Exkurzia Gemer – Spiš
Na prelome mesiacov apríl a máj sa pod odborným vedením Mgr. Jany Hučkovej a PhDr. Ladislava Lenovského, PhD. uskutočnila štvordňová exkurzia, ktorú môžeme nazvať „Kultúrne a prírodné bohatstvo Gemera a Spiša, s akcentom na pamiatky Unesco.“ 42 študentov zo všetkých ročníkov (s výnimkou piatakov) spoločne navštívilo najvýznamnejšie pamiatky týchto regiónov, pričom mnohí z nás dokonca po prvýkrát prekročili pomyselnú hranicu východného Slovenska. Naše vedomosti získané počas štúdia tak dostali i praktický charakter.
Na vlastné oči sme sa mohli presvedčiť, že Ochtinská aragonitová jaskyňa v srdci Slovenského Rudohoria, jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete, je právom v zozname svetového prírodného dedičstva Unesco. Malebnou gemerskou krajinou sme sa dostali do Krásnohorského Podhradia, nad ktorým sa už z diaľky týči hrad Krásna Hôrka. Zoznámili sme sa tu so životom na stredovekom hrade v období Andrássyovcov a Bebekovcov. Neobyčajným zážitkom bol pozoruhodný pohrebný koč grófky Františky, vzácny historický nábytok s drevenou intarziou a kaplnka s mumifikovaným telom Žofie Serédy. Dokladom unikátneho dedičstva rodu Andrássyovcov na Gemeri je aj rodinné muzóleum.
Medzi výnimočné zážitky určite patrí návšteva kaštieľa Betliar, ktorou sme odštartovali druhý deň. Veľkoleposť fasády s nekonečným anglickým parkom nám naznačovala, čo môžeme očakávať vo vnútri. Kaštieľ je bývalým feudálnym sídlom zachovaným skoro v nezmenenej podobe. Ponúka možnosť nazrieť do životného štýlu aristokracie. Videli sme takmer 500 výtvarných diel, vzácny historický nábytok aj unikátnu zbierku trofejí exotických zvierat, ktoré si Andrássyovci priniesli zo svojich ciest. Najimpozantnejším interiérovým prvkom je historická knižnica s viac ako 15 000 zväzkami literárnych diel zo 16. až 20. storočia. Súčasťou nášho poznávania bola aj návšteva Slovenského raja, kde sme absolvovali turistický výstup na Tomášovský výhľad a zároveň adrenalínový prechod Prielomom Hornádu.
Tretí, predposledný deň, sme sa presunuli na Spiš, ktorým v minulosti viedli najvýznamnejšie obchodné cesty. Fakt, že bol prosperujúcou oblasťou Uhorska, sa prejavuje i dnes evidentnými vplyvmi nemeckej a valaskej kolonizácie. Chrám svätého Jakuba v Levoči, kde sme spolu s ďalšími početnými skupinami turistov obdivovali slávu hlavného oltára Majstra Pavla, nás len presvedčil, že Spiš je právom vyhľadávaným regiónom Slovenska. Najcennejšou pamiatkou Spiša je Spišský hrad, považovaný za najväčší hradný komplex v strednej Európe. Spolu so Spišským Podhradím, Spišskou Kapitulou a kostolom sv. Ducha v Žehre, ktorý sme neskôr tiež navštívili, je zaslúžene v zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco.
Po hradoch a kaštieľoch, prezentujúcich šľachtický spôsob života, sme mali možnosť nahliadnuť aj do príbytkov prostých ľudí, živiacich sa remeslom a poľnohospodárstvom. Expozícia ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch, ktorá je najstaršou na Slovensku, reprezentuje život ľudu zo severovýchodného Slovenska a lemkovskú kultúru. Z múzea v prírode sme sa presunuli do historického centra Bardejova s Kostolom sv. Egídia a radnicou, ktoré sú od roku 2000 na zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco.
Putovanie severovýchodným Slovenskom sme štvrtý deň zavŕšili vo Vysokých Tatrách. Z pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry a zároveň tradičnej goralskej obce Ždiar sme si to namierili do Starého Smokovca. Čakal nás výstup na Hrebienok a putovanie k vodopádom Studeného potoka. Cestu späť sme si uľahčili vyskúšaním novej modernej pozemnej lanovej dráhy. Navštívili sme aj Štrbské Pleso, ktoré momentálne prežíva výrazný stavebný boom. Z Vysokých Tatier sme sa vydali do pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je tiež na zozname Unesco. Prezreli sme si Expozíciu ľudového bývania a života v roľníckom dome. Táto vnútorne homogénna dedinka pod vrchom Sidorovo bola našou poslednou zastávkou.
Pre študentov Katedry manažmentu kultúry a turizmu bola exkurzia prínosom. Mnohí z nás kultúrne pamiatky a prírodné krásy regiónov východného Slovenska poznali len z literatúry a médií. Vďaka bohatému programu, zvládnutej organizácií a chvályhodnej disciplíne všetkých študentov sme mali možnosť upevniť si svoje vedomosti získané na prednáškach z Etnokultúrnych tradícií, Kultúrnych regiónov Slovenska, Geografie Slovenska i mnohých ďalších. Z hľadiska cestovného ruchu bolo prínosné sledovať úroveň stravovacích, ubytovacích a doplnkových služieb v prostredí s vysokým potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Všímali sme si tiež prácu sprievodkýň.
Veríme, že exkurzia na Gemer a Spiš bola pre študentov duchovným, kultúrnym a spoločenským benefitom, z ktorého si do ďalšieho štúdia odnesú nielen nezabudnuteľné spomienky, ale aj túžbu spoznávať a rozvíjať naše krásne Slovensko.