Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Strom ako jeden z najfrekventovanejších umeleckých, ale i sakrálnych motívov podnecuje našu fantáziu, ale zároveň je i nenahraditeľným zdrojom obživy a materiálu. Je konštantou, ku ktorej sa v umení neustále vraciame. Nemôžu si ho privlastniť ani holandskí krajinári, ani francúzski impresionisti, ani Piet Mondrian, ani Joseph Beuys. Strom patrí do výbavy takmer každého, kto sa kedy venoval umeniu.
(Miroslav Haľák)
Pred necelými dvomi rokmi sa vo viedenskej Galérii Belvedere uskutočnila veľká intermediálna výstava Grow  – Der Baum in der Kunst Tree in Art (23. 9. 2022 – 8. 1. 2023) v kurátorskej koncepcii slovenského kunsthistorika a výtvarného semiotika Miroslava Haľáka, ktorá predostrela vo viacerých tematických sekciách vo veľkorysom rozsahu od 15. storočia až po súčasnosť viac ako sto rôznych diel viazaný explicitne či implicitne na tému stromu – obrazov, sôch, fotografií, inštalácií i konceptuálnych počinov. Ich autormi boli renomovaní i menej známi umelci z celého sveta, vrátane našich tvorcov, maliarov (M. Ormandíka, D. Sadovskej, konceptualistov M. Kerna, fotografky Z. Mináčovej a i.). Návštevníci sa počas tejto, de facto transhistorickej výstavy mohli konfrontovať s rôznymi podobami umeleckého vzťahovania sa k stromu  – mytologickému, spirituálnemu, viacdimenzionálne symbolickému, environmentálne ekologickému, ako aj korporeálne zmyslovému.

Obrázok č. 1: Plagát výstavy Let It Grow Again! v Alšovej jihočeskej galérii

Zdroj: Archív autora, 2024

Z celého priam nepreberného diapazónu autorských výpovedí spomeňme aspoň sondážne a modelovo zástupne veľkorozmerné Pôstne plátno Štajerského maliara (okolo roku 1440), sochu sv. Sebastián od Giovanniho Guilianiho (1710/12), kubistický Les Josefa Čapka (1912, či modernisticky disonantnú Apokalypsu Lilly Steinerovej (1939/1951), spomeňme aj konceptuálno-fotografický cyklus Pozorování krajiny Jiřího Valocha (1974). K zaujímavým uchopeniam témy patrí aj tematizovanie filozofického rozmer absencie stromu  – či už v špecificky postmodernej perspektíve Modro-zeleného Krista spomínanej Doroty Sadovskej (2021), alebo v dramatickej scéne vyhnania z raja v impozantnom pozlátenom súsoší The Damned Lizy Lou (2004). „Život po živote“ stromu v hudobnom kontexte bol zas čitateľný vo fúzii človeka s kmeňom stromu ako strunovým hudobným nástrojom v objekte Quantenspalt Elisabethy von Samsonow (2013, na inom mieste výstavy bolo priam „počuť“ rytmické pulzovanie Srdca skutočnosti Daniela Fischera (1995). Súčasťou výstavy však bola intermediálne zastúpená aj hudobná zložka: v jednotlivých sekciách si návštevníci totiž mohli cez QR-kódy vypočuť cez slúchadlá vo svojich smartfónoch tematicky príbuzné skladby rôznych autorov vo výbere Jána Sudzinu z portfólia jeho medzinárodne renomovaného vydavateľstva Hevhetia (vrátane Krzysztofa Kobilińskeho, Davida Kollara & Arve Henriksena, Nory Skutovej, Erika Truffaza, Mariána Vargu & tEóRie OtraSu Jula Fujaka, Soheila Peyghambariho, Oskara Rózsu a i.).

