Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Osvojenie si asertívneho správania je veľmi dôležité v akejkoľvek forme interpersonálnej komunikácie. Správne používanie zásad asertívneho správa- nia je preto nevyhnutné pri vykonávaní ktorejkoľvek profesie, kde jednotlivec prichádza do styku s ľuďmi, teda aj v práci manažéra. Predkladaný článok  sa venuje teoretickým aspektom asertivity a tiež prináša výsledky výskumu, ktorý bol zameraný na úroveň asertivity u denných a externých študentov Katedry manažmentu kultúry a turizmu s cieľom zistiť, do akej miery ovlá- danie asertívneho správania závisí od veku a od toho, či jednotlivec pracuje s ľuďmi, alebo nie.

 

Teoretické východiská. Pojem asertivita pochádza z latinského slova asserere, ktoré znamená tvrdiť, presadzovať alebo privlastňovať. Asertivita je chápaná ako spôsob komunikácie a konania, ktorým človek presadzuje svoje myšlienky, názory a postoje a zároveň neporušuje práva iných ľudí. Asertívne správanie je často definované ako protiklad k pasívnemu a agresívnemu sprá- vaniu. Pasívne alebo submisívne správanie sa prejavuje potláčaním vlastných práv. Vychádza z presvedčenia, že potreby iných majú vždy prednosť. Takéto chovanie sa prejavuje ustupovaním a sebazapieraním. Naopak, človek, ktorý sa vyznačuje agresívnym jednaním, popiera práva iných, uznáva iba svoje potreby a požiadavky a tie sa snaží presadiť aj na úkor iných. Manipulatív- ne správanie je jednou z foriem agresívneho správania, kedy človek taktiež porušuje práva iných, avšak nerobí to otvorene, ale využíva techniky, ktoré porušujú práva iných bez toho, aby si to uvedomovali. Manipulatívne sprá- vanie je charakteristické vyvolávaním pocitu viny, nejasným oznamovaním požiadaviek, ponižovaním, zbavovaním sa zodpovednosti a pod.

Princípy asertivity boli prvýkrát ucelene sformulované a uverejnené v li- teratúre v USA roku 1950. Ich autorom bol Andrew Salter (Vybíral 2005: 236). Autor vychádzal z toho, že neurotické ťažkosti jednotlivcov súvisia s ich neprimerane vysokými zábranami. Psychologická pomoc takémuto jedinco- vi musí byť preto zameraná na modifikáciu interpersonálnych vzťahov pro- stredníctvom tréningu takého správania, ktoré vedie k zvýšeniu sebavedomia a ku väčšej miere sebaistoty v komunikácii. Ďalším faktorom, ktorý prispel k šíreniu tréningov asertivity v Amerike, bola povojnová situácia s obrov- ským vplyvom masových médií na chovanie ľudí. Ako reakcia na zneužíva- nie médií na ovplyvňovanie a manipuláciu názorov ľudí bola psychológmi propagovaná asertivita, ktorá kládla dôraz na individualizmus názorov a po- stojov. Asertivita sa tak v Amerike v päťdesiatych rokoch minulého storočia stala súčasťou výchovy k individualizmu. Jej popularita vzrástla natoľko, že bola oceňovaná ako niečo nevyhnutné a žiaduce, dokonca sa neskôr stala synonymom dravosti a schopnosti ovládať druhých.

Asertivita sa v komunikácii prejavuje v rôznej intenzite. Môžeme ju roz- členiť do štyroch podkategórií (Medzihorský 1995: 31):

Existuje 10 všeobecne známych základných asertívnych práv. Zmyslom týchto asertívnych práv je uvedomenie si, že nikto nemôže manipulovať s po- citmi a názormi človeka, ak to on sám nedovolí.

Tieto asertívne práva nie sú záväzné a je rozhodnutím človeka, v ktorej si- tuácii ich použije a v ktorej nie. Taktiež je dôležité povedať, že žiadne z týchto práv sa nesmie preháňať a zneužívať proti iným. Asertivite by mal byť nadra- dený etický postoj. Používanie asertívnych práv môže byť prínosné, ale každý je sám zodpovedný za to, do akej miery vyváži používanie asertívnych tech- ník so zdvorilosťou a potláčaním vlastného egoizmu. Táto negatívna stránka tréningu asertívnych zručností je málo spomínaná, čo môže viesť k tomu, že jedinec začne používať asertivitu, ktorá vedie až k bezohľadnému správaniu sa voči iným.

Existuje šesť základných odporúčaní, ktoré boli sformulované na začiatku rozvoja asertivity (Lahnerová 2012: 94):

1. Feeling talk alebo vyjadrovanie pocitov. Človeku pomôže, ak dokáže svo- je pocity vyjadriť jasne, otvorene a spontánne.

