Komparácia prejavov kultúrnych trendov vo vybraných lyžiarskych strediskách na Slovensku a v zahraničí
Úvod. Kultúrne dedičstvo je súčasťou národných kultúr po celom svete. V krajinách Európskej únie je využívané a ochraňované pomerne odlišne. Vyspelejšie krajiny vo väčšine prípadov disponujú lepšími metódami ochra- ny a zušľachťovania kultúrneho dedičstva. Starostlivosť o kultúrne dedičstvo ovplyvňuje zachovávanie kultúrnej identity, kultúrnej krajiny a genia loci. Všetko má rovnako dopad aj na lokálne spoločenstvo. Je pozoruhodné sledo- vať, že niektoré spoločenstvá dokázali odolávať vonkajším zásahom, vplyvom a civilizačno-kultúrnym procesom. Nemajú snahu nahrádzať tradičné prv- ky novými modernými prvkami, práve naopak, hľadajú ich uplatnenie aj v súčasnosti. Viaceré z nich sa uplatňujú aj v oblasti turizmu. Podobne sa vyvíjali najmä lokality, z ktorých sú dnes významné strediská cestovného ruchu. Transformácia kultúry prebieha neustále a všade. Stojí však za pozor- nosť, do akej miery prebehla v spoločenstvách, kde je dnes rozpoznateľná tradičná kultúra, ktorá profiluje aj dnešnú podobu destinácií cestovného ruchu. Kultúrny cestovný ruch je jedným z najstarších a najdynamickejšie sa rozvíjajúcich druhov cestovania. Mnohé spoločenstvá na to prihliadajú a svoj rozvoj prispôsobujú týmto trendom. V našej štúdii sa zameriavame najmä na kultúrne trendy vo vybraných lyžiarskych strediskách.
Aby sme mohli pochopiť súčasný stav kultúry v lyžiarskych strediskách na Slovensku, je potrebné sledovať aj situáciu v zahraničí a to v podobných a pomerne rovnako sa vyvíjajúcich lokalitách, ale aj vo vyspelejších Európ- skych krajinách. Aj napriek tomu, že naprieč Európou stáročia prebiehajú podobné civilizačno-kultúrne procesy (akulturácia, multikulturalizmus, glo- balizácia, urbanizácia, suburbanizácia, politické zmeny, migrácie a pod.), v každej krajine pôsobili rôznou intenzitou a spôsobom a preto sa každá z nich vyvíja osobitne.
Rozvoj lyžiarskych stredísk. V porovnaní s vyspelými krajinami, ako sú Francúzsko, Švajčiarsko, Taliansko, Rakúsko, či Poľsko, sa Slovensko vyvíjalo odlišne. Po 2. sv. vojne Slovensko fungovalo pod silným vplyvom ideológie diktovanej Sovietskym zväzom, ktorá zapríčinila mnoho premien v spoločen- skom, hospodárskom a kultúrnom živote. Zmeny priniesli niektoré pozitíva, ale aj negatíva. Tradičný veľkorodinný systém, ktorý bol do polovice 20. storo- čia typický pre rurálne prostredie, bol na ústupe. Ľudia upustili od tradičného spôsobu života na vidieku a prispôsobili sa novým formám zamestnania v no- vovzniknutých, hlavne priemyselných podnikoch (Vokoun 2006: 20-21). Do- chádzalo k odlivu obyvateľstva z vidieka do miest. Zanikali, resp. vznikali nové formy hmotnej a nehmotnej kultúry. V meste mali ľudia viac voľného času, ktorý nemuseli stráviť obrábaním vlastných pozemkov. V tomto období ožíva cestovný ruch na Slovensku. Štátne podniky začali budovať rekreačné zariade- nia, ktoré boli určené pre vlastných zamestnancov. Vzhľadom na narastajúcu návštevnosť stredísk sa aj v cestovnom ruchu začal uplatňovať funkcionaliz- mus. Kvantita prevažovala nad kvalitou. Nekoordinované postupy zapríčinili v mnohých signifikantných lokalitách stratu kultúrnej kontinuity. Na jednej strane sa intenzívne budovala infraštruktúra, ale na druhej strane dochádzalo k závažnej devastácii tradičnej kultúry. Rozvoj cestovného ruchu bol na vzostu- pe, ale konkurencieschopnosť, ktorú dnes porovnávame so zahraničím, klesala. Na Slovensku sa nebudovali lyžiarske strediská cielene. Prepravných zaria- dení vznikalo veľa, ale máloktoré boli súčasťou väčších komplexov s širším vý- znamom. Výnimkou je stredisko Jasná Nízke Tatry. Myšlienka vybudovať toto stredisko cestovného ruchu na Liptove vznikla ešte pred 2. sv. vojnou. Zrealizovať