Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Arabská kultúra zohrala dôležitú úlohu vo vývoji ľudskej civilizácie a jej prínos je nezmazateľný. Súčasný plnohodnotný rozvoj kultúry na všetkých úrovniach arabskej spoločnosti predstavuje náročný cieľ. Pritom je potrebné si položiť otázku, ako nadviazať na dávny kultúrny odkaz a či je to vôbec možné.

Kolektív autorov pod záštitou Inštitútu arabského myslenia sa pokúsil spracovať túto tému v takmer osemstostranovej štúdii obohatenej o aktuálne štatistické údaje. Výsledok ich úsilia predstavuje nepochybne prvá kniha o arabskom kultúrnom vývoji, ktorá ozrejmuje súčasný stav v arabskom svete. Tým sa stáva dôležitým zdrojom poznatkov pre akademickú, literárnu a mediálnu sféru nielen v arabských krajinách, ale aj v zahraničí.

Hlavným zámerom tohto diela bolo, ako uvádzajú autori, zaznamenať a analyzovať stav kultúrneho vývoja v arabských krajinách, poukázať na podiel vzdelávania a médií, sebareflexiou zhodnotiť negatívne javy sprevádzajúce kultúrny vývoj.

Kniha je rozčlenená do piatich kapitol. Sleduje témy vzdelávania a získavania informácií/poznatkov prostredníctvom printových, audiovizuálnych, elektronických a telekomunikačných médií, charakterizuje činnosť vydavateľstiev, analyzuje situáciu na súčasnej arabskej umeleckej scéne – v oblasti literárnej, divadelnej, filmovej, hudobnej produkcie a iných umeleckých a kultúrnych aktivít.

Prvá kapitola je venovaná vzdelávaciemu procesu, akcentuje potrebu všeobecného vzdelávania širších vrstiev obyvateľstva nielen v oblasti kultúry, ktorá je v súčasnosti pre kvalitu života každej spoločnosti nevyhnutná. Autori poukazujú na slabé stránky vzdelávacej sféry a jej inštitúcií. Percento detí navštevujúcich predškolské zariadenia v súčasnej arabskej spoločnosti nepresahuje 22% a povinnú školskú dochádzku dodržiava iba 84 % školopovinných detí. V tejto súvislosti štúdia analyzuje populačný rast v arabskom regióne, ktorý v roku 2006 obývalo 321 miliónov obyvateľov. Populačný prírastok má za posledných tridsať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 1975 percento prírastku dosahovalo 2,6 %, v roku 2006 to bolo už iba 1,9 %. Uvedené údaje by mali relevantný, porovnateľný význam, ak by boli zároveň uvedené aj percentá úmrtnosti.

Táto kapitola pozitívne hodnotí mimoriadny rozvoj vzdelávania na úrovni vysokých škôl za posledných dvadsať rokov. Pred štyridsiatimi rokmi bolo v arabskom regióne len tridsať vysokých škôl/univerzít. V rokoch 1988 – 2008 nastal nebývalý rozvoj vysokého školstva a v súčasnosti sa počet univerzít približuje k číslu 400. Na arabských vysokých školách v arabských krajinách študuje 7,2 miliónov študentov a študentiek, čo je dôkazom významného pokroku vo vzdelávacom procese. Autori poukazujú na potrebu zaoberať sa nielen otázkou kvantitatívneho rozvoja, ale sústrediť sa na otázku kvality vzdelávania v podmienkach súčasnej spoločenskej praxe a medzinárodnej konkurencie. V závere prvej kapitoly navrhujú vytvoriť ústrednú arabskú inštitúciu, ktorá by na základe štatistických prieskumov vyhodnocovala úroveň vzdelávania na vysokých školách v arabských krajinách, vydávala priebežné štúdie s aktuálnymi informáciami k tejto problematike, čím by výrazne prispievala k rozvoju vysokoškolského vzdelávacieho procesu.

