Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Schopnosť komunikovať písomnou aj ústnou formou v aspoň jednom či dokonca vo viacerých cudzích jazykoch je jedným zo základných predpokladov úspešného uplatnenia sa na pracovnom trhu. Výučba a štúdium cudzích jazykov sa preto v súčasnosti stali výzvou pre študentov i učiteľov. Základný cieľ jazykového vyučovania je komunikatívny cieľ – osvojenie si komunikačnej jazykovej kompetencie rozvíjaním štyroch receptívnych a produktívnych jazykových zručností, ktorými sú počúvanie, čítanie, písanie a hovorenie. Popri učení a výučbe jazykových kompetencií je tiež potrebné získať zručnosti a vedomosti o tom, ako sa v určitej komunikačnej situácii správať. Študent totiž môže ovládať gramatiku, ale zároveň mu môže chýbať schopnosť komunikovať v cieľovom jazyku alebo nie je schopný adekvátne používať cieľový jazyk v konkrétnej komunikačnej situácii.
Spoločné referenčné úrovne. Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (2017: 6-28) je dokument, ktorý vypracovala Rada Európy na vytvorenie medzinárodných noriem pre štúdium jazykov, ich vyučovanie a hodnotenie. Stanovuje ním šesť rôznych referenčných úrovní jazykovej zdatnosti a umožňuje tak porovnávať jazykovú úroveň študentov z rôznych krajín a z rôznych vzdelávacích systémov. Na globálnej stupnici definuje dve úrovne pre každú z troch skupín používateľov jazyka – používateľ základov jazyka (A1 a A2), samostatný používateľ (B1 a B2) a skúsený používateľ (C1 a C2). Prehľad jazykových zručností na jednotlivých úrovniach definovaných v dokumente je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. 1: Spoločné referenčné úrovne

Zdroj: Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, 2017: 28

Kompetencie študentov KMKT ako používateľov/učiacich sa anglického jazyka. Na Katedre manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre zohráva výučba cudzích jazykov dôležitú úlohu. Aktívne používanie aspoň jedného svetového jazyka sa vyžaduje ako v rôznych kultúrnych inštitúciách, tak aj v profesiách v cestovnom ruchu, v ktorých absolventi KMKT nachádzajú uplatnenie. Študenti preto majú možnosť počas celej dĺžky ich štúdia študovať hneď dva cudzie jazyky. Prvý cudzí jazyk – na výber majú anglický alebo nemecký jazyk – je pokračovaním ich predošlého cudzojazyčného vzdelávania (požiadavky na uchádzačov o štúdium stanovujú minimálnu úroveň tohto cudzieho jazyka na úroveň B1) a má rozvíjať ich existujúce jazykové schopnosti a ďalej prehlbovať vedomosti. Druhý cudzí jazyk sa študenti začnú učiť na úrovni začiatočníkov, t.j. úplne od základov. V súčasnosti je možné zvoliť si ruský alebo taliansky jazyk.
Cieľ, ktorý sa snažíme na KMKT dosiahnuť pri výučbe angličtiny ako prvého cudzieho jazyka nie je len všeobecná znalosť cieľového jazyka. Okrem výučby všeobecného cudzieho jazyka sa študenti musia naučiť cudzí jazyk aplikovateľný v danom študijnom odbore. Inými slovami, učiteľ musí mať na pamäti, že študenti by sa mali zaoberať ako témami všeobecného charakteru, tak aj odbornými témami relevantnými pre ich študijný program a budúcu profesiu. V prvom roku štúdia majú v tomto kontexte osobitný význam slovenské reálie a slovenská tradičná kultúra, pričom na hodinách cudzieho jazyka sa podporuje aktívny rozvoj cudzojazyčných komunikačných kompetencií v kontexte cestovného ruchu a kultúry Slovenskej republiky.
Na základe našich skúseností s výučbou slovenskej tradičnej kultúry na hodinách anglického jazyka je však táto téma pomerne komplexná, zložitá a čo je najdôležitejšie – pre väčšinu študentov dosiaľ neznáma. Úroveň vedomostí študentov v anglickom jazyku sa navyše postupne znižuje. Na začiatku posledných štyroch akademických rokov 2017/18 – 2020/21 sme uskutočnili prieskum medzi študentmi anglického jazyka v prvom ročníku štúdia na KMKT (počet študentov zúčastňujúcich sa prieskumu v jednotlivých akademických rokoch bol postupne tridsaťpäť, päťdesiatpäť, päťdesiat a dvadsaťdeväť študentov). Na začiatku zimného semestra vyplnili na druhej hodine anglického jazyka dotazník, ktorý sa týkal ich cudzojazyčných znalostí a jazykových zručností v anglickom jazyku. Zisťovali sme, akú referenčnú úroveň už dosiahli v anglickom jazyku, ako aj koľko ďalších cudzích jazykov študovali popri anglickom jazyku. V rámci prieskumu sme sa zamerali na sebareflexívne hodnotenie cudzojazyčných kompetencií študentov z hľadiska ich zručnosti hovoriť, písať, čítať a počúvať s porozumením, ako aj na zistenie subjektívnych potrieb študentov na začiatku ich štúdia. Získali sme nasledujúce výsledky.