sa ju podarilo až po vojne. Je to však jeden z mála príkladov na našom úze- mí (História 2014; Uličný – Špánik – Packa 2014: 61, 71). Väčšina prepravných zariadení, ktoré vznikali kvantitatívne po celom Slovensku, dnes chátra. V súčasnosti fungujú len tie, ktoré sa stali súčasťou väčších projektov a podarilo sa ich pretvoriť na väčšie lyžiarske strediská (Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica a pod.). Tieto lokality boli poznačené rapídnymi zmenami v oblasti kultúry. Ako príklad uvedieme zmeny v tzv. tatranskej architektúre, ktorá sa v tatran- ských destináciách prirodzene vyvíjala. V druhej polovici 20. storočia funkcio- nalizmus značne poznačil kultúrny ráz tatranských obcí. Rukopis funkcionalis- tickej architektúry dodnes neguje kvalitu miest a dedín, ktoré stále predstavujú najvyhľadávanejšie strediská cestovného ruchu na Slovensku. Súčasné trendy vo výstavbe a najnovšie projekty luxusných hotelov, ktoré vychádzajú z tradič- nej (v tomto prípade tatranskej) architektúry, jasne poukazujú na fakt, že tra- dičná architektúra (ako súčasť tradičnej hmotnej kultúry) je turistami žiadanou kvalitatívnou črtou. Duch lokality, ktorý je obohatený tradičnou kultúrou, je vyhľadávanou pridanou hodnotou konkurencieschopnej destinácie.
Napriek aktívnemu domácemu cestovnému ruchu mali Slováci značne obmedzené možnosti cestovať do západných krajín. To je jeden z dôvodov, prečo si mysleli, že to, čo majú možnosť vidieť a navštíviť u nás, je postačujúce. Nemali s čím porovnávať. Momentálne sú rozdiely so susednými krajinami priam neporovnateľné. Slovensko sa snaží strediská cestovného ruchu rozši- rovať a budovať, ale často na úkor iných kvalitatívnych ukazovateľov. Snažia sa dobehnúť západné krajiny tým, že preberajú cudzie prvky a integrujú ich do súčasnej kultúry. Developeri nesprávne chápu, že práve využívanie auten- tickej kultúry a kultúrneho dedičstva, či kultúrnych špecifík v destináciách cestovného ruchu, im v zahraničí napomáha ku konkurencieschopnosti.
Súčasný stav lyžiarskych stredísk vo vybraných európskych krajinách. Vo svete nájdeme mnoho lyžiarskych stredísk s medzinárodnou úrovňou. Ich činnosť, rozvojové aktivity a úroveň infraštruktúry by mohli byť zdro- jom inšpirácie pre naše, slovenské. Podľa International Report on Snow and Mountains Tourism (Medzinárodná správa o cestovnom ruchu v horských strediskách z roku 2014) patria medzi najviac konkurencieschopné stredis- ká francúzske, rakúske, švajčiarske a talianske. V porovnaní so Slovenskom majú podobnú primárnu ponuku, sú však vybudované na vyššej úrovni. Vý- znamnými priamymi konkurentmi na trhu zimnej turistiky sú najmä sused- ské štáty Poľsko a Česká republika.
Vývoj návštevnosti lyžiarskych stredísk v Európe je v posledných rokoch pomerne stabilný. Najväčšie, najmodernejšie, najnavštevovanejšie a najrých- lejšie rozvíjajúce sa lyžiarske strediská sú vo Francúzsku. Ich rozvoj začal približne v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V súčasnosti je vo Francúzsku vy- budovaných viac ako 325 lyžiarskych stredísk. Väčšina z nich je vzájomne prepojená. Nachádzajú sa v južných a severných Alpách, Pyrenejách, v po- horí Jura a v Centrálnom masíve. Krajina má najviac lanových prepravných zariadení v Európe (3 595). Najväčšie a najviac navštevované strediská sú Tignes, Chamonix, La Plagne, Les Arcs, Val d’lsere, Les Menuires, Meribel Alpine, Les Menuires, Peisey Vallandry, Grand Massif, Avorias, Serre Cheva- lier Vallée, Les deux Alpes a La Roseére. Ich prevádzkovateľom je spoločnosť Compagnie des Alpes, ktorá je najväčším subjektom tohto druhu na svete. O ostatné strediská sa starajú prevažne menší prevádzkovatelia. Francúzske ly- žiarske strediská navštívi približne 58 miliónov ľudí ročne. Najväčšie majú približne 150 km zjazdoviek.
