Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

V dňoch 22. – 24. apríla 2009 sa uskutočnila trojdňová exkurzia zameraná na poznávanie kultúrnych pamiatok a špecifík regiónov Spiš a Šariš. Exkurzie sa zúčastnilo 43 študentov Katedry manažmentu kultúry a turizmu, ktorí ju absolvovali spolu s pedagógmi Mgr. Janou Hučkovou a Mgr. Marcelom Mudrákom.

22. apríl 2009 – Odchod z Nitry bol naplánovaný o 5.00. Prvým bodom programu bola prehliadka Vlkolínca, ktorú pedagógovia zaradili vzhľadom na dobrú dopravnú situáciu a časové rezervy. Bolo zaujímavé vidieť túto rázovitú obec, ktorá je ešte stále obývaná domácim obyvateľstvom. V prevažnej miere je využívaná ako rekreačné miesto, chatová oblasť. Daná obec je právom zapísaná v zozname UNESCO, keďže tvorí akýsi protiklad múzeí v prírode, lebo je zasadená do svojho prirodzeného prostredia pod vrchom Sidorovo v pohorí Veľká Fatra. Obyvatelia obce sú evidentne zvyknutí na prítomnosť návštevníkov, keďže naša prítomnosť ani v najmenšom nenarúšala chod ich každodenného života a všedných činností. Študenti si so záujmom prezreli domácu architektúru horského a podhorského typu, tvorenú prevažne drevenými obytnými a hospodárskymi objektmi, ako aj dominantu obce, murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie. Zastavili sme sa taktiež pri pamätnej tabuli venovanej Vlkolínčanom, ktorí padli počas II. svetovej vojny.

Nasledujúcou zastávkou spojenou s prehliadkou kultúrnych pamiatok bola Stará Ľubovňa. Po príchode do mesta sme sa vybrali na hrad Stará Ľubovňa, kde sme získali prehľad o fázach jeho jednotlivých prestavieb od vzniku v 13. stor., ktoré postupom času vytvorili jeho súčasnú architektonickú podobu. Sprievodca nás oboznámil s historickými udalosťami, ktoré viedli k spišskému starostovstvu, alebo tzv. Spišskému zálohu, ktorý trval od roku 1412 až do roku 1772. Spiš je úzko spätý s Poľskom a práve na Ľubovnianskom hrade sídlili poľskí starostovia. Okrem expozície dejín hradu a dejín poľského zálohu je na hrade umiestnená expozícia remesiel regiónu a dobového bývania.

Pod hradom Stará Ľubovňa je situované múzeum v prírode. Národopisná expozícia je venovaná objektom severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde po stáročia koexistovali Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia a zanechali po sebe jedinečné kultúrne dedičstvo.

Najvýznamnejšou pamiatkou, ktorú sme v múzeu videli, je drevený gréckokatolícky kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi z roku 1833. Po prehliadke múzea v Starej Ľubovni sme sa presunuli do Kežmarku.

Keďže v Kežmarku sa nachádza významný artikulárny kostol zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, nemohli sme ho obísť. Sprievodkyňa nám podrobne opísala historické pozadie náboženskej neslobody v 17. storočí, podmienky, ktoré mali určené členovia evanjelickej cirkvi, ako aj tzv. artikulu, vydanú v roku 1681 na sneme v Šoproni. Okrem iného sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí o staviteľoch kostola, spôsobe výstavby, ako aj veľmi vzácnom dvojmanuálovom organe, ktorý dodnes využívajú mnohí umelci. Mali sme možnosť porovnania s mladším evanjelickým kostolom z 19.storočia, ktorý je navrhnutý s použitím prvkov orientálnej architektúry. Po návšteve Kežmarku sme sa presunuli do Ždiaru, kde sme mali rezervované ubytovanie. Prehliadka ľudovej architektúry v Ždiari bola realizovaná individuálne.

