Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Migrácia je jav, ktorý ovplyvňuje dejiny ľudstva nepretržite a v určitom zmysle pôsobí na život každého z nás. Počas posledných troch storočí sa územie Slovenska vyznačovalo vyšším vysťahovalectvom ako prisťahovalectvom. Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 a do schengenského priestoru v roku 2007 sa Slovenská republika stala pre cudzincov atraktívnejšou. Už nie sme len tranzitnou, ale aj cieľovou krajinou, ktorá ponúka zaujímavé pracovné príležitosti. Súčasný verejný diskurz o migrácii v Slovenskej republike ignoruje práve skutočnosť, že cudzinci môžu prispieť k rozvoju našej krajiny. Migrácia je významnou črtou súčasného globalizovaného sveta. Vo všeobecnosti označuje pojem migrácia pohyb osôb z jedného miesta bydliska do druhého. Kým vnútorná migrácia predstavuje pohyb obyvateľstva v rámci konkrétnej krajiny (z vidieka do miest alebo z jednej lokality do druhej), medzinárodná migrácia je samostatnou právnou, politickou a sociálnou kategóriou, ktorá označuje sťahovanie ľudí z národného štátu. Z hľadiska času alebo frekvencie mobility, dôvodu a spôsobu pohybu, priestorových hraníc, ktoré sú pri nej prekračované alebo na základe samotných účastníkov mobility a charakteristiky, rozdeľujeme migrácie na viaceré typy. Jednou z najvýznamnejších a v súčasnosti najaktuálnejších je migrácia utečencov. Podľa definície v Dohovore z roku 1951 a Protokole o štatúte utečencov z roku 1967 je utečencom „ten, kto nie je schopný alebo ochotný vrátiť sa do krajiny svojho pôvodu v dôsledku prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.“ Všetky členské štáty Európskej únie Dohovor Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov a jeho neskorší protokol ratifikovali. (Letavajová – Divinský 2019: 5-10)
Predmetom záujmu predkladanej štúdie sú utečenci na Slovensku, konkrétne skupina kresťanských irackých utečencov a ich adaptácia a integračné procesy v rámci slovenskej spoločnosti. Zistenia potrebné k spracovaniu tejto témy som získal počas dvojročnej spolupráce s občianskym združením Pokoj a dobro – pomoc utečencom, ktorá integráciu tejto skupiny v meste Nitra zastrešovala.
V rámci príspevku sa budem venovať problematike utečencov na Slovensku všeobecne, základným informáciám o občianskom združení Pokoj a dobro – pomoc utečencom, ich víziám, aktivitám pri začleňovaní utečencov do spoločnosti, okolnostiam príchodu tejto skupiny utečencov a samotnej adaptácii a integrácii Iračanov, ako i reflexii rizík a kontroly, ktoré sa v kontexte s touto situáciou vyskytli.
Utečenci na Slovensku. Počet migrantov na Slovensku je v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami nízky. Migranti k nám najčastejšie prichádzajú z Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Poľska, Talianska, Vietnamu, Indie a mnohých ďalších. Vzhľadom na celkový počet obyvateľov Slovenskej republiky sa podiel cudzincov v posledných rokoch pohybuje okolo 2%. (Medzinárodná organizácia pre migráciu 2018) Počty žiadateľov o azyl a azylantov, čiže osôb, ktorým bol azyl už udelený, eviduje Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Jeho štatistiky nám poskytujú údaje o celkovom počte žiadostí, jeho udelení alebo zamietnutí od roku 1993 až po súčasnosť. Štatistika nám jednoznačne napovedá, že migrácia na Slovensku má v uplynulých rokoch klesajúcu tendenciu. Napríklad oproti rokom 2003 a 2004, kedy bolo evidovaných najviac žiadateľov o azyl za celkové spomenuté obdobie, bolo v roku 2019 na Slovensku evidovaných 232 žiadateľov, pričom len deviatim z nich bol udelený azyl a ďalším 9 osobám štátne občianstvo. (Migračný úrad 2019)

Okolnosti príchodu irackých utečencov na Slovensko a do Nitry.
Najdôležitejším faktorom presídlenia skúmaného obyvateľstva na územie Slovenskej republiky bolo ich vyhnanie a následné prenasledovanie tzv. Islamským štátom od augusta roku 2014. Prvotným miestom, kde našli svoje útočisko, boli utečenecké tábory nachádzajúce sa na území severného Iraku. Následne, po úspešnom zrealizovaní potrebných právnych a administratívnych úkonov zo strany slovenských inštitúcií v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, prebehlo ich presídlenie na územie Slovenska. Prvotne bolo 149 irackých kresťanov v decembri roku 2015 umiestnených do záchytného táboru v Humennom. Tu sa už zúčastňovali aj aktívnej výučby slovenského jazyka. Utečencom bol udelený azyl. V marci nasledujúceho roka boli presídlení do mesta Nitra a jeho okolia. Nadchádzajúce tri roky im občianske združenie Pokoj a Dobro za pomoci svojich zamestnancov, dobrovoľníkov, darov od fyzických ale aj právnických osôb pomáhalo s ubytovaním a komplexnou integráciou do našej spoločnosti. Ubytovacie kapacity boli riešené prostredníctvom jednotlivcov a inštitúcií, ktoré boli ochotné poskytnúť konkrétne nehnuteľnosti. Niektorí z týchto utečencov sa s odstupom času do Iraku vrátili. Rozhodli sa tak po oslobodení ich rodných miest v lete a na jeseň roku 2016. Približne 60 jednotlivcov z tejto skupiny stále žije a pracuje v Nitre a jej okolí. (Pokoj a dobro – pomoc utečencom 2019)
Občianske združenie Pokoj a dobro – pomoc utečencom a ich aktivity.