V Rakúsku je situácia podobná. Rozvoj v krajine nastal po 2. sv. vojne. Zaují- mavosťou je, že každé 14. pracovné miesto v krajine je priamo závislé na zimnej turistike. Návštevnosť stredísk dosahuje až 53 155 600 lyžiarov ročne. S počtom 3 000 prepravných zariadení sa Rakúsko zaraďuje na druhé miesto v Európe. Najviac navštevované sú spolkové krajiny Tirosko, Voralbersko, Salzburg a Ko- rutánsko. Najvyšší podiel návštevnosti tvoria zahraniční turisti.
Švajčiarsko bolo v minulosti lídrom v počte a kvalite prepravných zariadení. Následné rozdrobovanie vlastníctva zabrzdilo mnohé investície a inovácie. Vo Švajčiarku má vývoj návštevnosti posledné roky klesajúcu tendenciu. Asi 50% tvoria domáci návštevníci. Najlepšie strediská sa nachádzajú v kantónoch Grübunden a Vallais. Negatívny vplyv na klesajúcu tendenciu návštevnosti má najmä silná domáca mena (švajčiarsky frank) voči euru.
Najpríbuznejšími lokalitami k Slovensku v súvislosti s geografickými, kli- matickými aj historickými podmienkami sú Česká republika a Poľsko. V Če- chách sa dá identifikovať približne 164 lyžiarskych stredísk. Väčšina z nich sa nachádza v nižšej nadmorskej výške oproti slovenským. Najznámejším lyži- arskym strediskom je Špindlerův Mlýn. Väčšinu návštevníkov tvorí prevažne domáce obyvateľstvo.
Špecifickou lokalitou je Poľsko. Rozvoj a budovanie stredísk trvá v Poľsku pomerne dlhé obdobie. V porovnaní so Slovenskom sa začali mnohé strediská budovať oveľa skôr. Na medzinárodnom trhu však Poľsko nepatrí k veľmi populárnym cieľovým miestam pre lyžovanie. Najvýznamnejšie strediská sa nachádzajú na juhu krajiny vo Vysokých Tatrách a na Poľskej strane pohoria Krkonoše. Najväčšie lyžiarske stredisko je Bialka Tatranska. Intenzívne na- vštevovaným strediskom je Zakopane. Ročne ho navštívia až 2 milióny ná- vštevníkov. Rozvíjať sa začalo v 30. rokoch 20. storočia. Nachádza sa tu viac ako 50 prepravných zariadení. Napriek pomerne vysokej návštevnosti sa nedá porovnávať s väčšími zahraničnými strediskami. Prepravné zariadenia nie sú medzi sebou prepojené ani infraštruktúrou, ani spoločným manažmentom a marketingom. Kooperácia nie je rozvinutá na postačujúcej úrovni. Absen- tujú napríklad spoločné regionálne skipassy. Mnohé lanové dráhy a vleky sú zastarané. Tvrdenia o obľúbenosti potvrdzuje aj fakt, že takmer 90% návštev- níkov tvorí domáce obyvateľstvo (Saisonbilanz Winter 2014).
V porovnaní so zahraničnými strediskami treba podotknúť, že konku- renčná výhoda poľských stredísk oproti Slovensku spočíva najmä v súčasnom stave supraštruktúry a úrovni poskytovaných služieb. Čo sa týka využívania tradičnej kultúry, musíme poznamenať, že Poľsko ju využíva oveľa viac. Často ju však pod vplyvom globalizácie dopĺňa o inokultúrne populárne prvky, ktoré ju miestami negatívne ovplyvňujú až degradujú. Ako príklad uvedieme poznatky z terénneho výskumu v Zakopanom. Na základe odpovedí respon- dentov na otázky týkajúce sa atraktivity destinácie, môžeme rozoznávať dve skupiny návštevníkov. Prvá skupina povrchne pozná súvislosti goralskej kul- túry a je z využitia prvkov tradičnej kultúry nadšená. Druhá skupina vníma zmes globálnych trendov a tradičnej kultúry ako nešťastné riešenie. Mnohí respondenti Zakopane označili ako „poľský disneyland“.
