Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

V novembri 2007 vydala Filozofická fakulta Univerzity Kon­štantína Filozofa v Nitre knižku PhDr. Marwana Al-Absiho, CSc., peda­góga na Katedre manaž­mentu kultúry a turizmu, pod názvom Arabská káva v kultúre beduí­nov. Európskemu čitate­ľovi by sa na prvý po­hľad mohla téma (arab­ská kultúra) zdať až prí­liš vzdialená, predmet záujmu (káva) a štýl skôr populárny ako vedecký, skúmané prostredie (púšť) výrazne odlišné a subkultúra kočovníkov malá (beduíni), málo známa a z nášho pohľadu bezvýznamná. Kniha však presviedča o neopodstatnenosti týchto predsudkov.

Hodnotu informácie nedeterminuje len jej des­kriptívny alebo integratívny potenciál, ale aj spôsob a pod­mienky jej získania. V prípade predmetnej publikácie je zaujímavý už tento prvotný aspekt, pretože prevažnú časť jej obsahu tvoria informácie, získané terénnym výskumom v prirodzenom prostredí beduínskej komunity. Vzhľadom na súčasný politický vývoj a bezpečnostnú nestabilitu oblasti na hranici Sýrie s Irakom a Jordánskom je schop­nosť zotrvať medzi beduínmi dlhšiu dobu, ako prikazuje ich zvykové právo vo vzťahu k hosťom, prinajmenšom obdivuhodná. Získať informácie „z prvej ruky“ takýmto spôsobom je v súčasnosti priam nemožné. O to viac je obsah publikácie výnimočnejší a vzácnejší.

Kniha prostredníctvom kávového rituálu pribli­žuje tradičnú kultúru beduínov žijúcich vo Veľkej sýrskej púšti. Pre Európana kultúru pomerne neznámu, exotickú, s príchuťou známych príbehov Tisíc a jednej noci. V rámci prípravy kávy (praženia, tlčenia, varenia, skladovania a podávania) sa vynárajú mnohé iné kontexty-spôsob života beduínov, sociálna štruktúra a hierarchia, interperso­nálne vzťahy v rámci rodiny, príbuzenstva, susedstva, lokálnej society ale aj s cudzincami. Al-Absi prostred­níctvom kávy interpretuje nielen sviatočný ale aj všedný, každodenný život beduínov, ich bývanie, socionormatívne regulatívy (riešenie sporov, morálku, cnosti, hriechy), vieru v Boha, a mnohé iné súvislosti, ktoré sa, niekedy až nečakane, vynárajú medzi riadkami o káve.

Súčasná interpretácia arabského sveta a islamu v západnej spoločnosti je mnohokrát účelová, neobjektívna a zaujatá. Kultúrne, etnické, náboženské a iné odlišnosti sú i dnes pomerne efektívne využívané na ovládanie, mani­puláciu, dokonca zabíjanie ľudí. Je nevyhnutné objektívne, nezaujato, pravdivo a pritom pútavo oboznamovať jedných o „tých druhých“. O to sa snaží vo svojom texte Al-Absi. Opisuje a vysvetľuje, nič viac a nič menej. Dalo by sa namietať, že sa zaoberá zanedbateľnou časťou arabskej a islamskej kultúry, že sýrski beduíni nie sú reprezen­tatívna vzorka. Obhajobou je skutočnosť, že kniha sa zaoberá konkrétnymi žijúcimi ľuďmi, ktorí sa považujú za jadro arabskej kultúry, elementárnymi aspektmi ich života. Pre antropologický prístup, za ktorý možno prístup autora nepochybne považovať, je v tomto prípade rozhodujúce kvalitatívne hľadisko, ktorým sa snaží preniknúť do hĺbky k podstate, na úkor kvantity, reprezentovanej napríklad početnosťou, geografickým záberom, alebo tým, že nepíše o všetkých Araboch, o arabskej kultúre a islame vo všeobecnosti. Možno práve personifikácia a aplikácia zovšeobecnení, princípov a predsudkov v konkrétnej spoločnosti na živých ľuďoch poukáže na neobjektívnosť a primordiálnu stigmatizáciu arabského sveta a islamu, alebo ju utvrdí. Každopádne, pravda má väčšiu šancu, ak sa rodí z reality.