Organizácia Pokoj a dobro sídli v hradnom areáli v Nitre. Organizácia okrem toho využíva aj budovu na Samovej ulici číslo 4. Tieto priestory slúžia ako kancelárie, ale aj ako miestnosti pre potreby komunitného centra. Nachádzajú sa tu priestory s kuchynským vybavením, ktoré migranti využívajú aj na uskutočňovanie kultúrnych aktivít a stretnutí so širokou verejnosťou. Primárnym cieľom združenia bolo od roku 2015 umožniť presídlenie aspoň 20 kresťanských rodín z územia Iraku na Slovensko a pomôcť im v integrácii do hostiteľskej spoločnosti. Tento cieľ sa im z časti podaril splniť. Zorganizovali približne 300 dobrovoľníkov a pracovníkov, ktorí sa na celom projekte podujímali. Jedným z ich cieľov bolo aj to, aby migranti zotrvali na území Slovenska minimálne po dobu piatich rokov a aktívne sa začlenili do vzdelávacieho a pracovného procesu. Týmito krokmi napomohla organizácia k tomu, aby sa migranti stali integrovanou súčasťou majoritnej slovenskej spoločnosti.
Hlavnou víziou združenia bolo „Zmiernenie utrpenia utečencov a vytváranie podmienok k tomu, aby sa tí, ktorí prejavia túžbu žiť na Slovensku a majú schopnosť integrovať sa do našej spoločnosti, stali jej plnohodnotnými členmi.“ (Pokoj a dobro – pomoc utečencom 2019) V súlade s jej ideovým presvedčením je povinnosťou pomáhať každému, kto sa ocitne v núdzi. Cíti potrebu vytvorenia širokej platformy ľudskej, profesionálne odbornej, širokospektrálnej pomoci pri vyhľadávaní, presídlení a integrácii imigrantov do slovenskej spoločnosti, postavenej na kresťanských princípoch. Významným prvkom pre realizáciu tejto vízie je zainteresovanie známych osobností pre podporu projektu a jeho akceptáciu v spoločnosti. Na základe pozitívnych príkladov z radov integrácie migrantov občianske združenie pomáha zlepšiť verejnú mienku slovenského obyvateľstva k skúmanej problematike. (Pokoj a dobro – pomoc utečencom 2019)
Integrácia utečencov z Iraku prebiehala vo viacerých oblastiach. Najdôležitejšou oblasťou pomoci a zároveň podmienkou úspešnej integrácie komunity do spoločnosti, bolo osvojenie si jazyka hostiteľskej krajiny. Okrem už spomínaného intenzívneho jazykového kurzu, ktorý prebiehal v Humennom pre všetky vekové kategórie utečencov, sa uskutočňovala výučba slovenského jazyka aj v meste Nitra. Zastrešovala ju spoločnosť Mareena, ktorá sa špecializuje na utečeneckú problematiku na Slovensku. Hodiny slovenského jazyka boli rozdelené podľa vekových kategórii účastníkov a konali sa viackrát do týždňa. Deti a mládež okrem toho nastúpili do vyučovacieho procesu vo vybraných základných a materských školách v Nitre. Na základe pozorovania mala najväčšie ťažkosti s výučbou a pochopením slovenského jazyka a gramatiky staršia generácia. Pre deti a dorast bola vďaka neustálemu kontaktu s rovesníkmi – spolužiakmi na základných alebo stredných školách výučba a pochopenie slovenskej reči jednoduchšia a rýchlejšia. Okrem bežných hodín, ako sú napríklad matematika, zemepis, prírodoveda a podobne, mali deti do vyučovania zaradené aj osobitné hodiny slovenského jazyka. Realizovali sa vždy jeden deň v týždni so špecializovanou zamestnankyňou, ktorá sa zameriava na výučbu detí cudzincov.
Ďalšou z oblastí, v ktorej dochádza k akulturačným procesom, je praktizovanie kultúrnych alebo náboženských prvkov, ktoré si priniesli zo svojej domovskej krajiny, tiež zoznamovanie sa a kontakt s prvkami kultúry, ktoré sú prítomné v hostiteľskej spoločnosti. So slovenskou tradičnou kultúrou mala táto skupina irackých utečencov možnosť zoznámiť sa už v rámci uvítacieho ceremoniálu v Humennom. Jednou zo zložiek kultúrneho programu bola prezentácia slovenského folklóru ženskou speváckou skupinou sprevádzanou harmonikou. Súčasťou programu bola aj slovenská omša.