Všetko súvisí s mierou využívania tradičnej kultúry v kontexte cestov- ného ruchu a s mierou jej komercializácie. Z príkladov zo západnej Európy je zrejmé, že tradičná kultúra nebola prispôsobovaná potrebám cestovného ruchu, ale bola prirodzenou prioritou ochrany v lokalite. Aj preto môžeme jednoznačne spozorovať jej vyššiu kvalitu. Pri riadení a správnom využívaní zdrojov kultúry môže byť preto nápomocný manažment kultúry.
Porovnanie zahraničných lyžiarskych stredísk v kontexte využívania tradičnej kultúry. Zásadným rozdielom medzi západnými zahraničnými lyži- arskymi strediskami a slovenskými sú najmä geografické a klimatické podmi- enky. Mnohé zo zahraničných stredísk sa nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach Álp, Dolomitov a na prírodných ľadovcoch. Už to z nich robí viac konkurencieschopné destinácie zimného cestovného ruchu. Sezóna je v nich o niekoľko mesiacov dlhšia. Viaceré zo stredísk s kvalitnými podmienkami sa stali hostiteľmi zimných olympijských hier. S klímou prirodzene súvisel aj roz- voj miestnej tradičnej kultúry – architektúra, odievanie, zamestnanie, folklór. Naším cieľom nie je porovnávať konkrétne prvky tradičnej kultúry. V súvislosti s rozdielnym prostredím by to ani nebolo možné. Zameriame sa predovšetkým na funkčné využívanie tradičnej kultúry v kontexte cestovného ruchu.
Zahraničné strediská, bez ohľadu na existujúce legislatívne nariadenia, prakticky samovoľne rešpektujú súčasti tradičnej kultúry, ktoré v obmenenej podobe pretrvali až do súčasnosti. Pôvodné tradičné prvky sú stále prítomné vo viacerých prvkoch miestnej kultúry – v architektúre, gastronómii, folklóre, či organizovaných podujatiach. Mnohé tradičné prvky tu nachádzame v trans- formovanej forme, ktorá rešpektuje súčasné potreby cestovného ruchu.
Napríklad v oblasti architektúry nehodnotíme komplexnú historickú po- dobu objektov pôvodného staviteľstva, ale pozornosť upriamujeme na hod- notenie kultúrneho charakteru oblasti. Mnohé stavby nesú prvky tradičnej architektúry aj v pozmenenej funkcii. Tieto prvky sú jasne rozpoznateľné a sú predmetom záujmu turistov, architektov či urbanistov. Krajiny ako Šva- jčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a Slovinsko kladú dôraz na dôslednú identifikáciu kultúrneho rázu a formujú legislatívu, ktorá sa sta- rá o jeho zachovávanie. Známe sú stavebné zákony, územné plány, či všeo- becná štátna kultúrna politika, týkajúca sa riadenia kultúry.
Na príkladoch obrázkov 1, 2 a 3 sa snažíme poukázať na súčasný stav architektúry vo veľkých lyžiarskych strediskách v zahraničí, ktoré sa vyvíjali oveľa dlhšie ako tie na Slovensku. Aj napriek moderným trendom a civi- lizačno-kultúrnym procesom, ktoré prebiehajú vo všetkých lokalitách, sa miestne obyvateľstvo a subjekty cestovného ruchu neustále snažia pri roz- voji rešpektovať vytýčené špecifiká kultúrnej krajiny. Takto realizované de- veloperské projekty nenarúšajú harmóniu krajiny, kultúrnu kontinuitu a sú príkladom transformácie kultúry – kombinácie moderného s tradičným. V niektorých prípadoch je ťažké rozlíšiť ubytovacie zariadenia od pôvod- ných obytných domov. Architektonický štýl a priestorové riešenia zostávajú zachované a rešpektujú pôvodné východiská tradičnej architektúry.