2. Facial talk alebo reč tváre. Mimika človeka by mala odrážať to, čo cítime.

3. Umenie povedať NIE. Človek by nemal mať strach povedať nie, alebo odmietnuť niečo. Svoje názory by mal vyjadrovať jasne a diferencovane: súhlas musí byť vyjadrený jasným ÁNO a nesúhlas tiež jasným odmiet- nutím.

4. Používanie JA. Človek by sa nemal skrývať za skupinu, hovoriť všeobec- ne, ale vždy, keď je to možné, by sa mal vyjadrovať za seba.

5. Prijímanie pochvaly. Oprávnenú pochvalu by mal človek prijať a nezni- žovať svoje zásluhy a úsilie prejavovaním falošnej skromnosti.

6. Nebáť sa improvizovať a jednať spontánne.

 

Techniky asertivity. V ďalšej časti článku sa budeme zaoberať technikami asertivity, ktoré sa využívajú pri tréningu asertívnych zručností. Najznámejšia z nich je pokazená gramofónová platňa (Boroš 2001: 132). Pri použití tejto techniky niekoľkokrát pokojne, slušne, jasne a zreteľne požiadame o to, čo chceme, resp. odmietneme to, čo nechceme. Pri formulácii požiadavky sa ne- musíme ospravedlňovať ani nemusíme nikomu nič zdôvodňovať, jednoducho trváme stále na svojom. Táto metóda sa používa v prípade, ak presadzujeme oprávnenú požiadavku. Technika otvorených dverí sa používa ako spôsob re- akcie na kritiku. Pri tejto metóde kritiku druhého človeka nepopierame, ne- bránime sa, nereagujeme spätnou kritikou, ale iba akceptujeme skutočnosť, že v tom, čo ten druhý hovorí, môže byť niečo pravdivé. Ide vlastne o ustúpenie útočiacemu partnerovi z cesty a poskytnutie voľného priestoru pre neho, aby mohol uvoľniť svoje negatívne emócie a zbavil sa afektu. Takýmto spôsobom, ktorý je neočakávanou reakciou pre súpera, upokojíme situáciu. Technika sebaotvorenia sa používa na uľahčenie sociálnej komunikácie. Človek sa otvorene prizná k chybám resp. negatívnym aspektom svojej osobnosti. Tým kritika predbehne a nemusí sa potom už obávať, že na neho bude útočiť kvôli tejto chybe alebo omylu. Ďalšou technikou asertivity je mlčanie. V určitých situáciách sa dá vhodne aplikovať, najmä tam, kde nevieme ako tomu druhé- mu odpovedať. Negatívna asercia je metódou, pri ktorej na kritiku reagujeme tak, že akceptujeme chybu, alebo omyl a súhlasíme s kritikou namierenou na nás, ak je oprávnená a konštruktívna. Použitím tejto techniky sa redukuje zlosť a agresivita kritika. Ďalším rozšírením tejto techniky je metóda negatív- neho opytovania sa, pri ktorej reagujeme na kritiku tak, že sa aktívne pýtame na podrobnosti a rozšírenie kritiky, s cieľom buď použiť získané informácie na sebazdokonalenie sa (ak sú konštruktívne) alebo ich vyčerpať (ak sú ma- nipulatívne). Tým, že podnecujeme partnera k ďalšej kritike, môžeme tým dosiahnuť zmenu jeho názoru. Selektívne ignorovanie je technika, ktorá sa používa pri vyrovnávaní sa s manipulatívnou a neoprávnenou kritikou. Selek- tívne ignorovanie spočíva v tom, že na kritiku nereagujeme, čím sa vyhneme ďalšiemu útoku zo strany partnera. Medzi dôležité asertívne techniky patrí aj kompromis. Nie vždy je rozumné tvrdohlavo trvať na svojej požiadavke. Človek musí vedieť rešpektovať požiadavky a názory iných. Ak sa však človek rozhodne pre kompromis, nesmie tým stratiť sebaúctu, cieľom by malo byť dosiahnutie spokojnosti na oboch stranách.

