Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Autorka G. Y. Balciová je novinárkou a dlhoročnou sociálnou pracovníčkou. Jej rodina pochádzala z malej tureckej dediny v tureckej Anatólii. Do Nemecka prišli ako jedna z prvých generácií gastarbaitrov. G. Y. Balciová sa narodila už v Berlíne v roku 1975 a svoje detstvo strávila v jeho časti Neukölln. Vyštudovala literárnu vedu a pedagogiku, pracovala tiež ako redaktorka nemeckej televíznej stanice ZDF. Knihu napísala na základe vlastných zážitkov z tohto prostredia, kde sama vyrastala a bola jeho súčasťou. V práci využíva tiež svoje skúsenosti z práce v sociálnom zariadení pre chlapcov a dievčatá z Turecka a arabských krajín.

Príbeh, ktorý autorka v knihe opisuje, rozpráva o tom, akým spôsobom sa žije generáciám tureckých, líbyjských a libanonských migrantov v prostredí súčasnej nemeckej spoločnosti. Zachytáva skutočný život mladíka z prisťahovaleckej rodiny, ktorého rodina nenávidí Nemcov a zároveň považuje Nemecko za zasnúbenú zem, v ktorej sa však stále cítia ako cudzinci. Štvrť, ktorú autorka opisuje, sa zmenila hlavne na začiatku 80. rokov 20. storočia, kedy sa do nej prisťahovali ďalšie rodiny z Libanonu, odkiaľ utiekli pred vojnou. Mnohí z nich bývali v chátrajúcom starom dome, ktorému sa hovorilo „arabský dom“. Dievčatá z arabských a tureckých rodín sa v súlade s patriarchálnymi tradíciami veľmi rýchlo vydali, mali deti a svoju domácnosť opúšťali len málokedy. Ich bratia naopak, utekali pred stiesnenými podmienkami doma na ulicu. Prostriedky na život si zaobstarávali rôznymi priestupkami od drobných krádeží až po organizovanú kriminálu činnosť, ktorá zabezpečovala udržanie alebo postup jednotlivca v lokálnej spoločenskej hierarchii. V príbehoch mladých ľudí tejto štvrte bolo možné pozorovať, ako vzniká moc, ako sa ľudia nechávajú zbaviť svojich práv, aké rôznorodé môžu byť formy násilia, ale aj aké krehké sú aj tie najtvrdšie povahy. To bolo aj prostredie, v ktorom vyrastal Rašíd. Rašída spoznala autorka ako 10-ročného chlapca. Pochádzal z palestínsko-libanonskej rodiny, ktorá dočasne bývala v spomínanom „arabskom dome“. Chlapec, ktorý by to podľa autorky určite niekam dotiahol, musel neustále bojovať s problémami, pred ktorými ho nedokázali ochrániť žiadni sociálni pracovníci. Vplyvom svojho prostredia sa stal závislý na drogách a stiahlo ho zločinecké podsvetie.

Kniha Arabboy je v prvom rade beletristickým dielom. Pridaným bonusom je však detailný opis aktuálnych etno-kultúrnych procesov v súčasnej západnej Európe, ako aj hĺbkové sondy do myslenia a konania členov minoritných etnických a náboženských spoločenstiev, dlhodobo prítomných v Nemecku. Autorka autenticky opisuje skutočné osoby a ich konanie, opisuje reálne existujúci sociopriestor. Ich mená, názvy ulíc, či iné identifikujúce prvky však v knihe zmenila, a to nielen pre ochranu samotných aktérov príbehu a ich rodiny, ale i svoju bezpečnosť. Strhujúci príbeh zaujímavého, avšak beznádejného, krátkeho a tragického života Rašída opisuje autorka nanajvýš vierohodne a zasvätene. Príbeh je čitateľsky pútavým aj pre osobitý autorsky štýl, charakteristický stručnosťou, pregnantnosťou a triezvosťou. Pôsobí tak nielen na emocionálnu stránku čitateľa, ale i jeho rozum. Prinúti ho zamyslieť sa nad tým, aká je skutočná práca kurátorov a ďalších sociálnych pracovníkov, prečo sa títo mladí ľudia nechcú, alebo prečo sa im nedarí integrovať v majoritnej spoločnosti, kde je príčina neúspechu, kto môže za ich pocity vykorenenosti a beznádejnosť, prečo sú bezradní v spoločnosti s dvojakými kultúrnymi vzorcami a prečo to všetko kompenzujú násilím a agresivitou.

Z tohto pohľadu je publikáciu možné vnímať ako jedinečnú na slovenskom a českom knižnom trhu. Odporúčam ju nielen čitateľom, ktorí sa zaujímajú o témy spojené s novodobými migráciami na európsky kontinent, ale i akademikom, ktorí sa témou „inakosti“ a etnických a náboženských kontaktov zaoberajú profesijne. Pochopiť tieto procesy je možné jedine cez poznanie konkrétnych príbehov, ktoré vysvetľujú motivácie ako aj ašpirácie jednotlivcov a skupín a vedú k špecifickým formám správania sa v každodenných situáciách.

Silvia Letavajová