Úroveň jazykových kompetencií študentov sa v priebehu rokov mení. Ako je zrejmé z jednotlivých grafov uvedených v tabuľke č. 2, distribúcia študentov na referenčnej úrovni B (samostatný používateľ) sa zmenila a v posledných akademických rokoch sa vyskytli aj študenti s najnižšou možnou úrovňou jazykovej kompetencie A (používateľ základov jazyka), kým študenti na referenčnej úrovni C (skúsený používateľ) sa v aktuálnom akademickom roku vôbec nevyskytujú. Navyše, zatiaľ čo v akademickom roku 2017/18 sa vyskytol iba jeden študent, ktorý na začiatku svojho štúdia na KMKT študoval angličtinu menej ako šesť rokov, o rok neskôr nastúpilo do prvého ročníka takýchto študentov deväť, a v oboch zvyšných akademických rokoch 2019/20 a 2020/21 bolo takýchto študentov zhodne po päť. Na druhej strane, do minulého akademického roka 2019/20 sme pozorovali rastúci trend počtu študentov, ktorí sa štúdiu anglického jazyka venujú už dvanásť a viac rokov. V akademickom roku 2017/18 bolo takýchto študentov v prvom ročníku osem, v nasledujúcom trinásť študentov, minulý akademický rok bolo takýchto študentov medzi prvákmi až dvadsaťštyri, avšak v aktuálnom akademickom roku 2020/21 iba štyria.
Odpovede študentov na otázku, ktoré receptívne (počúvanie, čítanie) a produktívne zručnosti (hovorenie, písanie) v anglickom jazyku majú rozvinuté na požadovanej úrovni umožňujúcej efektívnu a správnu komunikáciu v anglickom jazyku, sú súhrnne znázornené pre každú jazykovú zručnosť a jednotlivé akademické roky v tabuľke č 3. Študenti mohli označiť jednu alebo viac zručností a odpovede vychádzali z ich sebahodnotenia. V akademickom roku 2017/18 uviedlo deväť študentov prvého ročníka iba jednu jazykovú zručnosť, v ktorej sú dostatočne zdatní. Väčšina študentov (dvadsaťdva) si myslí, že na požadovanej úrovni zvládajú dve jazykové zručnosti (medzi odpoveďami respondentov sa objavili rôzne kombinácie zručností, najčastejšie uvádzanou kombináciou bola receptívno-produktívna dvojica počúvanie a písanie). Štyria študenti uviedli, že ovládajú všetky štyri jazykové zručnosti na dostatočnej úrovni pre efektívnu a bezchybnú komunikáciu.
Medzi študentmi, ktorí začali študovať v akademickom roku 2018/19 bolo dvadsaťdva študentov, ktorí si myslia, že sú dostatočne zdatní iba v jednej jazykovej zručnosti. Rôzne kombinácie dvoch jazykových schopností uviedlo rovnako dvadsaťdva študentov (najčastejšou odpoveďou v tejto kategórii bola dvojica receptívnych zručností počúvanie a čítanie), kombináciu troch zručností uviedlo osem študentov. Zostávajúci traja študenti tvrdili, že dosiahli primeranú úroveň spôsobilosti používať všetky štyri jazykové zručnosti.
V akademickom roku 2019/20 boli študenti prvého ročníka naopak menej sebavedomí. Traja študenti uviedli, že sa necítia byť dostatočne zdatní v žiadnej z jazykových zručností. Až dvadsaťdva študentov odpovedalo, že zatiaľ majú iba jednu dostatočne rozvinutú jazykovú zručnosť; dvadsať študentov uviedlo kombináciu dvoch jazykových zručností (najčastejšie sa v odpovediach objavila dvojica jazykových zručností počúvanie a písanie). Iba päť študentov uviedlo seba-uspokojujúcu zdatnosť v troch zručnostiach a žiadny zo študentov tohto prvého ročníka si nemyslel, že všetky štyri jazykové zručnosti ovláda na adekvátnej úrovni.
Študenti aktuálneho akademického roka zhodnotili svoje jazykové zručnosti nasledovne: Iba jednu dostatočne rozvinutú jazykovú zručnosť uviedlo jedenásť študentov, kombináciu dvoch jazykových zručností uviedlo trinásť študentov (aj v tomto prípade sa najčastejšie vyskytla receptívno-produktívna kombinácia, išlo však o počúvanie a rozprávanie). Traja študenti pociťujú nedostatky iba v oblasti produktívnej jazykovej zručnosti písanie, kým dvaja študenti sa považujú za dostatočne zdatných vo všetkých štyroch jazykových zručnostiach.