Štýl, akým je kniha napísaná, je i napriek tomu, že sa jedná o vedeckú tematickú monografiu, dobre zrozu­miteľný odborníkom aj študentom a laickej verejnosti, čo možno považovať za jednu z jej najväčších predností.

Publikácia je obsahovo rozdelená na dve časti. Prvá sa zaoberá beduínskou spoločnosťou a kultúrou v najširších súvislostiach, je akýmsi úvodom k štúdiu arab­skej kultúry a islamu. Zahŕňa geografické, historické, etnické, lingvistické a konfesionálne kontexty beduínskej minority v rámci väčšinovej populácie s inovovanými forma spôsobu života, zaoberá sa jej sociálnou štruktúrou, hierarchiou a inštitúciami, partnerskými a manželskými vzťahmi. Čiastočne objasňuje i svet materiálnej kultúry­obydlie, odev, stravu. Približuje sociokultúrne regulatívy a základné etické princípy, na základe ktorých beduínsky kultúrny a spoločenský systém funguje. Druhá časť je zameraná na samotnú kávu a jej kultúrne kontexty v beduínskej komunite. Po historicko-geogra­fických, lingvistických a mytologických súvislostiach ká­vy, ktoré približujú vznik nápoja, jeho pomenovanie, geografický pohyb ako kultúrneho prvku a adaptáciu v beduínskej kultúre, nasleduje podrobná technológia prí­pravy, podávania kávy a inventár nevyhnutných artefak­tov. Práve táto časť interpretuje kávový kult u beduínov a jeho význam. Spolu s kapitolami -Symbolika kávových šálok, -Káva a povery, -Káva a smútok autor objasňuje funkcie kávového rituálu a jeho prítomnosť nielen z mate­riálno-technologickej stránky, ale i znakovej, interpretatív­nej a kognitívnej. Výsledkom tejto, v rámci publikácie pri­márnej časti, je interpretácia kávového rituálu ako špecifického a originálneho prvku štruktúry beduínskej kultúry, ktorú autor vytvoril prostredníctvom kontex­tov/situácií a objasňovania funkcií. Alebo naopak – pro­stredníctvom kávy interpretuje beduínov a ich kultúru, pričom sa dostáva k rôznym „odbočkám“, ktoré možno chápať ako slepé uličky, alebo aj ako bonusy (záleží na čitateľovi) -Káva v diplomacii a politike arabského sveta, –Káva v Jemene. Vysvetlivky k arabským a iným orientálnym termínom, ktoré sa nachádzajú v závere práce, možno odľahčene, vzhľadom k významu kávy v arabskej kultúre, považovať za prvú lekciu arabčiny asúčasne za kľúčové slová arabskej a beduínskej kultúry.

Vzhľadom na poradie informácií a tém je možné mať k štruktúre knižky výhrady. Tento dojem podporuje i fakt, že práca nevychádza z konkrétnej metodiky, cielenej k postihnutiu nejakého problému. Skôr sa snaží prostred­níctvom vybraných, signifikantných kontextov, uchopiť a objasniť predmet záujmu. Absenciu metodiky nahrádza mozaikovitosť a pestrosť materiálu, ktorému imaginárne dáva formu kávový rituál ako jedna z primárnych kultúr­nych tém beduínskej komunity a arabskej kultúry ako takej.

Publikácia obsahuje 15 farebných fotografií, ktorých prínos spočíva v ich výpovednej hodnote i autenticite. Je doplnená piatimi pôvodnými kresbami, ktoré zobrazujú rôzne druhy kanvíc na kávu (z nich tri sú s názvom, dve bez). V tiráži chýba informácia o tlačiarni. Obálka je spracovaná zaujímavo a kvalitne, predmet publikácie -káva u beduínov -je jej hlavným motívom.

Počtom strán a formátom skôr útla, obsahom však bohatá publikácia má určite čo povedať dnešnému čita­teľovi. Keďže terénny výskum, na základe ktorého bola z veľkej miery zostavená, mal širší záber, v blízkej budúcnosti možno očakávať jej súrodenca. Doterajšie informácie by mal rozvinúť, doplniť a obraz beduínov, vykreslený Al-Absim prostredníctvom kávy, zaostriť a dofarbiť (čo však neznamená, že by tento bol rozmazaný a čiernobiely).