a základnou školou.

Oblasť dnešného Tardoša bola kolonizovaná od roku 1725 Slovákmi z okolia Nových Zámkov a Nitry v rámci prvej migračnej vlny. Slovenská minorita je rímskokatolíckeho vierovyznania, čo výrazne urýchlilo proces asimilácie z dôvodu používaného iba maďarského jazyka počas omší. Pri príležitosti určitých sviatkov členovia slovenských spolkov vystupujú v kostole so slovenským programom. Rovnako počas sviatkov prichádzajú slovenskí farári zo Slovenska, kedy je časť omši v slovenskej reči.

Kvôli geografickej izolovanosti lokality sa tu po dlhšiu dobu výrazne nezmenil etnický obraz, na rozdiel od Síleša, Bánhidy a Orosláňa. Obyvatelia Tardoša majú dobrú spoluprácu so spomínanými lokalitami (kultúrne podujatia, návštevy, výpomoc adekvátnych ľudských zdrojov), pričom slovenčinu aktívne používajú iba Tardošania a Sílešania.

Hlavným zdrojom príjmov a obživy v Tardoši je poľnohospodárstvo, baníctvo a remeselníctvo. Od 60. rokov sa intenzívne začínajú otvárať pracovné príležitosti v Tate a Tatabányi. Poľnohospodárske družstvo pôsobilo od 1960 do 1990 roku, následne bolo sprivatizované. V družstve pracovalo veľké percento Tardošanov. Kým baňa patrila pod štátny sektor, obec Tardoš bola ekonomicky vyspelejšia, čo ovplyvnilo aj stupeň života obyvateľstva – stavba nových domov, novej časti dediny, vznik družstva.

Pre Tardoš je charakteristické baníctvo a dolovanie takzvaného červeného mramoru – kryštalizovaného vápenca, ktorý sa stal symbolom obce Tardoš, preto si početné organizácie dali do názvu červený mramor. V Bratislave v Sade Janka Kráľa je umiestnený kus červeného mramoru s vyrytým nápisom Základný kameň pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov, 5. júl. 2000.

Kultúrne organizácie a inštitúcie. Slovenská samospráva bola založená v roku 1994. Je samostatnou národnostnou organizáciou. Hlavným cieľom samosprávy je zachovať národnostnú identitu, tradíciu a jazyk, spolupracovať s miestnou základnou školou a podporovať kultúrnu činnosť Slovákov v obci. Samospráva má od roku 2014 trojčlenné predsedníctvo – Erika Töröková Kissová (predsedníčka), Mária Pálma Nagy (podpredsedníčka) a Anna Crnečká (podpredsedníčka). Organizácia finančne podporuje tábory, spevácky zbor a folklórny súbor. Podporuje podujatia: Slovenský deň – Deň tardošských Slovákov – je spoluorganizátorom Dňa učiteľov, Dňa úcty a starostlivosti, Dňa detí (v škole a materskej škole) a dedinských Vianoc (pečenie medovníkov). Takmer každý rok organizuje výlety na Slovensko, kde sa môže každý domáci obyvateľ dobrovoľne prihlásiť. Výlety: Marianka, Červený Kláštor, Šaštín-Stráže. V roku 2005 bolo založené vyznamenanie „Za Slovákov Tardoš“, s ktorým je uznaná pracovitosť a ochota tým, ktorí sa podieľajú na zachovávaní slovenských tradícií v obci. Samospráva sa snaží zapojiť do financovania žiakov zo základnej školy a každý rok im hradí sumu jazykovej skúšky zo slovenčiny.

