Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Odborná práca Zmírňování regionálních disparit prostřednictvím rozvoje cestovního ruchu vyšla vo vydavateľstve Wolters Kluwer v roku 2012 a patrí medzi najnovšie publikácie venované problematike cestovného ruchu. Rozsiahlemu kolektívu 13 autorov (za všetkých možno spomenúť J. Vystoupila, J. Zelenku, K. Nejdla či A. Holešinskú) pod vedením Antonína Frankeho sa podarilo zostaviť zaujímavý 300 stranový materiál teoreticko-aplikačného charakteru. Vydanie publikácie je jedným z  výstupov dlhodobého projektu spolupráce niekoľkých českých a slovenských vysokých škôl a relevantných inštitúcií. Viaceré príklady z  ostatných rokov jednoznačne poukazujú na schopnosť cestovného ruchu znižovať či dokonca eliminovať regionálne disparity a významne prispievať k postupnej revitalizácii, resp. reštrukturalizácii oblastí s nižšou socio-ekonomickou výkonnosťou. Hoci význam cestovného ruchu v regionálnom rozvoji patrí medzi často diskutované otázky, hodnotenie tejto problematiky v odbornej literatúre je skôr parciálne. Predmetná monografia sa preto usiluje tému spracovať čo najkomplexnejšie, v  dôsledku čoho sú v nej prítomné výrazné interdisciplinárne presahy.

Publikácia je prehľadne a  logicky rozdelená na  teoreticko-metodologickú časť (kap. 2,3,4) a  praktickú časť (kap. 5 a 6). V úvodných statiach sú využité predovšetkým domáce a  zahraničné zdroje, prostredníctvom ktorých autori posudzujú rozličné aspekty cestovného ruchu a  jeho významu v  lokálnom a  regionálnom rozvoji. Kapitola 3 ponúka dôslednejší všeobecnejší pohľad na  problematiku regionálnych disparít. Nasledujúca časť komplexne hodnotí účinky cestovného ruchu v procese zmierňovania regionálnych rozdielov. Kapitolu 4 možno v  kontexte predmetnej monografie považovať za kľúčovú, keďže sumarizuje všetky podstatné súvislosti parciálne analyzované v  jednotlivých príspevkoch. V  teoreticko-metodologickej časti zaujme napr. profil návštevníkov z  kľúčových zdrojových trhov (s. 21-23), prehľad svetových trendov (s. 24-26), aktualizované spracovanie predpokladov cestovného ruchu podľa Mariota (s. 43-53) či naznačenie možných prístupov k  hodnoteniu ekonomických efektov cestovného ruchu (s. 72-76, s. 96-98), ktoré sa v dostupnej literatúre objavuje skôr výnimočne. Praktická časť monografie je zameraná na  predstavenie konkrétnych príkladov aplikácie teoretických poznatkov v praxi. Značná časť textu je venovaná prípadovým štúdiám z  niekoľkých českých a  slovenských regiónov (Lipensko, Klášterecko, Mikulovsko, Českokrumlovsko, Zamagurie a  Liptov). Cieľom autorov bolo špecifikovať také modelové oblasti, v  ktorých sa môže, v  čase i  priestore, zreteľne prejavovať variabilita socio-ekonomických účinkov cestovného ruchu. Spektrum skúmaných území tak prechádza od slabšie rozvinutých oblastí so zanikajúcou industriálnou tradíciou až po  najnavštevovanejšie lokality s  mimoriadne vysokým potenciálom cestovného ruchu. Kap. 5 bližšie predstavuje 7 štúdií, kde sú jednotlivé regióny podrobne hodnotené z historickej perspektívy, ale aj z geografického, politického, environmentálneho a socio-ekonomického hľadiska. Každé územie je ďalej analyzované v  kontexte cestovného ruchu, kde sa posudzuje predovšetkým prítomnosť potenciálu pre cestovný ruch, existujúci dopyt a ponuka cestovného ruch dostupná infraštruktúra či súčasný stav podnikateľského prostredia. Záverečná kapitola 6 predstavuje niekoľko projektov v piatich pilotných regiónoch a poukazuje na využitie modelu kvantifikácie ekonomických efektov z  investícií do rozvoja cestovného ruchu. Dostupná je tu napr. analýza dopadov výstavby supermarketu v regióne Lipno, ekonomické prínosy dobudovania kúpeľnej infraštruktúry v mikroregióne Klášterecko, či komplexný výpočet multiplikačného efektu investície Tatralandia Holiday Resort. Táto kapitola predstavuje v  mnohých ohľadoch najhodnotnejšiu časť monografie, nakoľko sa tu (v  dostupnej českej a  slovenskej odbornej literatúre azda po prvýkrát) precízne demonštrujú konkrétne socio-ekonomické dopady investícií do  rozvoja cestovného ruchu. Autori tu súčasne predstavujú viaceré metódy a  spôsoby hodnotenia ekonomických prínosov, o. i. index rentability, výpočet čistej súčasnej hodnoty, CBA analýzu nákladov a  prínosov či štandardný výpočet multiplikačného efektu.

