Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Cieľom príspevku je naznačiť význam vybraného organizovaného podujatia v kontexte života príslušníkov etnickej minority a akcentovať jeho pozitívny vplyv na cestovný ruch.

Békešská Čaba leží v juhovýchodnom Maďarsku, neďaleko hraníc s Rumunskom. Je moderným župným mestom s primeraným ekonomickým a spoločenským zázemím. Predstavuje administratívne, kultúrne ale aj [1] prirodzené centrum prevažne agrárneho regiónu. Poľnohospodársky charakter župy a absencia množstva veľkých priemyselných podnikov spôsobila, že Békešská župa sa radí medzi hospodársky menej stabilné celky.

Békešská Čaba patrí medzi najvýznamnejšie centrá Slovákov na Dolnej zemi. Slováci sem začali prichádzať v rámci druhej etapy sťahovania na územie dnešného Maďarska, ktorá prebiehala v rokoch 1711 – 1740.[2] Pred storočím bola najľudnatejšou slovenskou osadou na svete s viac ako 40 tisíc obyvateľmi. Početnosť slovenského etnika znamenala postupný vznik mnohých ustanovizní – cirkevných, školských, spolkových a kultúrno-spoločenských. V súčasnosti v Békešskej Čabe pôsobí niekoľko významných organizácií Slovákov – slovenské gymnázium, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku či Organizácia čabianskych Slovákov.

Na každú etnickú minoritu (jednotlivca) pôsobí množstvo asimilačných/akulturačných faktorov. Ich počet a variabilita je determinovaná jedinečnosťou prostredia, osobitým historickým, politickým a ekonomickým vývojom. Za významné faktory asimilácie považujeme (okrem iných) menšinové školstvo a spolkovú činnosť menšiny. Podstatný je najmä ich pozitívny vplyv na komunitu. Rozvinuté edukačné možnosti zabezpečujú výchovu inteligencie, ktorá je potrebná pri organizácii menšiny a manažovaní minoritných inštitúcií.

Organizácia čabianskych Slovákov vznikla v roku 1989, právnu subjektivitu získala v roku 1995.[3] Jej cieľom je ochrana a rozvoj slovenského jazyka a tradícií v Békešskej Čabe. Má približne 600 členov. Inštitúcia vlastní Dom slovenskej kultúry [4], kde vyvíja svoju činnosť. Časť priestorov je využívaná komerčne ako hotelová prevádzka a reštaurácia. V organizácii pracuje 12 záujmových skupín (spevácke, hudobné, literárne, filmové atď.). V rámci publikačných aktivít pravidelne vydáva Čabiansky kalendár a informačný mesačník Čabän.

Jednou z aktivít spomenutej inštitúcie je každoročná príprava súťaže v miešaní klobás. Táto udalosť sa koná pravidelne od roku 1996 pod názvom Klobásový festival. Dôvodom na jeho založenie bola snaha o stretávanie sa zástupcov slovenských enkláv z Maďarska, ale aj iných krajín Dolnej zeme a účastníkov zo Slovenska. Hlavnou súčasťou programu je výroba klobásy.[5] Pre veľký záujem verejnosti a turistov sa festival postupne stal komerčnou udalosťou s celoštátnym významom. Je poriadaný pod záštitou mesta. Dnes je precízne organizovanou akciou s mnohými sprievodnými podujatiami [6] a vhodne aplikovaným marketingom. Koná sa v októbri [7] v čabianskej športovej hale a priľahlom areáli.

Je nutné zdôrazniť, že Klobásový festival je v súčasnosti podujatím nezávislým od činnosti slovenskej komunity. Tá však aj naďalej organizuje v termíne festivalu vlastnú prestížnu súťaž v príprave klobásy v priestoroch Domu slovenskej kultúry za účasti Slovákov zo Slovenska a krajanov z viacerých krajín. Súčasťou súťaže je aj výstava nakladanej zeleniny miestnych obyvateľov či ukážky miestneho folklóru. Podujatia tohto druhu bez pochýb stimulujú etnickú identitu príslušníkov etnických minorít. Zdôrazňujem tiež faktor reciprocity v rámci účasti na podujatiach tohto druhu. Znamená to, že ak sa festivalu zúčastní družstvo zo Slovenska či inej krajiny, zástupcovia miestnej slovenskej komunity budú pozvaní v budúcnosti na podobnú akciu organizovanú hosťujúcou obcou alebo mestom (klobásové, haluškové, gulášové, paprikášové a iné súťaže a festivaly). Spolupráca tohto druhu je príkladným modelom udržiavania kontaktov v rámci slovenských minoritných spoločenstiev v priestore Dolnej zeme, aj so Slovenskom. Zdôrazňujeme však potrebu zapojenia mladých príslušníkov komunít, aby bola zabezpečená generačná proporcionalita.