Tanečný súbor Červený mramor ako zaregistrovaný spolok vznikol v roku 1972. Veľký súbor má v súčasnosti 18 členov (od 16-30 rokov), súbor dorastu má 20 členov (od 7-11 rokov). Organizácia nacvičuje v kultúrnom dome, hlavne počas víkendov. Dorast skúša iba v sobotu. Zakladateľmi súboru boli Ibolya Nagyová a Imrich Nagy. Súčasným vedúcim súboru je Imrich Nagy mladší. Umeleckou vedúcou je Ibolya Nagyová. Tanečné choreografie získajú prostredníctvom slovenskej samosprávy, ktorá zabezpečí externého choreografa. Samospráva choreografovi platí 270.000 forintov (870 €). Ide o miestne choreografie a choreografie pôvodom zo Slovenska. Sprevádza ich orchester z mesta Komárom. Na menších podujatiach zbor používa nahrávky, na významných udalostiach je živá hudba. Orchester je financovaný prostredníctvom miestnej slovenskej samosprávy. Kroje sú zabezpečené z fondov projektu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Členovia súboru sú nositeľmi vyznamenania „Za našu národnosť“.

Spevácky zbor Gereče bol založený v roku 1981. Zakladateľmi spolku boli Katarína Vadašová, Veronika Árendášová a Bros Stanislav. Prvým vedúcim speváckeho zboru bol Bros Stanislav. V súčasnosti má 18 členov, najmä príslušníkov zo staršej generácie. Vekové rozhranie spolku je v rozmedzí od 50 – 75 rokov. Cieľom zboru je zachovávanie miestnych slovenských piesní a rozširovanie miestnej slovenskej kultúry. Zbor vystupuje na miestnych, župných, celoštátnych i zahraničných podujatiach. Členovia spolku absolvovali zahraničné vystúpenie v  Nových Zámkoch a v Tvrdošovciach. Financuje ich miestna slovenská samospráva a získajú podpory od Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, od Verejnoprospešnej nadácie ZSM [2] Lipa a od Kultúrneho regionálneho centra Tatabánya-Bánhida. Členovia nacvičujú v menšom priestore v Spoločenskom dome, ktorý im zabezpečuje dedinská samospráva. V speváckom zbore predstavuje členský poplatok symbolickú čiastku, a to 300 forintov na rok (1€). Tréningy speváckej zložky koordinuje Vilmos Urbanics, ktorý ich aj zároveň sprevádza na harmonike počas vystúpení. Speváci majú svoje ľudové kroje. Spevácka skupina je aj jednou z troch organizácii (Obce: Tardoš, Síleš, Bánhida) z regionálneho speváckeho spolku – Vérteš–gereče, ktorý bol založený v roku 2012.

V obci funguje Miestna pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku. Je to civilná organizácia, tvoria ju dôchodcovia z obcí. Združenie sa snaží zapojiť do kultúrnych činností obcí. Súčasnou predsedníčkou je Katarína Vízváriová. Zväz nepodporuje finančne žiadnu miestnu organizáciu, pomoc poskytuje len na základe potreby fyzickou formou.

Klub dôchodcov bol založený v roku 1992. Má 43 členov. Zakladateľmi klubu boli Mária Vargová a Vendel Fekete. Súčasnou vedúcou klubu je Katarína Vízvári. Klub predstavuje neregistrovanú a neoficiálnu organizáciu, no napriek tomu sa jej členovia pravidelne stretávajú v miestnom spoločenskom dome každý druhý týždeň v pondelok. Organizujú skupinové výlety po celom Maďarsku a najčastejšie navštevujú slovenské obce. Cestovné náklady sú vo vlastnej réžii účastníkov zájazdov. V roku 2016 boli v Békešskej Čabe, predtým boli v dedine Níža (Novohradská župa). Je najaktívnejšou organizáciou v obci. Klub funguje, ako hybná sila v celej dedine. Spoločne pečú a varia resp. pomáhajú organizovať jednotlivé kultúrne podujatia. V obci sa každoročne organizuje „veľké jarné upratovanie“, na ktorom sa zúčastňuje aktívne obyvateľstvo obce a spoločne sa starajú o ochranu a čistotu životného prostredia.