V lyžiarskych strediskách sa pre súčasné potreby stavajú aj veľkokapacitné ubytovacie zariadenia, wellness centrá, či stravovacie zariadenia, ktoré sú ich neodmysliteľnou súčasťou. V takomto prípade je veľmi náročné a často nere- álne dodržiavať dispozičné a priestorové riešenia. Napriek tomu v architek- tonickom stvárnení vždy nachádzame rozpoznateľné prvky tradičnej kultúry (priečelia domov, farebnosť, sklon strechy a pod.).
Na mnohých nových stavbách evidujeme moderné prvky, ktoré do urči- tej miery odbočili od konceptov tradičnej architektúry. Ide najmä o funkč- nú transformáciu priestorov či priestorovej dispozície. Podstatné však je, že stavby vždy nesú rozpoznateľný špecifický prvok, typický pre danú lokalitu.
Toto pravidlo sa prejavuje aj na prípadnej extravagantnej modernej archi- tektúre.
Pozitívnych príkladov využívania prvkov tradičnej architektúry je mno- ho, nachádzame ich napríklad v lokalitách Francúzska – Alpe-d’Huez, Avoriaz, Courchevel, Val d‘lsére a mnohé iné, alebo Rakúska – Sölden, Kaprun, Kitzbühel, či Innsbruck. Vo všetkých uvedených príkladoch turis- tických stredísk je rozhodujúca existencia kvalitne prepracovaného územ- ného plánu. Územné plány sú jasne definované, nemenné a nepripúšťajú žiadne extrémne odlišnosti. Platná legislatíva sa vníma ako verejné dobro, ktoré prispieva k úspechu všetkých zúčastnených subjektov (samospráva, podnikatelia a obyvateľstvo) a neobchádza sa. Kultúrna kontinuita spojená s potrebnou funkčnou transformáciou kultúry je prioritou. Z uvedeného môžeme konštatovať, že zanedbanie historických a kultúrnych súvislos- tí a povýšenie cestovného ruchu na primárnu potrebu lokality má v ko- nečnom dôsledku negatívnu dohru v podobe likvidácie zdrojov tradičnej kultúry. Cestovný ruch nemá tradičnú kultúru devastovať, ale využívať jej korene vo svoj prospech. Prioritou musí byť ochrana a rozvoj kultúrneho dedičstva, ktoré recipročne pôsobí na kvalitu cestovného ruchu.
V destináciách cestovného ruchu na Slovensku často nachádzame umelo prebraté prvky zo zahraničných horských lokalít. Jasným príkladom je kul- túrne dezorientovaná Demänovská dolina. Úmyslom samosprávy bolo vytvo- renie zonácií v katastri obce. Pri neustálej politickej a komunálnej fluktuácii sa však tento zámer nepodarilo zrealizovať. V doline nastala masová výstavba bez akejkoľvek koordinácie. V porovnaní so zahraničnými strediskami je limitujúcim prvkom aj platná legislatíva, ktorá neukladá samosprávam povinnosť vytvárať územné plány obciam, v ktorých je počet obyvateľov pod 2 000. V Prípade strediska v Demänovskej Doline, ktoré vzniklo iba nedávno, je ťažké poukazovať na tradičnú architektúru, ktorá tam takmer nebola. Uto- pickým cieľom samosprávy je aspoň čiastočne koordinovať výstavbu, rešpek- tujúc jednotnú horskú architektúru.
Obec Demänovská Dolina narazila na problém, ktorý sa jej do súčasnosti nepodarilo vyriešiť. Striedajú sa v nej rôzne architektonické štýly. Pri výs- kume v rázovitom Ždiari sme očakávali, že situácia bude odlišná. Transfor- mácia kultúry, viditeľná najmä na architektúre, prebehla aj v tomto prípade. Paradoxom je, že ani prítomnosť pamiatkových zón, ktoré spadajú pod do- hľad Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, nezabezpečuje zachovávanie miestneho kultúrneho rázu.
Niektoré problémy sme popísali už v predchádzajúcich kapitolách. Aj tu sú prekážkou mnohé nezrovnalosti a protirečenia v platnej legislatíve. Zistili sme, že aj v prípade presného dodržania nariadení, finálna verzia stavby stre- diska vôbec nezodpovedá konceptu tradičnej ždiarskej architektúry. „Ždi- arsku“ zdôrazňujeme preto, že mnohé domy a ubytovacie zariadenia majú v sebe prvky goralskej architektúry, ale poľskej nie ždiarskej. Viaceré prvky sú odlišné. Takýmto príkladom je ubytovacie zariadenie Penzión Strachan, objekt, ktorý využíva viaceré prvky goralskej architektúry, ale nie ždiars- kej. Pre poľskú stranu Vysokých Tatier bolo špecifické stavať domy do výšky s vežičkami a vikiermi. Nie len Penzión Strachan, ale aj mnohé iné pôvodné domy boli prestavané, čím sa narušila ich pôvodná architektúra.
