Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Úspešné uplatnenie absolventov vysokoškolského štúdia a ich profesijné pôsobenie v domácom aj medzinárodnom prostredí sa nezaobíde bez aktívneho ovládania aspoň jedného cudzieho jazyka. Už tradične má na Slovensku významné postavenie anglický jazyk, ktorý sa stáva akýmsi medzinárodným dorozumievacím prostriedkom nielen v odborných kruhoch v rámci konferencií, odborných sympózií či publikačnej činnosti, ale aj v bežnej každodennej komunikácii. Významnú pozíciu v stredoeurópskom kontexte nemožno uprieť ani nemeckému jazyku a pôsobeniu nemeckého kultúrneho prostredia na vývoj a dejinné formovanie Slovenska. Geografická blízkosť, podobnosť kultúr, ale aj skutočnosť, že DDR bola súčasťou krajín východného bloku, zabezpečila kontinuálnosť vyučovania nemeckého jazyka na základných a stredných školách počas obdobia normalizácie, kedy bola možnosť štúdia anglického jazyka v značnej miere obmedzovaná. A hoci v súčasnosti ustupuje výučba a používanie nemčiny frekventovanejšiemu anglickému jazyku, má vďaka mnohým osobným a profesijným kontaktom, ako aj možnostiam uplatnenia na atraktívnom nemeckom pracovnom trhu, ešte stále významné postavenie vo vyučovacom procese. Oba jazyky, anglický aj nemecký jazyk, sú neoddeliteľnou súčasťou štúdia na Katedre manažmentu kultúry a turizmu a pripravujú budúcich absolventov na uplatnenie v profesiách cestovného ruchu a kultúry doma aj v zahraničí. Cieľom výučby cudzích jazykov je nielen aktívne ovládanie jazyka v bežných každodenných situáciách, ale aj jeho použitie na odbornej úrovni, ktoré umožní absolventom sprostredkovávať relevantné informácie klientom v cestovnom ruchu. Preto je nevyhnutné, aby študenti venovali dostatočný priestor nielen nácviku receptívnych a produktívnych zručností, ale aj špecifikám odborného prekladu. Intenciou príspevku je poukázať na problematickú, parciálnu oblasť prekladu názvov geografických objektov na Slovensku, ako aj na preklad nemeckých geoným do slovenského jazyka. Príspevok predstavuje zásady použitia prekladu geoným, ktoré vychádzajú z publikácie navrhovanej a vypracovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Preklad ako piata zručnosť. Proces osvojovania si cudzieho jazyka prechá-