V tejto súvislosti študenti v rokoch 2018/19 – 2020/21 tiež odpovedali na otázku, na ktorých jazykových zručnostiach ešte musia pracovať. V akademickom roku 2018/19 až tridsaťštyri študentov uviedlo, že je u nich ešte potrebné zlepšiť jednu jazykovú zručnosť (najčastejšou odpoveďou bolo hovorenie, na ktorú upozorňuje dvadsaťdva študentov), zatiaľ čo štyria študenti označili všetky štyri zručnosti. V predchádzajúcom akademickom roku dvadsaťosem študentov uviedlo, že je u nich potrebné zdokonaliť iba jednu jazykovú zručnosť (najčastejšie išlo o hovorenie – trinásť študentov; takmer rovnaký počet študentov však označil, že sa musia zdokonaliť ako v hovorení, tak aj v písaní – jedenásť študentov). Traja študenti dospeli k záveru, že na dosiahnutie adekvátneho ovládania anglického jazyka je u nich potrebné zdokonaliť všetky štyri jazykové zručnosti. V aktuálnom akademickom roku desať prvákov uviedlo, že sa potrebujú zdokonaliť v jednej jazykovej zručnosti; trinásť študentov pociťuje nutnosť zapracovať na dvoch jazykových zručnostiach (z nich šiesti ako nedostatočne rozvinuté zručnosti menovali produktívne zručnosti písanie a hovorenie). Piati študenti odpovedali, že musia zdokonaliť ešte tri jazykové zručnosti (pričom vo všetkých prípadoch v kombinácii vystupovali obe produktívne zručnosti) a jeden študent si myslí, že sa potrebuje zlepšiť vo všetkých produktívnych aj receptívnych jazykových zručnostiach na dosiahnutie požadovanej úrovne ovládania anglického jazyka. Ako je zrejmé z grafického kumulatívneho súhrnu odpovedí pre jednotlivé jazykové zručnosti v tabuľke č. 4, potreby študentov v sledovaných ročníkoch boli porovnateľné vo všetkých troch sledovaných akademických rokoch, pričom zjavne dominuje potreba študentov zlepšiť sa v produktívnych zručnostiach a prevláda vyššia miera spokojnosti s dosiahnutou úrovňou receptívnych zručností.
Jednou z otázok prieskumu bol tiež počet cudzích jazykov, ktorých štúdiu sa dosiaľ študenti porovnávaných skupín venovali. Prieskumu sa zúčastnili študenti, ktorí v čase prieskumu študovali jeden (iba anglický jazyk), dva alebo tri cudzie jazyky viac ako štyri roky. Rozdiel v podieloch počtu študentov v porovnávaných skupinách nie je taký veľký, ako sme očakávali (pravdepodobne kvôli tomu, že študenti aktuálneho tretieho ročníka sú prvými študentmi na Slovensku, na ktorých sa vzťahuje právna úprava, že každý žiak musí povinne študovať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk už od tretieho ročníka základnej školy, iné cudzie jazyky si v rámci povinnej školskej dochádzky môžu zvoliť až neskôr, zvyčajne až v siedmom ročníku štúdia základnej školy). Najmarkantnejší rozdiel sa prejavil v aktuálnom akademickom roku s najvyšším podielom počtu študentov, ktorí sa venovali štúdiu iba jedného cudzieho jazyka viac ako štyri roky. Významný podiel študentov ovládajúcich iba jeden cudzí jazyk zjavne ovplyvnil fakt, že až osem študentov prvého ročníka, ktorí sa zúčastnili prieskumu v akademickom roku 2020/21 sú zahraniční študenti z Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, pre ktorých je okrem anglického jazyka síce ďalším cudzím jazykom slovenčina, avšak jej štúdiu sa vo väčšine prípadov dosiaľ venovali iba jeden rok, a tak nemohli byť zahrnutí v skupine študentov učiacich sa dva cudzie jazyky. Porovnanie získaných údajov je znázornené v tabuľke č. 5.
Záver. Výsledky prieskumu, ako aj skúsenosti s výučbou anglického jazyka pre študentov študijného programu manažmentu kultúry a turizmu nás priviedli k záveru, že v rámci výučby cudzích jazykov na KMKT je nevyhnutné klásť rovnako dôraz na osvojovanie si odbornej slovnej zásoby a rozvoj komunikačných kompetencií v odborných komunikačných situáciách, ako aj rozvíjať základné jazykové zručnosti. V priebehu rokov sa úroveň jazykových kompetencií študentov prvých ročníkov mení, zároveň sa tak musí priebežne prispôsobovať aj obsah výučby cudzích jazykov, ktorý musí zohľadňovať nie len nároky a očakávania spoločnosti a pracovného trhu, ale aj kompetencie a potreby študentov.

Literatúra a pramene:
Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assesment (Companion volume). [online] (cit. 27-10-2020) Dostupné na: https://rm.coe.int/common-european-framework-of-reference-for-languages-learning-teaching/16809ea0d4.
GADUŠOVÁ, Z. – HARŤANSKÁ, J.: Vzdelávanie – Vyučovanie – Jazyk (Education – Teaching – Language). Nitra: FF UKF v Nitre, 2002.
REPKA, R.: Od funkcií jazyka ku komunikatívnemu vyučovaniu. Bratislava: SAP, 1997. Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky: učenie sa, vyučovanie, hodnotenie. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2017. [online] (cit. 26-10-2020) Dostupné na: https://www.statpedu.sk/files/sk/publikacna-cinnost/publikacie/serr_tlac-indd.pdf.