Skupina ochrancov dediny bola založená v roku 1993. Veková kategória skupiny ochrancov predstavuje rozmedzie 50 – 70 rokov života. Každý rok organizujú taktiež „veľké jarné upratovanie“ no sú k dispozícii aj pre všetkých tých, ktorí potrebujú pomoc na záhrade ( upratovanie, kosenie trávy, okopávanie, sadenie kvetov a stromčekov). Financovaní sú zo štátnych fondov prostredníctvom obecnej samosprávy. S ochrancami spolupracujú členovia klubu dôchodcov.

Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1913 a odvtedy neustále funguje v živote obce. Vedúcim spolku je Zsolt Zhorela od roku 2008. Predsedníctvo spolku tvoria štyri ďalšie osoby: Ottó Árendás (náčelník), Tamás Tóth, Márk Póta, Dávid Moravcsík. Združenie má 30 aktívnych členov. Veková kategória je od 20 do 35 rokov. Prvotným cieľom spolku je pomáhať obci a zachovať jej pôvodný stav. Hasičov finančne podporuje miestna samospráva (náklady na palivo, opravu, ročné poistenie). Organizácia má od roku 2008 nové hasičské vozidlo. Hasičské výstroje sú obnovované každý rok. Členovia spolku vystupujú na rôznych podujatiach v obci, ako napríklad v základnej škole na Deň detí. Príslušníci hasičského zboru oboznamujú deti s bezpečnostnými opatreniami. Spolok vystupuje v dianí obce veľmi aktívne. Členovia spolku  pomáhajú aj pri organizácii slovenských podujatí v obci. Udržuje sa tu dvadsať ročná tradícia účasti na hasičskej súťaži v susednej obci Süttő. Predsedníctvo združenia udržiava dobré vzťahy s partnerskou obcou Tvrdošovce, ktorú často navštevujú. Hasičský spolok uskutočňuje pravidelné piatkové stretnutia v miestnom spoločenskom dome.  

Podujatia. V rámci každého dedinského podujatia sa odohráva aj slovenský program. Deň sv. Štefana – sa uskutočňuje každoročne 20. augusta už od roku 2013. Hlavným organizátorom je tanečný súbor Červený mramor. Je to medzinárodný folklórny festival pri príležitosti založenia Maďarského štátu. Na podujatí sa konajú rôzne folklórne predstavenia. Je organizovaný vo dvore kultúrneho domu, kde je postavené javisko pre účinkujúcich. Na udalosti sú miestni Slováci vždy prítomní, ale vystupujú tu aj nemecké spevácke resp. tanečné súbory. Festival podporuje miestna slovenská samospráva.

Deň tardošských Slovákov – Každý rok sa koná koncom septembra v sobotu. Organizátorom je Tardošská slovenská národnostná samospráva. Podujatie začína s ľudovými hrami a remeselníckou výrobou pre deti. Po obede sa privítajú hostia z okolitých dedín v kultúrnom dome. Každý rok je súčasťou programu slovenská omša v kostole. Po omši sa odohráva kultúrny program až do večera, kde vystupujú škôlkari z materskej školy Sedmokráska, žiaci zo základnej školy Fekete Lajos, tanečný súbor Červený mramor a spevácka skupina Gereče. Po kultúrnom programe je pre účastníkov podávané občerstvenie vo forme večere a neskôr začína pre nich pripravený večerný program. Deň podporuje: Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, Osvetové oddelenie Tatabáňa-Bánhida, Tardošská slovenská národnostná samospráva a Obecná samospráva Tardoš. Na podujatí sa odovzdáva najhodnotnejšie lokálne vyznamenanie „Za tardošských Slovákov“.

Školské aktivity – Konajú sa v základnej škole v priebehu školského roka. Miestna slovenská súťaž – pre nižšie ročníky sú pripravené básnické súťaže a pre ročníky vyššie sú to vedomostné súťaže o Slovensku, ktoré zahŕňajú históriu, geografiu, kultúrno-historické pamiatky a mnohé iné kategórie. Súťaž sa koná každý rok v novembri. Hlavným organizátorom je učiteľský zbor školy. Slovenský národnostný týždeň – Počas týždňa je servírované národnostné jedlo v jedálni. Uskutočňuje sa aj spoločné spevácke vystúpenie so skupinou Gereše. V rámci tohto podujatia prebieha gastronomická udalosť, pri ktorej pomáhajú členovia Klubu dôchodcov deťom pripravovať tradičné jedlá, ako napríklad makové pupáčiky alebo lokše. Na podujatie prichádzajú ženy z Tvrdošoviec (košikárky), ktoré prezentujú svoje ručné výrobky.