dza viacerými fázami, počas ktorých učiaci sa získava „cit pre jazyk“, vníma, rozpoznáva a dešifruje informácie v cudzom jazyku a následne sa ich snaží reprodukovať a tvoriť vlastné texty, do ktorých pretransformuje svoje myšlienky. V rámci recepcie cudzieho jazyka hovoríme o zručnostiach počúvanie a čítanie. Podľa stupňa náročnosti pracujeme s rôznymi aktuálnymi textami a autentickými nahrávkami, ktoré sú produkované primárnymi používateľmi cudzích jazykov. Ako produktívne zručnosti označujeme hovorenie a písanie v cudzom jazyku. Ich cieľom je naučiť študentov bezprostredne vyjadrovať vlastné myšlienky v cudzom jazyku a produkovať gramaticky, sémanticky a syntakticky korektné texty. Aktívne osvojovanie si uvedených zručností je základným predpokladom schopnosti komunikovať v cudzom jazyku. Niekedy je však nevyhnutné transformovať existujúce texty do cudzieho jazyka pričom prekladateľ využíva predchádzajúce, osvojené vedomosti. Preklad je aj preto nazývaný piatou jazykovou zručnosťou (niektorí autori hovoria o tzv. parciálnej zručnosti), lebo stavia na poznatkoch, ktoré študenti nadobudli počas predchádzajúceho jazykového vzdelávania. Ak by sme použili ekonomickú terminológiu, je preklad ako zručnosť pridaná hodnota k schopnosti komunikovať v danom cudzom jazyku (WREDE 2005). Základnými atribútmi kvalitného prekladu sú podľa WREDE (2005) gramatická správnosť, komunikatívnosť a interkultúrna zrozumiteľnosť. Gramatická správnosť prekladu by mala byť považovaná za samozrejmosť, vyžaduje si dostatočné ovládanie východiskového aj cieľového jazyka. Komunikatívny postulát má zaručiť správne pochopenie komunikatívneho a kultúrneho aspektu prekladu recipientom inej kultúry (WREDE 2005). Interkultúrna zrozumiteľnosť v sebe zahŕňa uchopenie cudzojazyčnej reality tak, aby bola pochopiteľná a akceptovateľná aj recipientmi inej kultúry. Preklad odborných textov je súčasťou študijného plánu študentov manažmentu kultúry a turizmu. Pri výbere textov zohľadňujeme ich didaktickú vhodnosť, stupeň náročnosti, tému, autentickosť, druh textu, jeho dĺžku, zaujímavosť a aktuálnosť (KAUTZ 2000: 147-155). V našej praxi využívame predovšetkým autentické, didakticky upravené texty, ktoré sú v súlade s vyučovanými disciplínami z odboru cestovného ruchu, dejín a kultúry. Ich hlavným cieľom je aktívne využitie odbornej slovnej zásoby a jej adekvátne použitie. Špecifikom takýchto textov je, že obsahujú množstvo faktografických údajov, ako názvy pohorí, riek, jaskýň, obcí, sídiel a iných lokalít na Slovensku. Pri práci s týmito textami sa často stretávame s nejednotným a problematickým prístupom pri preklade názvov geografických objektov zo slovenského jazyka do nemeckého jazyka a tiež pri preklade názvov nemeckých lokalít, riek, jazier či pohorí do slovenského jazyka. Nejednotný postup prekladu, ako aj preberanie istých zaužívaných prekladov, napr. Slowakisches Paradies/Slovak Paradise, spôsobujú prehlbovanie problémov s prekladom geografických názvov, ktoré sa neskôr prejavia aj v samotnej profesijnej činnosti našich študentov. Už niekoľko rokoch je možné problémy pri preklade geoným badať aj v odbornom spracovaní abstraktov bakalárskych a diplomových prác študentov, ktoré si vyžadujú nielen dostatočné ovládanie gramatických štruktúr, ale aj „zbehlosť“ v tejto parciálnej oblasti prekladu. Ako správne preložiť názov geografického objektu? S touto otázkou sa neraz stretávajú nielen prekladatelia, ale aj pracovníci cestovného ruchu na Slovensku. Hlavnou úlohou sprievodcov na Slovensku je však sprostredkovanie relevantných informácií o Slovensku a adekvátne priblíženie slovenskej reality. Je intenciou prekladu uplatňovať informačnú rovinu prekladu a zachovať pôvodný názov s druhovým názvom, alebo uprednostní prekladateľ emocionálno-expresívnu rovinu, kde sa zameria na preklad celého názvoslovia? Zahraniční turisti okrem sprofanovaných lokalít ako Bratislava alebo Vysoké Tatry nemajú predstavu, o čom sprievodca vlastne hovorí. V akej miere má sprievodca využiť svoj „cit pre jazyk“ a schopnosť promptne preložiť akýkoľvek text? Má využiť istú dávku fantázie, aby pre zahraničného turistu vytvoril zaujímavý názov, doslovným prekladom slovenského označenia, napr. jaskyňa mŕtvych netopierov – nem. Die HÖhle der toten Fledermäuse (voľný preklad) alebo sa má striktne držať informačnej roviny?

Legislatívne úpravy zásad používania názvov geografických objektov na Slovensku. Preklad názvov geografických objektov na Slovensku má vo vedeckých publikáciách, ale aj populárno-náučných knihách, značné nedostatky. Stretávame sa s rôznymi variantmi uvádzania toho istého objektu, napr. Gerlachovský štít môžeme v rôznych publikáciách nájsť preložený do nemčiny vo viacerých variantoch Gerlachovský Spitze, Bergspitze Gerlachovský štít, Gerlsdorfer Spitze, Gerlacher Spitze či dokonca ako Gerlachovský pik. Jednotná smernica, ktorá stanovuje zásady používania geoným v cudzojazyčných textoch, bola vydaná až v roku 2012 Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčných textoch vydávaných v Slovenskej republike určujú jednotný postup uvádzania názvov geografických objektov v cudzojazyčných publikáciách vydávaných v súlade so zákonom Slovenskej republiky o štátnom jazyku. V nej uvedené zásady vychádzajú z rezolúcií OSN o štandardizácii geografického názvoslovia. O nutnosti spracovať zásady k prekladu geografických názvov svedčí fakt, že produkcia cudzojazyčných textov obsahujúcich geografické názvy je vysoká a je potrebné eliminovať varianty prekladov geoným, ktoré sú často chybné a niekedy nezmyselné. Csehová (2013) ako hlavné nedostatky prekladu geoným uvádza preklad neprofesionálnym spôsobom bez lingvistického či prekladateľského vzdelania.

