Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Publikácia Interkulturní psychologie je interdisciplinárnym dielom, v ktorom sa prelínajú poznatky zo psychológie, sociológie, politológie aj etnológie. Ambíciou autorov nebolo pokryť všetky oblasti tejto širokej témy, jedná sa iba o vybrané kapitoly, napriek tomu je publikácia veľmi obsažným dielom, ktoré prináša množstvo užitočných poznatkov z oblasti interkultúrnej psychológie. Kolektív autorov Jiří Čeňek, Josef Smolík a Zdeňka Vykoukalová pôsobia na Ústave sociálneho rozvoja Mendelevovej univerzity v Brne a venujú sa interkultúrnej psychológii a komunikácii už dlhodobo. Monografia je určená pre pracovníkov resp. študentov, ktorí sa stretávajú s problematikou komunikácie medzi jednotlivými kultúrami v rámci cestovného ruchu, medzinárodného obchodu, diplomacie a pod.

Prvá kapitola monografie vymedzuje pojem interkultúrnej psychológie. Autori objasňujú tri základné prístupy, ktoré sú používané pri skúmaní vzájomného vzťahu kultúry a psychológie: absolutistický prístup, relativistický prístup a univerzalistický prístup, ktorý predstavuje určitý prienik medzi predchádzajúcimi dvoma. Druhá kapitola sa venuje definovaniu základných pojmov ako napr. kultúra, imigrácia, akulturácia, enkulturácia, akomodácia, segregácia, asimilácia, kultúrna konvengercia a divergencia a tiež popisuje pojem multikulturalizmus. Tretia kapitola predstavuje rôzne spôsoby skúmania rozdielov medzi jednotlivými kultúrami. V interkultúrnej psychológii existuje viacero prístupov, avšak autori preferujú dimenzionálny prístup, ktorému je v tejto kapitole venovaný aj najväčší priestor. Pre úplnosť autori uvádzajú aj ďalšie prístupy a prúdy, ktoré sú v súčasnosti používané pri štúdiu vzájomnej závislosti medzi kultúrou a psychikou. Ďalšia kapitola prináša prehľad metód používaných v tomto interdisciplinárnom odbore. Interkultúrna psychológia využíva metódy, ktoré sú používané v sociológii, kultúrnej antropológii, psychológii a politológii. Avšak pri použití týchto metód je dôležité brať do úvahy aj problematiku prekladu dotazníkov, vhodnosť použitých metód vzhľadom na kultúru, či gramotnosť skúmanej vzorky. Autori taktiež považujú za veľmi dôležité nezabúdať na etické aspekty výskumu, ktoré určujú určité pravidlá a hranice toho, čo je dovolené a čo nie. Ďalšia časť publikácie je venovaná trom psychickým procesom: vnímaniu, mysleniu a emóciám. V každej z týchto oblastí autori popisujú rozdiely medzi jednotlivými etnikami, ktoré sú determinované kultúrou. Kapitola o vnímaní je veľmi vhodne doplnená obrazovým materiálom, ktorý pomáha lepšie pochopiť opisovanú problematiku. Autori sa venujú aj rozdielom v úrovni IQ medzi národmi, ale okrem výsledkov výskumov uvádzajú aj faktory, ktoré prispievajú k vzniku týchto rozdielov. V kapitole o emóciách autori konštatujú, že emócie a ich prejavy sú na jednej strane univerzálne ale zároveň aj kultúrne špecifické. Ďalšia kapitola sa zaoberá konfliktami, ktoré vychádzajú z rozdielnosti kultúr. Autori vysvetľujú pojmy ako xenofóbia, islamofóbia a moderný rasizmus, ktoré sú v súčasnej dobe veľmi aktuálne.

Publikácia je veľmi komplexne spracovaná a jej hlavnými pozitívnymi stránkami sú: aktuálnosť témy a kritický prístup k existujúcim teóriám a poznatkom. Súčasťou publikácie sú schémy a tabuľky, ktoré vhodne dopĺňajú text a prispievajú k lepšiemu pochopeniu problematiky. Je určená širokému spektru čitateľov, ktorí sa dostávajú do styku s inými kultúrnymi skupinami a zaujímajú sa o štúdium medziľudských vzťahov v kultúrne diverzifikovanom svete.