Župný tanečný tábor ľudových tancov funguje od roku 2014. Toto tanečné podujatie je organizované pre deti zo štyroch obcí (Tardoš, Síleš, Orosláň a Bánhida). Choreografkami podujatia sú Ibolya Nagyová a Eva Šubová, ktoré pripravujú účastníkov tanečných skupín na vystúpenie. Podujatie sa koná 3 dni. Sprievodné programy: prehliadka dediny Tardoš, výlet do hôr, práce v dielni, opekačka. Priestory na podujatie zabezpečí primátor dediny.

Župný adventný večierok – je to župné podujatie, ktoré sa koná prvú decembrovú nedeľu. Má  okolo 300-400 účastníkov. Organizuje ho župná slovenská samospráva, na podujatí sa zúčastňujú aj tardošskí Slováci. Večierok je organizovaný v Dorogu, kde je zabezpečený veľký spoločenský priestor.

Božie telo (na ducha) sa koná každý rok v júni. Hlavným organizátorom je cirkevný zbor. Ráno je výzdoba štyroch stánkoch (búdy) okolo kostola, ktoré symbolizujú štyri svetové strany (sever, juh, východ, západ). Program sa začína svätou omšou v kostole a pokračuje s procesiou (körmenet). Prvá osoba slávnostného sprievodu je miestny farár. Počet účastníkov je 300-350 osôb. Je to jedno z najkrajších cirkevných podujatí v celej lokalite.

Deň obce – Koná sa každý rok v júli. Na podujatí sa uskutočňujú rôzne športové podujatia, s ktorými paralelne prebiehajú aj rodinné podujatia. Hlavnými programami Dňa obce sú futbalové zápasy, na ktorých sa zúčastnia aj tímy z Tvrdošoviec. Na programoch zameraných pre rodiny sa taktiež zúčastňujú remeselníci z partnerskej obce Tvrdošovce.

Nedeľa hrdinov – Koná sa každoročne poslednú májovú nedeľu od roku 1991. Organizátormi sú Obecná a Slovenská samospráva a cirkev. Program sa začína svätou omšou, následne pred kostolom je spomienková slávnosť s kladením vencov za padlých hrdinov 1. a 2. svetovej vojny. Podujatie končí sprievodom na cintorín, kde účastníci vzdávajú úctu sovietskym a nemeckým vojakom. Počet účastníkov je 100-150 osôb.

Slovenská omša v Budapešti – miestna slovenská samospráva už od roku 2000 organizuje výlety do Budapešti pre záujemcov. Chodievajú do kostola sv. Jozefa na slovenské omše. Každý mesiac sa uskutočňuje raz slovenská omša a raz do roka sa na nej zúčastňujú aj Slováci z Tardošu.

Slovenské divadelné predstavenia. V Tardoši nikdy nefungoval žiadny divadelný zbor, ale dopyt po kultúrnych predstaveniach bol zo strany slovenských obyvateľov v Tardoši veľmi veľký. Z tohto aspektu každoročne do obce v mesiaci november prichádza ochotnícke divadlo VERTIGO z Budapešti, ktoré divákom interpretuje najaktuálnejšie predstavenia Slovákov v Maďarsku. Prvé predstavenie v dedine sa uskutočnilo v roku 2004. Vystupujú vo veľkej sále v Spoločenskom dome.

Kultúrna infraštruktúra. Najdôležitejšími zložkami kultúrnej infraštruktúry obci Tardoš sú Spoločenský dom, Kultúrny dom, základná škola, materská škola a miestny rozhlas Gorba.