Názvy geografických objektov na Slovensku určujú názvoslovné autority. Národná rada Slovenskej republiky je názvoslovná autorita, ktorá určuje názvy krajov a okresov, vláda Slovenskej republiky – určuje názvy obcí, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky určuje názvy častí obcí, a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky určuje názvy ďalších geografických objektov. Podľa spomínanej publikácie sú štandardizované geografické názvy záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Ich použitie je rovnako záväzné pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií v cudzom jazyku a na používanie v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku.

Názvy geografických objektov – geonymá. Pokiaľ chceme pochopiť

uplatňovanie zásad prekladu geografických názvov, je nevyhnutné zadefinovať základné termíny používané pri uvádzaní názvov geografických objektov. Geonymá sú špecifickou skupinou geografických názvov, pod ktorými rozumieme vlastné podstatné mená neživých objektov a javov na Zemi a človekom vytvorené objekty trvalo umiestnené v krajine (CSACHOVÁ 2013: 6). Geografický názov jazykovými prostriedkami jednoznačne, stručne a jasne určuje, identifikuje a individualizuje geografický objekt, a tým umožňuje a zľahčuje orientáciu na mape, orientáciu v teréne a z komplexnejšieho pohľadu zľahčuje aj spoločenskú komunikáciu (HORŇANSKÝ 2007: 35). Geografické názvy, považované za súčasť kultúrneho dedičstva každého národa, tvoria významnú zložku socioekonomických činností, akými sú turistický ruch, kartografia, obchod, telekomunikácie, štatistika a podobne. Využívajú sa v každodennej komunikácii na odkazovanie na prírodné a antropogénne objekty reálneho sveta, pri vyhľadávaní informácií v internetových službách, napr. v geoportáli, pri navigácii, pri umiestnení tematických informácií k polohe (referencovaní), pri vizualizácii geografických informácií na mapách, obrazovkách, ako aj pri spracúvaní súborov priestorových údajov (datasetov) obsahujúcich historické údaje. Korektné používanie geografických názvov tvorí základný aspekt komunikácie, v ktorej má dôležitú úlohu status geografického názvu (štandardizovaný názov, tradičný názov, variantný názov, historický názov) a rovnako aj jeho lingvistická charakteristika (pravopis, prepis, diakritika, výslovnosť) (ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR 2011: 4 ).

Exonymá a ich použitie v prekladoch. Názvy geografických objektov, ktoré ležia mimo územia Slovenska a majú zaužívanú podobu v slovenskom jazyku (vžité pomenovania), označujeme ako exonymum. Woodman (2004) uvádza definíciu exonyma ako názvu používaného v určitom jazyku pre geografický objekt, nachádzajúci sa mimo územia, kde tento jazyk má úradné postavenie, a jeho podoba sa líši od názvu, používaného v úradnom jazyku alebo jazykoch územia, kde sa tento geografický objekt nachádza. Zoznam štandardizovaných exoným v slovenskom jazyku je zverejnený na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. S exonymami sa v slovenskom jazyku stretávame pomerne často, či už pri uvádzaní názvov miest, napr. Londýn od anglického London, Mníchov od nemeckého München, Benátky od talianskeho pomenovania Venezia, Lurdy od francúzskeho pomenovania Lourdes, pohoria Alpy z nemeckého pomenovania Alpen, alebo riek Rýn z nemeckého označenia Rhein, Temža z anglického originálu Thames.

Ak pri písaní prác v slovenskom jazyku pomenujeme cudzojazyčný geografický objekt, ktorý má slovenskú vžitú variantu, je možné ju v texte použiť. Pri prvom použití názvu uvedieme slovenský a zároveň cudzojazyčný názov v zátvorke. V ďalších statiach práce je na rozhodnutí autora, či bude v práci používať slovenský variant, čo mu umožní ľahšie gramatické zakomponovanie názvu do textu, alebo uvedie cudzojazyčnú formu, pričom slovenské exonymum už neuvádza. Ak slovenské exonymum neexistuje, uvádzame názov geografického objektu v pôvodnom jazyku s možnosťou druhového označenia objektu. Príklad: rieka Rhein – uvedieme v práci ako Rýn, alebo ako Rýn (Rhein), pohorie Harz – uvedieme v práci bez prekladu ako Harz, alebo s druhovým označením pohorie Harz.