Je zaujímavé sledovať ako sa z etnického festivalu v priebehu niekoľkých rokov stalo jedno z najväčších organizovaných podujatí v regióne. Každoročne ho navštívi okolo 80 tisíc účastníkov najmä z Maďarska, ale aj iných krajín Európy, Ameriky a Ázie. V rámci rozvoja regionálneho cestovného ruchu je takáto forma prezentácie dôležitá, najmä s ohľadom na lokalizačné a realizačné predpoklady, ktorých nie je v Békešskej župe mnoho. Za zmienku stojí výskyt termálnych prameňov a akvaparku v susednom meste Gyula. Rozvoj turizmu je preto potrebné chápať v kontexte daných predpokladov a zameriavať sa na vhodné kombinovanie všetkých atraktivít vrátane organizovaných podujatí.[8] O tom, že klobásový festival už získal charakter významného kultúrno-spoločenského podujatia a známy je aj v intenciách turizmu v rámci Maďarska, napovedá aj fakt, že udalosť je prezentovaná aj v oficiálnych dokumentoch propagujúcich krajinu ako cieľovú destináciu v cestovnom ruchu.[9]

Keďže atraktivity cestovného ruchu nie sú v regiónoch rozmiestnené rovnomerne, konkurenčnú výhodu turisticky zaujímavých cieľov nemôžu mať všetky mestá, obce či podnikatelia. Organizované podujatia sú však príležitosťou, ako môžu takúto výhodu získať vlastným pričinením aj oblasti s menej rozvinutých cestovným ruchom. Námetov je veľa a príklady možno sledovať aj na Slovensku. Napr. v obci Turecká neďaleko Banskej Bystrice pravidelne uskutočňujú preteky „krňačiek“ a majtrovstvá sveta vo varení bryndzových halušiek, v Terchovej sa profiluje tradícia súťaže v kosení trávy na celoštátnej úrovni. Potrebná je samozrejme primeraná komunikačná dostupnosť miesta podujatia a neustále sa zlepšujúca ponuka adekvátnych služieb.

(príspevok vznikol v spolupráci s Mgr. Annou Ištvánovou, riaditeľkou Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe)

Poznámky:
[1] Za čias Rakúsko – Uhorskej monarchie bol prirodzeným centrom regiónu neďaleký rumunský Arad. Ten sa stal po vstupe Rumunska do Európskej únie pre Békešskú Čabu opäť významným partnerom pri rôznych typoch medzinárodnej spolupráce, najmä na báze čerpania financií z podporných fondov EÚ.
[2] DIVIČANOVÁ, A. – KRUPA, O.: Slováci v Maďarsku. Budapešť 1999, s. 4 – 7.
[3] Uverejnené na internete: https://www.slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=329&Itemid=42 (2009).
[4] Komplexné informácie o inštitúciách a aktivitách Slovákov v Maďarsku sú uverejnené na oficiálnych stránkach www.slovak.hu.
[5] Mäsospracovateľská firma, ktorá je hlavným sponzorom festivalu, každoročne poskytne do súťaže 3 tony mäsa na prípravu klobás.
[6]Napríklad futbalový turnaj, fórum pre chovateľov ošípaných, predajné trhy.
[7]V roku 2009 je termín konania festivalu 22. – 25. október.
[8] O kontexte kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu bližšie pozri LENOVSKÝ 2008.
[9] Kiemelt programajánló 2009. További információk magyarországi üdülésekkel, turisztikai látnivalókkal, érdekességekkel kapcsolatban. Budapešť 2009, s. 8. Propagačné materiály organizovaných podujatí možno nájsť na oficiálnej stránke určenej na propagáciu cestovného ruchu Maďarska www.madarsko.sk.

Literatúra a pramene:
DIVIČANOVÁ, A. – KRUPA, O.: Slováci v Maďarsku. Budapešť 1999, s. 4 – 7.
Kiemelt programajánló 2009. További információk magyarországi üdülésekkel, turisztikai látnivalókkal, érdekességekkel kapcsolatban. Budapešť 2009, s. 8.
LENOVSKÝ, L.: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo. Učebné texty k vybraným problémom. Nitra 2008. Predstavenie sa. Uverejnené na internete: https://www.slovak.hu/index.php?option=com_content&tas k=view&id=329&Itemid=42 (2009)