Obrázok č. 2: Záber z výstavy Let It Grow Again! v Alšovej jihočeskej galérii (ALG)

Zdroj: youtube kanál ALG

O celý tento nezvyčajný projekt prejavila záujem Alšova jihočeská galéria v Hluboké nad Vltavou, kam sa ju podarilo putovne presunúť v spolupráci v Belvedere Galériou tento rok do miestnej Zámockej jazdiarne a Zámockého parku (9. 6.  – 10. 11. 2024), opäť v kurátorskej, do nemalej miery rozšírenej koncepcii M. Haľáka, tentoraz pod názvom Belvedere na Hluboké: Let It Grow Again! Podarilo sa mu adjustovať celý koncept výstavy v uvedených priestoroch jazdiarne veľmi sugestívnym, persuazívnym spôsobom v troch častiach  – Symbol, Ikon, Superznak  – v spolupráci s originálnym architektonickým riešením Adama Hochmuta. Podobne ako v prípade viedenskej edície, kedy bola k výstave publikovaná kolektívna monografia Grow. Der Baum in der Kunst (Walther König, 2022) a spolu s ňou audio CD kompilácia Grow. Musik einer Ausstellung (Hevhetia, 2022), rozhodli sa organizátori vydať akýsi pandant, nový obsiahly katalóg, knižnú prácu s eponymným názvom Let It Grow Again! Strom v umění (Alšova jihočeská galerie, 2024), tentoraz v bilingválnej, česko-anglickej verzii.
Obsahuje jednak úvodné, pohrúžene výkladové texty s výrazne semiotickým presahom samotného kurátora M. Haľáka (Arbor Artis  – strom jako dynamický znak. Vizuální komunikace a tři modely jeho fungování) a vedecké štúdie reflektujúce fenomenalitu stromu prevažne vo výtvarnom, resp. intermediálnom umení z rôznych estetických, kusthistorických, filozofických či environmentálnych hľadísk. Z pohľadu ikonologie sa danej téme hlbinne venuje Peter Megyeši (o. i. významotvornosti detailu na starobylých maľbách, interpretujúc spracovania témy sv. Kryštofa), z hľadiska psychoanalýzy ponúka svoj pohľad Josef Fulka (Strom-objekt a strom-model), fenomenologickému rozboru podrobuje strom v danom kontexte Marián Zervan (Kvetoucí strom, kvetoucí jabloň jako jeden z možných modelů fenomenologického přístupu). Cez prizmu analytickej estetiky a filozofie umenia sa na strom díva Michal Šedík (napríklad na problematiku „stromu ako metodologickej štruktúry generovanej metódou výskumu analytickej filozofie“), zatiaľ čo v kontexte vybratých motívov štrukturalizmu a postštrukturalizmu naň nazerá Peter Michalovič (Stromy  – větve, kmeny, kořeny). V intenciách postmoderného diskurzu vystavuje Monika Mitašová metóde dekonštruktívnej interpretácie jedinečný realizovaný projekt Židovského múzea a jeho priľahlej záhrady v Berlíne architekta Daniela Libeskinda, ktoré sú samy osebe vo svojej symbolickej komplexnosti demonštráciou (mnohé, morálno-existenciálne otázky vyvolávajúcej) dekonštrukcie v architektúre (Zahrada exilu a emigrace. Problémy dekonstruujícího čtení). Z hľadiska environmentálnej estetiky na strom citlivo nahliada Ondřej Dadejík (Strom jako prostředi: proč je strom oblíbeným příkladem environmentálních filozofů?) a ekofeninizmus a tzv. nový materializmus vo vzťahu k stromu tematizuje Zuzana Štefková (Matky Polky vytvářejí příbuzenství se stromy), odkazujúc však trochu problematicky aj na učenie tzv. natureculture, ktoré zachádza miestami do pseudovedeckej argumentácie.
Už viedenská premiéra obzvlášť pozoruhodného projektu Grow! vyvolala veľký záujem a pozitívny ohlas u verejnosti, nie je tomu inak ani v prípade jej pokračovania v českom kultúrno-umeleckom prostredí. Obidve realizácie mali spoločné okrem iného množstvo sprievodných podujatí a prednášok, pričom dodnes sú predmetom odborných diskusií a recenzií v odbornej tlači. Pre tých, ktorí nebudú mať možnosť navštíviť túto neobyčajnú výstavu osobne, môžu, obrazne povedané, objať stromy a vnímať ich energiu v dialógu s nami a vesmírom aspoň ponorením sa do čítania a štúdia oboch vydaných nesmierne bohatých katalógov, resp. objemných kolektívnych monografií dostupných už v bežnej distribúcii aj na internete.

Literatúra:
HAĽÁK, M.  – ROLLING, S. (eds.): Grow. Der Baum in der Kunst. Köln: Buchhandlung Walther König, 2022.
HAĽÁK, M. (ed.): Let It Grow Again! Strom v umění. Alšova jihočeská galerie, Praha: KANT, 2024.