Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Posledná kniha Rolanda Barthesa, významného francúzskeho semiotika, je zameraná na problematiku fotografie. Fotografia ako druh umenia vznikla len prednedávnom a je častým predmetom skúmania. Publikácia nepojednáva len o samotnej fotografii, ale zaznamenáva hlboké filozofické úvahy, ktoré sa nachádzajú niekde medzi technickou časťou fotografie a jej významom. V publikácii Světlá komora autor vysvetľuje príčinu svojho zanietenia pre fotografiu a popisuje metodológiu výskumu, ktorého cieľom je objasniť podstatu fotografie. Zamýšľa sa nad tým, čo robí z fotografie nenahraditeľné médium a ako sa jej špecifickosť líši od klasických obrazov alebo filmu. Napriek podtitulu knihy Poznámka k fotografii čitateľ tuší, že nejde o poznámku v pravom slova zmysle. Publikácia v sebe komplexne zhrňuje hlboké filozofické úvahy a ponúka rôzne uhly pohľadu pri hľadaní ontologickej podstaty fenoménu fotografie. R. Barthes vyjadruje, čo pre neho znamená samotná fotografia a jeho vzťah k nej približuje na základe zážitkov, ktoré počas svojho života s týmto javom nadobudol. Z textu cítime nový spôsob uvažovania, než akým sa vyznačujú iné autorove publikácie.

Fotografia je nástroj, ktorý je možné hodnotiť a skúmať z mnohých hľadísk. Podľa R. Barthesa neexistuje vedná disciplína, ktorá by ju dokázala celú obsiahnuť. Rovnako, ako sa fotografia skladá z viacerých materiálových vrstiev, aj jej bytie v sebe prelína rôzne kultúrne, filozofické a semiotické aspekty. Autor sa neuspokojuje s povrchným, laickým prístupom k fotografii a k jej klasickému členeniu. Jeho výskum sa redukoval na skúmanie niekoľkých fotografií, ktoré sú pre neho živé a vyvolávajú v ňom emócie. Nesnaží sa fotografiu pozorovať zo strany fotografa, ale zaujíma svoj postoj zo strany fotografovaného a pozorujúceho. Akt fotenia prirovnáva k smrti, keďže pred fotoaparátom subjekt stráca svojou individualitu a mení sa pre potreby „dobrej“ fotografie. R. Barthes vníma prechod od subjektu k objektu ako proces úpadku a strácania samého seba. Pre dosiahnutie cieľa pomenovať podstatu fotografie sa prehlbovaním do minulosti a hľadaním potrebných symbolov snaží objasniť jej vplyv na myslenie človeka. Jeho premostenia medzi minulosťou a súčasnosťou, ktoré pozoruje na fotografii, prirovnáva k reálnemu ľudskému životu. Fotografia je živá a zároveň mŕtva. Na to, aby spoločnosť prijala fotografiu, nestačí vnímať jej informatívnu či reprezentatívnu funkciu, a preto autorovo bádanie objasňuje ďalšie funkcie, ktoré fotografia zastáva.

V prvej časti publikácie sú predstavené kľúčové pojmy tejto štúdie: štúdium a punctum. Štúdium zosobňuje kultúrny záujem o fotografiu, teda vnímanie fotografie z etnologického, historického, umeleckého či sociálneho hľadiska. Štúdium, ktoré autor spája so semiotikou, poskytuje pozorujúcemu vzdelanie. Viacej než kultúrny a semiotický aspekt však zaujíma autora punctum fotografie (detail), teda nový jav, ktorý má tendenciu pozorujúceho šokovať. Fotografia je nezastupiteľná iným médiom a nedajú sa na ňu aplikovať prísne semiotické vzorce a modely.

Druhá časť textu sa primárne viaže k filozofickým úvahám o fotografii Zimná záhrada, znázorňujúcej autorovu matku v detstve. Autorove vtedajšie citové rozpoloženie a emócie, ktoré v ňom fotografia vyvolávala, udali smer, akým sa druhá kapitola vyvíja. Na pozadí tejto udalosti autor antropologicky skúma človeka zobrazeného na fotografii, ktorý je mŕtvy a zároveň živý. Tajomná schopnosť fotografie znázorniť živú bytosť, ktorá už zomrela, navodzuje strach z niečoho, čo sa už dávno stalo.

Nietzscheho, Lacanove či Sartrove myslenie bolo čiastočným vodítkom pri hľadaní odpovedí. V publikácii sa prelínajú filozofické úvahy s opisom aktivít a emócii každodenného života, čo pridáva textu na autentickosti a čitateľ sa ľahšie dokáže stotožniť s autorovými úvahami.

Autor svoje výskumné metódy a úvahy podopiera príkladmi konkrétnych fotografií. Texty sú doplnené čiernobielymi fotografiami, ktoré nepochádzajú z Barthesovho rodinného albumu, ale sú známymi fotografiami, ktoré už boli publikované v tlači, alebo vystavované. Z textu cítiť jeho silnú väzbu k fotografii Zimná záhrada, ktorá však zostáva pre čitateľa ukrytá vo sfére tajomstva, pretože ako jediná zo spomínaných fotografií nie je v knihe zobrazená.

Cieľom publikácie je odpovedať na otázky: Čo je fotografia? Aký je jej zmysel a úloha v spoločenstve ľudí? Autor sa na základe vlastného výskumu realizovaného doma v obývačke, za pomoci pár vybraných snímok, prostredníctvom filozofických úvah premiestňuje časovými úsekmi a hľadá odpovede. Výsledkom tohto procesu sú nové prínosy v oblasti významu fotografie. Kniha je napriek jej filozofickému základu písaná ľahko, dobre sa číta a to vďaka prelínaniu filozofických otázok s bežnými výjavmi zo života autora. Veľké pozitívum prikladám zobrazeným fotografiám, ktoré autor v texte rozoberá. Zaujímavosťou je, že slová, na ktoré kladie dôraz, sú písané veľkým začiatočným písmenom, ako napr. Fotografia a Dejiny, aby sa zdôraznil fakt, že sú ústrednou témou výskumu. Kniha je rozčlenená do krátkych podkapitol, ktoré dávajú textu prehľadnosť. Publikácia je ideálnym materiálom pre rozšírenie si filozofických obzorov. Světlá komora je vhodná pre každého, kto vlastní album s fotografiami a má záujem pozrieť sa na fotografiu aj z iného, nového hľadiska.

Simona Martinčeková