Odborná monografia má množstvo silných stránok, ktoré sa významne odzrkadľujú v jej kvalitnom spracovaní. Autori reflektujú aktuálne vývojové trendy na medzinárodnom trhu cestovného ruchu a integrujú ich aj do samotného textu. Participácia na niekoľkoročnom projekte, ktorý vydaniu publikácie predchádzal, im umožnila dlhodobo sledovať vývoj v skúmaných lokalitách a dosiahnuť tak potrebný rádius údajov. Uvedený aspekt je pre výskum v oblasti cestovného ruchu podstatný, nakoľko dopady sa v tomto odvetví často prejavujú až v  dlhodobom horizonte. Zvolením a  dodržaním jednotnej metodiky pri koncipovaní príspevkov získala monografia napriek rozsiahlemu autorskému kolektívu potrebnú komplexnosť a kompaktnosť (v porovnaní s podobnými prácami kompilačného charakteru). Prostredníctvom rozsiahleho zoznamu použitej literatúry prináša aj užitočný prehľad na Slovensku menej známych prác zahraničných autorov, venujúcich sa problematike cestovného ruchu (napr. Stradner, Bernecker, Payne, Freyer). V  texte sú nepriamo naznačené aj ďalšie zaujímavé konštatovania či hodnotenia, ktoré poukazujú na  rozdielny prístup k  cestovnému ruchu v  českom a  slovenskom prostredí. Kým napr. v  Českej republike sú konkrétne opatrenia a  návrhy zväčša kreované na  báze rôznych ukazovateľov, indikátorov či výpočtov (Doxyeho iritačný index, Stynesova metodika merania výdavkov účastníkov cestovného ruchu, Defertova funkcia merania intenzity návštevnosti, BCG matica), na Slovensku sú v teórii i praxi cestovného ruchu aplikované skôr sporadicky. Monografia je doplnená množstvom tabuliek, schém, máp, výpočtov a rovníc, ktoré využívajú aktuálne a relatívne ťažko dostupné údaje. V tejto súvislosti však možno spomenúť aj niekoľko menších nedostatkov. Hoci ide o publikáciu prevažne odborného charakteru, mierny ústupok v podobe istej popularizácie témy (napr. prostredníctvom viacerých fotografií, dokumentačných obrázkov čiosobnejších rozhovorov) by iste prispel k jej dôslednejšiemu porozumeniu a  k  lepšiemu prijatiuv  odbornej i  laickej verejnosti. Text je pomerne náročný a  vyžaduje si sústredené čítanie, ako aj adekvátnu orientáciu v  problematike. Za  najväčší deficit možno považovať úplnú absenciu potrebného záverečného zhodnotenia, ktoré by sumarizovalo a zjednocovalo jednotlivé čiastkové výsledky.

Monografia Zmírňování regionálních disparit prostřednictvím rozvoje cestovního ruchu rozhodne patrí medzi najvýznamnejšie diela z  oblasti cestovného ruchu vydané v  poslednom období. Prináša zaujímavé a  inšpiratívne paralely medzi cestovným ruchom a  regionálnym rozvojom. Vyvážený pomer medzi teoreticko-metodologickou a praktickou rovinou témy ju výrazne odlišuje od podobne orientovaných prác. Nielen konštatuje, ale ponúka aj výsledky, riešenia či návrhy na optimalizáciu. Vo výsledku tak síce opakuje všeobecne známe poznatky, zároveň ich však dopĺňa, zhmotňuje, vysvetľuje a umocňuje prostredníctvom praktických príkladov. Z tohto pohľadu je vhodná pre tých, ktorí sa s témou cestovného ruchu len zoznamujú (napr. študentov bakalárskeho štúdia), ale aj pre dlhoročných a skúsených pracovníkov. Jej výstupy sú využiteľné vo verejnej správe (predovšetkým územnej samospráve), v  akademickom prostredí, ale aj v  podnikateľskom sektore. Na  mnohých príkladoch publikácia jasne dokazuje, že efektívne riadenie, destinačný prístup, kooperácia a kontinuálne investovanie je základným pilierom rozvoja cestovného ruchu. Pri dodržaní týchto princípov sa môže stať udržateľným odvetvím schopným generovať pre spoločnosť i  územie významné ekonomické, environmentálne a sociokultúrne benefity.