Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Neutíchajúci záujem o smrť ako fenomén bytostne a nekompromisne zasahujúci existenciu druhu homo sapiens, determinujúci jeho pozemské bytie v presne vymedzenom časopriestore, neprestáva ľudstvo fascinovať a desiť zároveň. Je to práve enigmatickosť smrti skrývajúca v sebe obrovský potenciál tohto najzáhadnejšieho, doposiaľ nevyriešeného rébusu ľudskej existencie, resp. jeho konca. Je to však najmä absencia religiozity, sebatranscendencie a vytesňovanie vedomia vlastného konca na pozadí diagnóz súdobej spoločnosti a jej človeka (s prívlastkami homo consumericus, človek narcistický, hedonistický a egoistický), ktoré sa stali bohatým inšpiračným žriedlom pre kulturologičku Katarínu Gabašovú. Ohnisko jej relevantných úvah o obrazoch smrti v súčasnej kultúre predstavuje myšlienkový rámec dánskeho náboženského filozofa, mysliteľa a intelektuála S. Kiekegaarda.

V prvej, východiskovej kapitole dominuje snaha komplexne zmapovať súčasný stav reflexie smrti so širokým diapazónom tém. Tento úvodný vstup oboznamuje čitateľa s interdisciplinárnymi súvislosťami a kontextami, pričom mu otvára nové obzory, a predstavuje tak cenný zdroj jeho potenciálnych bádateľských inšpirácií.

V ďalšej časti autorka s logickou nadväznosťou upriamuje pozornosť na myslenie S. Kierkegaarda o smrti s akcentom na reflexiu strachu a pojem úzkosti. Línia autorkinho uvažovania o smrti v intenciách téz Kierkegaarda v nasledujúcich kapitolách monografie (O kultúre smrti a Diagnóza doby vo svetle Kierkegaarda) je tvorivou a kritickou aplikáciou jeho myšlienok (implicitne či explicitne prítomných v jeho diele), čím sa dostáva ku kľúčovému bodu svojich úvah o smrti. Prináša vlastné kritické stanovisko na fascináciu smrťou v kontexte Kierkegaardovho myslenia a jeho tvorivou implementáciou odkrýva mimoriadne zaujímavý, vo vedeckej obci v našich geografických podmienkach málo známy a odborne takmer nezmapovaný fenomén temného turizmu (z angl. dark tourism) a jeho desenzitivizujúci účinok na človeka. Smrť sa stala objektom nekromarketingu a masovej zábavy. Ako na to výstižne poukazuje K. Gabašová vo svojej redefinícii temného turizmu, ten v sebe „… spája prvky svetského i sakrálneho, je to novodobý (svetský) rituál hľadania posvätna, charakteristický falošnou vášňou – „túžbou“ po smrti z hľadiska motivácie thanatoturistu, prostriedok vedúci k sekularizovanému ars moriendi, jeden z prejavov kultúry smrti a súčasť trendu detabuizácie smrti, spĺňa katarznú funkciu, môže vykazovať edukatívny rozmer, má neinštrumentálny charakter, ponúka silné emocionálne zážitky a v istom zmysle priestor pre revidovanie konceptu autentickosti samotného človeka, jeho existencie pred tvárou Boha.“ (s. 136)

K. Gabašovej sa podarilo výstižne a dôsledne zdokumentovať súčasné nazeranie na kontroverzný a diskutabilný temný turizmus, pričom intertextuálne odkazuje na vedecké autority z Inštitútu temného turizmu (Veľká Británia) a ich najaktuálnejšie a najkomplexnejšie poznatky k skúmanej problematike. Nemenej zaujímavé a inšpiratívne sú aj jej analýzy poukazujúce na možné motivácie thanato-turistov s neutíchajúcim smädom po nových, atraktívnych, morbídnych, desivých, tajomných zážitkoch a atrakciách temného turizmu na škále Lux/Obscurus. Čo je však podstatné, v tejto časti nezabúda ani na dôležitý axiologický rámec na pozadí akcentovania morálno-etického kódexu a zachovania pietneho ducha navštevovaných miest. Okrem nesporných kvalít celého textu monografie (obsahu i formy) možno vyzdvihnúť práve poslednú stať, keďže pre slovenského čitateľa podáva prvú ucelenú reflexiu temného turizmu.

Monografia spĺňajúca všetky atribúty kvalitného vedeckého textu má aj ďalšiu pridanú hodnotu. Okrem autorkinej erudovanosti a príťažlivosti samotnej témy zaujme odbornú aj laickú verejnosť jej aktuálnosť, pútavosť a dôležité posolstvo, ktoré možno považovať za hlavný motív celej knihy – reflexia smrti cez prizmu hľadania jej zmyslu, odkazujúc zároveň na zmysel života.