V poslednom období badať v publikovaných prácach tendenciu postupného redukovania používania exoným, ich postupné miznutie a preferovanie názvov v štátnom jazyku. Vyplýva to aj z odporúčaní konferencií OSN o štandardizácii geografických názvov, ktoré sú zverejnené v koncepcii rozvoja štandardizácie. Podľa Boháča (2007) vydavatelia máp a atlasov vo všeobecnosti preferujú endonymá a úspešne znižujú počet exoným. Ako ďalšie príčiny nahradzovania exoným môžeme uviesť moderné technológie ako sú navigačné systémy, rôzne geoportály či prostriedky vizualizácie geografických informácií, ktoré preferujú oficiálne názvy geografických objektov v jazyku príslušnej krajiny.

Endonymá a ich použitie v preklade. Druhú skupinu názvov geografických objektov tvoria endonymá, ktoré označujú názov geografického objektu v jednom z jazykov, používaných na území, kde sa tento objekt nachádza (ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR 2011: 13). Štandardizované endonymum je také, ktoré bolo schválené názvoslovnou autoritou. V prípade Slovenska sú názvoslovnými autoritami Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. V preklade alebo pri uvádzaní slovenských geografických názvov platí niekoľko základných odporúčaní a zásad, ktoré uvádzame ďalej spolu s príkladmi.

1. Geografický objekt, pre ktorý neexistuje cudzojazyčné exonymum.

V prípade, ak pre označenie geografického objektu nachádzajúceho sa na Slovensku neexistuje v danom cudzom jazyku exonymum, použije sa slovenské endonymum, čiže slovenské pomenovanie objektu. Ak ide o málo známe objekty, alebo o viacero rôznych objektov, pomenovaných tým istým názvom, môžeme na začiatku slovenského endonyma uviesť preložené druhové označenie objektu, napr. Nitra môže označovať mesto, ale aj rieku, pri uvádzaní takéhoto názvu geografického objektu uvedieme aj jeho druhové označenie rieka Nitra – nem. der Fluss Nitra, ang. Nitra river, mesto Nitra – nem. die Stadt Nitra, ang. Nitra city. Nakoľko je istá nejednotnosť v uvádzaní druhových označení, napr. nížina v nemeckom jazyku môže byť uvedená ako die Tiefebene, die Niederung, das Tiefland, sú prípustné varianty prekladu druhového označenia názvov objektov sumarizované v predstavovanej publikácii Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte [….], ktoré nájdeme v časti „Najčastejšie používané druhové označenia geografických objektov a geografické termíny v angličtine a nemčine“.

Lomnický štít               Lomnický štít / die Bergspitze           Lomnický štít / Lomnický štít

                                     Lomnický štít                                     pik

vlastné spracovanie, 2016

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa uvádzajú aj so svojím druhovým označením na zdôraznenie dôležitosti danej lokality. Ich preklad do cudzieho jazyka sa realizuje prenesením celého názvu do cudzojazyčného textu, pričom je možné ho doplniť druhovým označením, napr. Národný park Nízke Tatry – nem. Národný park Nízke Tatry/ Nationalpark Nízke Tatry, ang. Národný park Nízke Tatry / Národný park Nízke Tatry nationalpark. Chránená krajinná oblasť Ponitrie – nem. Chránená krajinná oblasť Ponitrie / Chránená krajinná oblasť Ponitrie Naturschutzgebiet, ang. Chránená krajinná oblasť Ponitrie/ Chránená krajinná oblasť Ponitrie protected landscape area.

V cudzojazyčnom texte teda uvádzame celé slovenské značenie daného geografického objektu. V prípade ak má národný park zaužívané skratky, ako napríklad TANAP, NAPANT, PIENAP, môžu sa tieto v cudzojazyčnom texte uviesť nasledovne: Pri prvom uvádzaní názvu geografického objektu sa uvedie celý názov spolu so skratkou a v ďalšom texte je možné celý názov nahradiť skratkou, napr. Narodný park Vysoké Tatry – nem. Nationalpark (TANAP) ang. Narodný park Vysoké Tatry national park (TANAP).