Budova spoločenského domu bola postavená v roku 1982. V počiatku slúžila, ako materská škola v obci. V roku 2009 bol podpísaný súpis o obnovenie budovy a založenie spoločenského domu. V roku 2011 bol odovzdaný do prevádzky. Priestory sa využívajú na rôzne kultúrne podujatia, zasadnutia a nácviky folklórneho súboru Gereče. Kapacita hlavnej sály (nazývaná ako divadelná sála) je 80 ľudí. Súčasťou sály je aj javisko, ktoré slúži predovšetkým na divadelné vystúpenia, prípadne na slávnostné ukončenie školského roka miestnej základnej školy. V objekte sa nachádza dedinská knižnica a lokálny rozhlas.

Kultúrny dom bol založený v roku 1952. V roku 2014 bol kompletne zrekonštruovaný z európskych fondov. Dom prevádzkuje tardošská obecná samospráva. Nachádzajú sa tu stoličky (102), stoly (20), kuchyňa a sociálne zariadenie. Nachádza sa tu aj zrkadlová sieň, ktorú využíva na nácviky tanečný súbor Červený mramor. Hlavná sála je ideálna na svadby s kapacitou do 100 ľudí. Priestor je vybavený javiskom, audio systémom a klimatizáciou. Počas letného obdobia je vo dvore objektu postavené javisko, ktoré je využívané na vonkajšie kultúrne podujatia.

Materská škola Sedmokráska sa nachádza pri spoločenskom dome. V materskej škole sa vyučuje po slovensky. Vychovávateľky: Judit Dubrovszki a Sándor Imréné. Organizujú sa tu detské vystúpenia, na ktorých deti spievajú a veršujú po slovensky.

Rádio Gorba funguje v obci od dňa 22. 12. 2008. Tardoš je jedinou malou dedinou v rámci počtu obyvateľov (do 2000) v štáte, ktorou súčasťou je aktívny rozhlas. Celkový rozpočet na jeho realizáciu činí 420 000 forintov (1350 €). Pokrytie rozhlasu na území obce predstavuje plochu o rozmeroch 4 km².  Rádio vysiela na frekvencii 107,4 Mhz na FM. Denne v čase od 13.00 – 14.00 prebieha slovenský program, v ktorom hrajú iba slovenské kapely, ako napríklad Profil alebo Moravanka. Repertoár slovenských pesničiek predstavuje približne 100 hodín. Pred uskutočňovanou slovenskou udalosťou v obci informujú v rádiu príslušníci slovenskej samosprávy o blížiacej sa udalosti. Sídlo rozhlasu Gorba sa nachádza v spoločenskom dome pri knižnici.

Národnostná základná škola Lajosa Feketeho sa nachádza v strede dediny pri hlavnej ceste. Staršia časť budovy bola postavená v roku 1937. Novú časť odovzdali v roku 1974 do prevádzky. Objekt školy je čiastočne zrekonštruovaný a nachádza sa v ňom 6 učební. V piatich z nich sa vyskytuje interaktívna tabuľa. K nim patrí aj učebňa informatiky, v ktorej sa nachádza 15 moderných počítačov s pripojením na internet. Najnovšia časť školy je telocvičňa, ktorá bola postavená v roku 1993. Jej kapacita je 200 ľudí. Vybavená je šatňami a sociálnymi zariadeniami. Vo vonkajšom areáli sa nachádza betónové ihrisko, ktoré je využívané na športové a voľnočasové aktivity. Škola poskytuje priestory na kultúrnu činnosť, hlavne pre deti (vedomostná súťaž, slovenský týždeň).

Katolícka fara a kostol sa nachádzajú v centre dediny pri hlavnej ceste. Súčasťou fary je matrika, kancelária farára, spoločenská miestnosť a sociálne zariadenie. Katolícky kostol má kapacitu 170 miest (150 na sedenie, 20 na státie). Je postavený v barokovom štýle. Okolo budovy kostola je kamenný plot, pred hlavným vchodom sú schody z červeného vápenca. Je vybavený oltárom, výhrevným telesom s centrálnym vykurovaným a audio systémom. Kostol bol revitalizovaný v roku 2012, je plne funkčný, verejne dostupný a intenzívne využívaný.