Keďže v tomto prípade sa jedná o skupinu utečencov kresťanskej viery, náboženské prejavy ich vo viacerých zložkách ich každodenného aj sviatočného života na Slovensku. Počas pobytu v Nitre sa opakovane zúčastňovali nedeľných omší. Ich deti sa v rámci výuky na základných školách zúčastňovali na pravidelnej výučbe náboženskej výchovy. Občianske združenie Pokoj a dobro pripravilo v rámci vzájomných stretnutí s utečencami rôznorodé aktivity, ktoré sa zameriavali na rozdielnosť kresťanských tradícií na Slovensku a v Iraku vo viacerých sférach života. Patrili k nim napríklad podujatia Letný piknik, komunitné stretnutia s migrantmi, ale aj viaceré aktivity, ktoré sa uskutočnili mimo priestorov združenia. K nim patrili Večerné debaty v Trafačke: Utečenci na Slovensku, ochutnávka kuchyne irackých kresťanov s titulom Iracký POP-UP na Hideparku alebo diskusia na univerzitnej pôde pod názvom Utečenci medzi nami, ktorú organizovala Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na týchto podujatiach mali migranti možnosť prezentovať špecifiká svojej vlastnej kultúry a ich odlišnosti od slovenských kultúrnych prvkov. Konkrétne sa zamerali na prípravu a ochutnávku irackých pokrmov a nápojov, tiež predstavenie arabského jazyka za pomoci krátkeho jazykového kurzu, predaj ručných výrobkov irackých žien alebo diskusiu s migrantmi na tému utečencov a dôsledky ich migrácie. Podstatou týchto podujatí bolo zapojenie utečencov do záujmových aktivít s miestnym obyvateľstvom. Utečenci, ale i zástupcovia majoritného spoločenstva, ktorí sa podujatí zúčastnili, tak mali možnosť vymeniť si poznatky a názory na tému migrácií a utečencov a tým napomáhať k vytvoreniu objektívnejšej verejnej mienky o migrantoch.
Odstránenie jazykových bariér a rekvalifikácia tohto irackého obyvateľstva významným spôsobom napomohla k nájdeniu si vhodného zamestnania. Viacerí z týchto migrantov dnes pokračuje v profesii, ktorú vykonávali v domovskom prostredí. Patria k nim napríklad pracovníci v priemyselnom parku, učiteľka arabského jazyka, vychovávateľka v materskej škole, pomocný pracovník v stolárskej dielni, koordinátor irackých utečencov, živnostník v oblasti kaderníctva a holičstva a podobne. Nájdeme medzi nimi aj osoby, ktoré v Iraku pôsobili na významných postoch ako napríklad lekári alebo farmaceuti. Pre týchto jednotlivcov je zamestnanie v podobnom, takto úzko špecializovanom odbore náročné. Aby boli prijatí do zamestnania, je potrebné, aby uskutočnili rekvalifikáciu. Pre množstvo pracovných pozícii, o ktoré sa Iračania uchádzali, bola potrebná aj odborná spôsobilosť zameraná na vedenie motorových vozidiel. Z tohto dôvodu pripravila organizácia Pokoj a dobro pre utečencov v spolupráci s autoškolou Panter dva intenzívne kurzy na získanie vodičského preukazu. Oboch kurzov sa zúčastnilo do dvadsať záujemcov. Teoretické kurzy prebiehali v slovenskom jazyku interaktívnou formou a boli vedené za pomoci prekladateľa arabského jazyka. Praktická časť autoškoly prebiehala kvôli legislatíve výlučne len za prítomnosti inštruktora.
Pri hľadaní vhodných pracovných pozícií pomáhalo irackým utečencom vo veľkej miere občianske združenie v spolupráci so sociálnymi pracovníkmi, ktorých mala pridelená každá rodina. Tí im okrem iného boli nápomocní aj v iných oblastiach pri integrácii do majoritnej spoločnosti.
Možné riziká a ich kontrola. K presídleniu a integrácii v rámci slovenského majoritného prostredia boli vybrané len tie irackého rodiny, ktoré prešli plnohodnotným azylovým konaním Slovenskej republiky. Na ich výbere sa v maximálnej spolupráci podieľali národné organizácie a cirkev, čím sa podľa združenia Pokoj a dobro, zabezpečila minimalizácia bezpečnostných rizík. V procese ich integrácie sa vytvárali také podmienky, aby sa predišlo vzniku uzavretých komunít. Hlavný dôraz sa kládol na integráciu detí a mládeže. Zapojením jednotlivcov do pracovného procesu a života domácej spoločnosti sa predchádza aj ich diskriminácii, vyčleneniu zo spoločnosti a marginalizovaniu. (Pokoj a dobro – pomoc utečencom 2019)