Druhá kapitola je venovaná médiám – printovým, audiovizuálnym (rozhlas, TV satelitné stanice) a elektronickým (internet) a telekomunikačným (mobily). Autori vyhodnocujú štatistické údaje z prieskumov tlačených médií. Celkový počet denníkov v arabskom svete v roku 2006 dosiahol 267 titulov/novín (napr. v Libanone 59, Alžírsku 48, Sudáne 32); týždenníkov bolo 507, z toho väčšina vychádza v Sýrii (107), Iraku (75), Egypte (68). V arabských krajinách je v súčasnosti zaregistrovaných 34 506 arabských novinárov. Ďalej v tejto kapitole sledujeme využívanie masovokomunikačných audiovizuálnych médií spolu s príslušnými štatistickými číslami. Kým v roku 1992 pripadlo na tisíc arabských občanov 174 TV prijímačov, v roku 2001 to bolo už 250. V satelitnom okruhu pôsobilo do polovice roku 2008 až 482 televíznych staníc (nezakódovaných) vysielajúcich v arabskom jazyku. Ako prvá začala vysielať egyptská satelitná TV stanica v apríli 1990. Autori venujú značný priestor elektronickým a telekomunikačným médiám. Analyzujú úroveň elektronických arabských periodík a printových periodických titulov dostupných na internete. Pozitívne hodnotia prezentovanie arabských tlačových agentúr na webových stránkach. Štúdia potvrdzuje záujem arabskej populácie o webové stránky satelitnej televíznej stanice Al-džazíry (aljazeera.net), ktorá stojí v čele prvej desiatky najnavštevovanejších internetových stránok v arabskom svete.

V tretej kapitole štúdia analyzuje vydavateľské aktivity v arabských krajinách a poukazuje na ich slabé stránky a neexistenciu systémovej kultúrnej politiky, ktorá by podporovala záujem obyvateľov o knižné tituly. Autori porovnávajú stav v arabskom svete (jedna kniha na 11 950 občanov) a v niektorých európskych krajinách, kde napríklad vo Veľkej Británii v roku 2007 pripadla jedna kniha na 491 občanov. Ďalšie porovnávacie údaje odhaľujú nedostatky vo vydavateľskej činnosti, a preto autori vyzývajú zodpovedné inštitúcie, aby podporovali vydávanie kníh a výučbu arabského jazyka na domácich vysokých školách v rámci všetkých študijných programov, ale aj v zahraničí.

Štvrtá kapitola charakterizuje arabský tvorivý potenciál v oblasti literatúry, divadla, hudby. Stav filmovej tvorby analyzuje v každej arabskej krajine samostatne, pričom sleduje aj spoločné problémy arabskej kinematografie a naznačuje možné riešenia.

Posledná kapitola sa zaoberá otázkami arabského kultúrneho dedičstva, arabskej identity a aktivitami arabských kultúrnych inštitúcií. Analyzuje činnosť zahraničných kultúrnych stredísk a iných ustanovizní, ktoré pôsobia v arabskom regióne. Informuje o kultúrnych festivaloch, súťažiach, o rôznych oceneniach a organizáciách, ktoré ich udeľujú. V tomto kontexte autori poukazujú na nutnosť realizácie štatistických prieskumov a centrálnej registrácie nositeľov ocenení získaných v kultúrnej oblasti v arabských krajinách, čo by mohlo poslúžiť výskum i vzdelávaciemu procesu.

Návrat k plnohodnotnému rozvoju kultúry na všetkých úrovniach spoločnosti, návrat k potrebe všeobecného vzdelania širších vrstiev obyvateľstva v oblasti kultúry je v súčasnosti pre kvalitu života v arabskej spoločnosti a úroveň spravovania verejných vecí spoločenskou nevyhnutnosťou. Nadviazanie na dávny kultúrny odkaz predstavuje pre arabskú spoločnosť neľahkú výzvu a vynaloženie obrovského úsilia predovšetkým vo vzdelávacom procese. Autori tejto knihy dokazujú, že súčasná mladá generácia, i keď často v zložitých politických a ekonomických podmienkach, môže túto výzvu prijať.

Tematický záber a množstvo aktuálnych poznatkov, ktoré takmer osemstostranová publikácia poskytuje, je pozoruhodný, a preto určite obohatí nielen arabské knižnice, ale nájde si svojich čitateľov aj za hranicami arabského regiónu.