Práve označenia niektorých pohorí ako Vysoké Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras patria medzi najsprofanovanejšie lokality Slovenska a preto sa v publikovaných prácach často objavujú preklady ako nem. Hohe Tatra, Slowakisches Paradies, Slowakischer Karst či ang. High Tatras, Slovak Paradise, Slovak Karst ktoré boli síce vedeckou, geografickou obcou na Slovensku prevzaté ako isté ustálené podoby prekladov, nie sú však štandardizované zahraničnou jazykovou autoritou (CSACHOVÁ 2013: 8). Hoci je použitie týchto prekladov v prácach akceptované, nezodpovedá predstavovaným zásadám.

2. Geografický objekt, pre ktorý existuje cudzojazyčné exonymum.

Druhú skupinu tvoria názvy objektov na Slovensku, pre ktoré existuje v danom jazyku štandardizovaná forma exonyma. V takomto prípade sa odporúča použiť ho v zátvorke pri prvom uvádzaní v texte. Následne je na rozhodnutí autora, ktorú formu bude ďalej používať. Môže v texte uvádzať obe varianty, alebo iba slovenské endonymum, alebo cudzojazyčné exonymum, napr. rieku Dunaj v nemeckom preklade možno uviesť ako Dunaj (Donau), v anglickom jazyku ako Dunaj (Danube).

Špecifickú skupinu tvoria názvy slovenských miest a lokalít historicky spojených s nemeckým jazykovým prostredím. Jedná sa predovšetkým o oblasti, ktoré boli v minulosti osídlené nemecky hovoriacim obyvateľstvom. Ide o mestá ako Bratislava/ Pressburg, Chemnitz/ Banská Štiavnica, Kremnitz/ Kremnica, Altsohl/ Zvolen, Neusohl/ Banská Bystrica. V prípade prekladu názvov miest, ktoré boli v minulosti pod vplyvom nemeckej kolonizácie, existujú dodnes nemecké exonymá, ktoré autor v texte uvádza rovnako ako vyššie uvedené exonymá. Opodstatnenosť a efektivita nemeckého označenia v texte je diskutabilná, nakoľko nemecké jazykové prostredie dané názvy pre slovenské lokality už nepozná alebo nepoužíva.

3. Všeobecné zásady prekladu názvu geografických objektov.

Okrem vyššie uvedených hlavných zásad pri preklade a uvádzaní slovenských geografických názvov uvádzame ďalšie, ktoré je nutné zachovať. Ide o nasledovné zásady:

Preklad celého názvu. Autori by sa v preklade mali vyhýbať prekladu celého názvu, ktorý nie je štandardizovaný, napr. Jaskyňa mŕtvych netopierov ako nem. die HÖhle der toten Fledermäuse / ang. Cave of death bats. Pri týchto názvoch by mal autor zachovať pôvodný názov a pridať druhové označenie. Správne by preklad mal vyzerať nasledovne: Jaskyňa mŕtvych netopierov – nem. HÖhle Jaskyňa mŕtvych netopierov/ ang. Jaskyňa mŕtvych netopierov cave.

Preklad časti názvu geografického objektu. Ďalej sa neodporúča prekladať časti názvu, napr. Demänovská jaskyňa slobody ako nem. Demänovská FreiheitshÖhle/ ang. Demänovská cave of liberty alebo Dobšinská ľadová jaskyňa nem. Dobšinská EishÖhle / Dobšinská Ice cave. Aj napriek odporúčaniam, nájdeme spomenuté nesprávne preklady na oficiálnej stránke Správy slovenských jaskýň. Správny variant prekladu by mal vyzerať ako je uvedené v pravidle jedna, Demänovská jaskyňa slobody ako nem. die HÖhle Demänovská jaskyňa slobody ang. Demänovská jaskyňa slobody cave.

Preklad druhového označenia, ktoré je súčasťou názvu. Pri preklade by sa autori mali vyvarovať prekladu druhového označenia objektu, ak je tento súčasťou oficiálneho názvu, napr: Košická kotlina, nem. Košická Talkessel/ ang. Košická basin, alebo Demänovská dolina, nem. Demänovská Tal ang. Demänovská Valley. Oficiálnymi inštitúciami odporúčaný preklad by mal vyzerať nasledovne: Košická kotlina –  nem. der Talkessel Košická kotlina/ ang. Košická kotlina basin, Demänovská dolina – nem. das Tal Demänovská dolina/ ang. Demänovská dolina valley.