Ľudské zdroje v kultúrnom sektore. Skupinu primárnych ľudských zdrojov reprezentujú osoby pôsobiace v slovenskej samospráve v obci: Veronika Árendášová Čapuchová (1952) a Erika Kiss (1976).

V obci Tardoš sa vyskytujú aj tradiční remeselníci. Práca so železom, výroba brán a plotov: László Zhorela (1952). Umelec s červeným vápencom je István Mészáros (1955). Práca s kameňom: József Szileszki (1956), Lajos Szileszki (1961). Za murárske práce je zodpovedný István Recsák (1942) a János Gíber (1954).

Lokálny historik a kronikár je Lázló Motil (1933), ktorý vydával monografie o Tardoši. Články do týždenného slovenského časopisu publikuje Anna Crnečká. Zberateľka cirkevných modlitieb a folklórnych piesni je Rózsa Varga (1932).

V obci pôsobia neprofesionálni muzikanti: harmonika – József Árendás (1956) a saxofón – Juraj Hornyák (1952). Tanečné choreografie školí Ibolya Nagyová (1950). Kroj pre folklórne súbory vyšíva Marka Árendášová (1932). V bani pôsobí strojár József Mészáros (1976). Dedinský rozhlas prevádzkuje Tibor Csabán (1964).

Literatúra a pramene:

DIVIČANOVÁ, A. Atlas slovenskej ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku. Békešska Čaba : VÚSM, 1996. 165 s. ISBN 953-7277-01-1

DUBSKÁ, M. – MICHALÍK, B.: Klasifikácia a evalvácia kultúrneho dedičstva ako predpoklad jeho využitia. Mapovanie a využiteľnosť kultúrnych hodnôt a aktivít. In: Národná osveta : mesačník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. ISSN 1335-4515, 2012, roč. 22, č. 11-12, s. 33-36.

KIRÁLY, P. Atlas slovenských nárečí v Maďarsku. Budapesť : Slovenský výskumný ústav, 1993. s. 74 – 75.

KÖRMENDI, G. – MOTIL, L. Fejezetek Tardos község történetéből (Kapitoly z histórie obce Tardoš). Budapest : Tardos község Önkormányzata, 2005. 112 s. ISBN 9632191145

Krupa, O. Kalendárne obyčaje I. Békešská Čaba : VÚSM, 1996 – 1998. 357 s.

LENOVSKÝ, L. – ČUKAN, J. – DUBSKÁ, M. – MICHALÍK, B.: Hodnotiaci model kultúrneho potenciálu. Nitra 2014. ISBN 978-80-558-0726-3.

MOTIL, L. – BÁRTFAI, I. Tardos hősei és áldozatai a két világháborúban (Hrdinovia a obete z Tardošu v I. a II. svetovej vojne). Tardoš : Faluvédő egyesület, 2010. 140 s. ISBN 97896306977880

Štolc, J. Nárečie troch slovenských ostrovov v Maďarsku. Bratislava : SAV, 1949. 543 s.

VARGA, R. Na Tardoši, na pažiti, na placi. Tardošské slovenské balady, piesne, modlitby. Budapešť : Argumentum Kiadó, 2000. 361 s.

Zoznam informátorov:

Mészáros Imréné, rod. Mária Fiderman (1947)

Erika Kissová Töröková (1976)

Anna Crnečká, rod. Čapuchová, nezist.

Imeli Mihály (1943)

Imeli Mihályné, rod. Bélik Magdolna (1943)

Király Lászlóné, rod. Mészáros Mária (1940)

Veronika Arendášová, rod. Čapuchová (1952)

László Motil (1933)

Teréz Kovács (1929)

Tibor Csabán (1964)

Bélik Zoltánné, rod. Lócki Anna Margit (1959)

Zsolt Zhorel, (1969)