Asertivita u vysokoškolských študentov.  Výskumné  zistenia. V našom výskume sme sa zamerali na meranie úrovne asertivity u denných a exter- ných študentov Katedry manažmentu kultúry a turizmu. Cieľom výskumu bolo zistiť, aká je celková úroveň asertivity u jednotlivých účastníkov výsku- mu. Hlavnou výskumnou otázkou, ktorú sme si na začiatku stanovili, bolo zistiť, či existuje vzťah medzi úrovňou asertivity a vekom a taktiež sme skú- mali vzťah medzi asertivitou a faktom, či jednotlivec pracuje s ľuďmi, alebo nie. Naším predpokladom bolo, že existuje pozitívny vzťah medzi úrovňou asertivity a vekom. Taktiež sme predpokladali významný pozitívny vzťah me- dzi asertivitou a prácou s ľuďmi u jednotlivých respondentov. Na zhodnotenie úrovne asertivity sme použili dotazník pozostávajúci z 20 situácií, ku ktorým mali respondenti vyjadriť svoj čiastočný alebo úplný súhlas, resp. čiastočný alebo úplný nesúhlas. Na zhodnotenie úrovne asertivity sme použili dotazník pozostávajúci z 20 situácií. Jedná sa o popis konfliktných situácií, ktoré sú typické v bežnej každodennej komunikácii napr.  komunikácia s priateľmi a známymi, komunikácia v obchode pri reklamácii tovaru, vystupovanie na verejnosti, jednanie s vysokopostavenými osobami, reagovanie na nátlak a manipuláciu a pod. Ku  každej zo situácií mal respondent priradiť jednu z týchto ponúkaných možností: úplne súhlasím, skôr súhlasím, skôr nesúhla- sím, vôbec nesúhlasím. Ku každej z odpovedí bol pridaný počet bodov, ktorý po spočítaní vyjadroval mieru asertivity respondenta. Ak respondent získal viac ako 70 bodov, využíval vo svojom správaní agresivitu, ak získal menej ako 30 bodov, jednalo sa o submisívneho jedinca a počet bodov od 30 do 70 reprezentoval rôzne úrovne asertivity. Výskumný súbor tvorilo 55 študentov dennej formy štúdia a 17 študentov externej formy štúdia, v oboch prípa- doch sa jednalo o študentov bakalárskeho aj magisterského stupňa štúdia. Vekové rozvrstvenie respondentov bolo pomerne homogénne v dennej for- me štúdia (priemerný vek študentov bol 22,3 rokov), v externej forme štúdia bola výskumná vzorka heterogénnejšia: respondenti v tejto skupine boli vo veku od 23 do 54 rokov. V nasledovnej časti príspevku popíšeme výsledky nášho výskumu. V prvej časti sme porovnávali celkovú úroveň asertivity u denných a externých študentov, ktoré získali v teste. Priemerné skóre denných študentov získané v teste asertivity bolo 51 (z celkových 70 bodov). Externí študenti získali v tomto teste priemerné skóre 54,6 bodu. Ak teda porovnáme celkové namerané hodnoty asertivity v týchto dvoch skupinách, môžeme konštatovať, že nie je výrazný rozdiel medzi skupinou denných a externých študentov. V skupine externých študentov je nameraná úroveň asertivity vyššia, avšak nepredstavuje signifikantný rozdiel. Predpokladáme, že vyššie priemerné výsledky externých študentov súvisia s ich pracovnými skúsenosťami, s prácou s ľuďmi a pod. Predpoklad, že medzi úrovňou asertivity a vekom bude existovať signifikantný pozitívny vzťah sa na našej vzorke respondentov nepotvrdil. Dôvodom môže byť pomerne malý vekový rozdiel medzi jednotlivými výskumnými skupinami, resp. malý počet respondentov vo vyššom veku. Druhou výskumnou otázkou, ktorou  sme  sa zaoberali, bolo zistiť, či existuje vzťah medzi úrovňou asertivity a faktom, že respondent pracuje s ľuďmi. Skupina respondentov, ktorí v dotazníku uviedli, že pracujú s ľuďmi, mala oproti druhej skupine mierne vyššiu úroveň asertivity, avšak sa nejednalo o štatisticky významný rozdiel. Priemerné skóre tých, ktorí pracujú s ľuďmi bolo 52,1 bodu a priemerné skóre študentov, ktorí s ľuďmi nepracujú bolo 50,3 bodu.

 

Záver. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť do akej miery je úroveň asertivi- ty ovplyvnená vekom a skutočnosťou, že jednotlivec pracuje s ľuďmi. V našej vzorke respondentov sa nepotvrdil významný vzťah medzi vekom a úrovňou asertivity, avšak mierne vyššie priemerné hodnoty asertivity u externých štu- dentov naznačujú, že práca s ľuďmi a množstvo pracovných skúseností má pozitívny vplyv na rozvoj asertívnych zručností.

 

Literatúra a pramene:

BOROŠ, J. Základy sociálnej psychológie. Bratislava: Iris, 2001.

CAPPONI, V. – NOVÁK, T. Asertivne do života. Praha: Grada publishing, 2012. CAPPONI, V. – NOVÁK, T. Sám sobě psychologem. Praha: Grada publishing, 1998. KHELEROVÁ, V. Komunikační a obchodní dovednosti manažera. Praha: Grada publishing,

2010.

LAHNEROVÁ, D. Asertivita pro manažery. Praha: Grada publishing, 2012.

PÁLENÍK, Ľ. – SOLÁROVÁ, E. – ŠTEFANOVIČ, J. Vybrané kapitoly z psychológie. Bratislava: Metodické centrum, 1995.

VYBÍRAL, Z. Psychologie komunikace. Praha: Portál, 2005.