23. apríl 2009 – Po raňajkách opúšťame Ždiar a vydávame sa do Osturne. V tejto rázovitej obci, ktorá vznikla v 16. stor. sme si prezreli rezerváciu ľudovej architektúry a najvýznamnejšie objekty. Nasledujúcou zastávkou bolo múzeum Červený Kláštor, bývalý kláštor reholy Kartuziánov, datovaný do 14. stor. Oboznámili sme sa s históriou tejto prísnej reholy, podmienkami ktoré musia žiadatelia o vstup splniť a taktiež úlohou kartuziánov v spoločnosti. Nádherným zážitkom bolo pre nás vypočuť si legendy o mníchovi Cypriánovi v malebnom kostole sv. Antona Pustovníka, ktorý je súčasťou kláštora.

Keďže počasie nám prialo, nič nám nebránilo v prechádzke náučným chodníkom popri Dunajci. Túto trasu sme zdolali peši, keďže plte ešte nepremávali. Myslím si, že to však nikto so zúčastnených neľutoval, keďže pohľad na strmé bralá lemujúce Dunajec a okolitá príroda, vytvárali nádhernú scenériu a pohľad na ne bol pastvou pre oči. Turistický chodník nás zaviedol až k chate, kde sme mali objednaný obed. „Goralský tanier“ rýchlo mizol z taniera a ani sme sa nenazdali a znova sme boli na ceste, teraz do Hervartova.

Kostolík v Hervartove je zasvätený sv. Františkovi z Assisi. Spolu s ďalšími objektmi sakrálnej architektúry bol v r. 2008 zapísaný do zoznamu UNESCO. Jedinečný zážitok sme mali nielen kvôli prekrásnemu interiéru kostola, ale aj sprievodcovi, ktorým bol miestny kostolník. Výklad podával z časti aj v šarišskom dialekte so zmyslom pre humor. Odchádzali sme s dobrým pocitom, že sme opäť duchovne bohatší.

Keďže večer sme mali stráviť vo Svidníku a nemali sme naponáhlo, zastavili sme sa v Bardejove, kde sme si prezreli Radničné námestie, gotickú baziliku sv. Egídia, mestskú radnicu, ako aj jedinečné mestské hradby. Po prehliadke Bardejova sme sa presunuli do Svidníka, kde sme strávili zvyšok večera.

24. apríl 2009 – Krátko po raňajkách sme sa vybrali navštíviť národopisnú expozíciu v prírode Slovenského Národného múzea – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, kde sme mali možnosť vidieť najtypickejšie pamiatky ľudovej architektúry a bývania v tejto časti Slovenska. Na základe inštalovaných pamiatok ľudovej architektúry sme získali ucelený prehľad o histórii a životných podmienkach Rusínov-Ukrajincov na Slovensku v minulosti.

Nasledujúce body programu boli tematicky zamerané na udalosti súvisiace s 2. svetovou vojnou. Navštívili sme expozíciu Vojenského historického múzea vo Svidníku, ktorého zameraním je dokumentácia Karpatsko-duklianskej operácie. Po prehliadke múzea sme si prezreli národnú kultúrnu pamiatku Pamätník Sovietskej armády. V harmonograme bola zaradená prehliadka pamätníka československej armády na Dukle. Prechádzali sme tzv. Údolím Smrti, kde prebiehali najťažšie tankové boje sovietskych jednotiek po prekročení česko- slovenských hraníc. V priestore bola umiestnená zachovaná vojenská technika.

Po príchode na Dukliansky pamätník sme si podrobne prezreli celú lokalitu. Položilo tu život 6500 československých vojakov a až 85000 vojakov sovietskej armády. Monumentálne súsošie Žalujem a rozsiahly zoznam padlých na nás zanechali hlboký dojem. Výnimkou neboli ani aleje, v ktorých sú umiestnené busty významných účastníkov vojenskej operácie.

Posledným bodom programu bola návšteva obce Hunkovce, kde sa nachádza cintorín padlých nemeckých vojakov, vybudovaný v prísne účelnom, ale pritom vkusnom štýle. Návštevou obce Hunkovce bolo zavŕšené naše putovanie po pamiatkach regiónov Spiš a Šariš. Cesta späť do Nitry prebehla bez problémov a dorazili sme približne o 20.15. Exkurzia Spiš – Šariš z pohľadu študentov prebehla bez komplikácií a z možností sme vyťažili maximum. Po ukončení exkurzie nám zostal ešte niekoľko dní príjemný pocit z dobre stráveného času a nových zážitkov.