Nedodržanie diakritických znamienok. Typickým znakom slovenského jazyka je používanie diakritických znamienok. Ich vynechanie v preklade do jazyka, ktorý ich nepozná, je neprípustné. V prekladových prácach je nevyhnutné uvádzať korektný názov. Často sa však v prácach stretávame s tým, že názvy sú uvádzané bez platnej diakritiky, napr. Čertov ako Certov, Strážovské vrchy/ Strazovske vrchy. Gramaticky správny preklad má mať formu, Strážovské vrchy – nem. das Gebirge Strážovské vrchy/ ang. Strážovské vrchy mountains.

Vynechanie časti názvu. Ak sa v práci vyskytujú pomenovania pre dve rôzne geografické oblasti s rovnakou časťou názvu, autor by mal uvádzať celý názov a neskracovať názov danej oblasti. Nesprávne sa v prácach uvádza pri názve Malá Fatra, Veľká Fatra preklad nem. das Gebirge Malá a Veľká Fatra/ ang. Malá a Veľká Fatra mountains. Podľa odporúčania by mal korektný preklad vyzerať nasledovne, Malá Fatra, Veľká Fatra preklad nem. das Gebirge Malá Fatra und Veľká Fatra/ ang. Malá Fatra and Veľká Fatra mountains.

Úprava existujúceho cudzojazyčného exonyma. Existujúce cudzoja-

zyčné exonymá sú uznané cudzojazyčnou jazykovou autoritou. Ich úprava, rozširovanie alebo pridávanie ďalších druhových názvov nie je v cudzojazyčných prácach publikovaných na Slovensku prípustné. Preto napríklad existuje v nemeckom jazyku pomenovanie Karpathen pre Karpaty, ale nie je korektné toto pomenovanie ďalej pretransformovať a použiť na ďalšie lokality nachádzajúce sa na Slovensku napríklad Biele Karpaty, Weiβe Karpathen, alebo Kleine Karpathen (Malé Karpaty). Anglický názov rieky Dunaj je Danube, forma Small Danube pre označenie Malého Dunaja nezodpovedá platným pravidlám.

Záver. Absencia záväzných pravidiel prekladu názvov geografických

objektov na Slovensku a ich nejednotnosť si vyžadovali prijatie istého konvenčného postupu vo forme pravidiel. Prvým pokusom na stanovenie zásad a pravidiel prekladu tejto oblasti bolo vydanie publikácie Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike. V tomto príspevku predstavované zásady prekladu sú platné pre všetky práce v cudzom jazyku vydávané na Slovensku. Prijatie dokumentu prispeje k zjednoteniu postupu pri preklade a obmedzí rôzne populistické invarianty prekladu. Predstavovanými pravidlami sme si kládli za cieľ zjednodušiť orientáciu študentov pri používaní a prekladaní názvov geografických objektov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou práce pracovníkov v cestovnom ruchu.

Literatúra a pramene:

BOHÁČ, P.: Miznutie exoným. In. Zborník materiálov. 6. slovenská onomastická konferencia, Bratislava 16. – 17. 9. 2004. Bratislava 2007.

CSACHOVÁ, S.: “Lost in Translation”: k prekladom slovenských geoným do anglického jazyka. In Geographia Cassoviensis 2/2013. s.5-11.

CSACHOVÁ, S.: Slovenské geografické názvy v preklade. In Geographia Cassoviensis 4/2010, s. 33-35.

HORŇANSKÝ, I.: Štandardizácia geografických názvov v zrkadle uplynulých tridsiatich rokov In. Zborník materiálov. 6. slovenská onomastická konferencia, Bratislava 16. – 17. 9. 2004. Bratislava 2007.

KAUTZ,U.: Handbuch Didaktik des Übersetzens und Dolmetschens. München 2000.

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR.: Koncepcia rozvoja štandardizácie geografického názvoslovia v Slovenskej republike na roky 2011 – 2015. Bratislava 2011.

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR.: Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike. Bratislava 2012.

WOODMAN, P.: Definície endonyma a exonyma. In Názvoslovné informácie, č.35, Bratislava 2004.

WREDE, O.: Preklad a jeho postavenie v kontexte vzdelávania odborného cudzojazyčného vzdelávania. (december 2009) [online]. Dostupné na internete: www.fem.uniag.sk/uveu2005/ zborník/sekcia…/wrede.pdf