Prvky tradičnej architektúry sú v lyžiarskych strediskách prítomné, nie len v súvislosti s ubytovacími zariadeniami. Gastronomické subjekty taktiež začínajú podliehať súčasným architektonickým trendom, ktoré považujú tra- dičnú architektúru za atraktívnu. Netýka sa to však len architektúry. Aktu- álnym trendom je autentická lokálna kuchyňa kombinovaná so zážitkovou gastronómiou. V kontexte priblíženia tradičnej kultúry sú zamestnanci často odetí v tradičných ľudových odevoch.
V zahraničí je trendom využívať pri príprave jedál miestne produk- ty. Horské lokality sú známe chovom dobytka, následným spracovaním mäsa, mliečnych výrobkov a pod. Práve areály stredísk sú v lete využívané na chov a pasenie zvierat. Miestne spoločenstvá si často vypomáhajú vzájom- ným obchodom s domácimi produktami.
Aktuálnym trendom, ktorý z Francúzska postupne prenikol do všetkých väčších lyžiarskych stredísk na svete je Après-Ski. Tieto zábavné zariadenia, ktoré sú súčasťou supraštruktúry, ponúkajú návštevníkom občerstvenie po- čas celého dňa, stráveného na lyžiarskom svahu. Pre zaujímavosť, tento feno- mén vyprofiloval aj špecifické druhy nápojov, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou každého lyžiarskeho strediska napríklad – Aperol Spritz, či Bombar- dino (pôvodom z Talianska).
Strediská cestovného ruchu sa snažia voľnočasové aktivity vypĺňať podujatiami, ktoré sú organizované priamo na svahoch, v priľahlých obciach, alebo ubytovacích zariadeniach, ktoré sú súčasťou lyžiarskeho areálu. Mnohé z nich majú populárny alebo športový charakter. Trendom je do programu zapájať zložky miestnej tradičnej kultúry. Každá destinácia je špecifická, a preto sa snaží odlíšiť od ostatných tým, že turistom ponúkne niečo špecifické a autentické pre lokalitu. Kvôli demonštrácii sa opäť vrátime k poľskému mestu Zakopane s lyži- arskym strediskom. Navzdory slabšej lyžiarskej infraštruktúre sa destinační manažéri snažia turistov zaujať výraznou a špecifickou goralskou kultúrou, na ktorej postavili celú marketingovú stratégiu. Ťažiskový mal byť projekt Gooralski projekt X – ZakoLove, ktorý sa začal postupne prezentovať zači- atkom lyžiarskej sezóny 2018/2019. Symbolom projektu je tradičný poľský Goral, ktorého úlohou je prezentovať pôvodnú goralskú kultúru. Štylizovaná postava Gorala sa pohybovala v stredisku medzi návštevníkmi, s ktorými sa denne fotografovala a okrem toho, že plnila propagačné účely, dotvárala atmosféru strediska a umocňovala zážitok lyžiarov.
Projekt je súčasťou marketingu viacerých subjektov v Zakopanom. Jeho prí- tomnosť je bežná aj v gastronomických zariadeniach, ktoré pod „hlavičkou“ pro- jektu ponúkajú rôzne variácie miestnych produktov. V tomto štýle je dekorovaný aj food court v novom obchodnom dome v centre mesta, na najznámejšej ulici Krupówki. Nachádza sa tu niekoľko reštauračných zariadení, ktoré prezentujú goralskú kultúru (nie však gastronómiu). Podobizeň Gorala je prítomná všade. Manažéri a marketéri v Zakopanom sa prostredníctvom projektu Gooralski projekt X – Gooral ZakoLove, snažia zaujať a poukázať na tradičné prvky poľskej go- ralskej kultúry. Zámerom projektu bolo oživiť kultúru v lyžiarskych strediskách.
Na prezentáciu Zakopaného, ako zimnej destinácie cestovného ruchu je zamerané aj informačné centrum na ulici Krupówki s prítomnosťou goralských a lyžiarskych prvkov.
V Zakopanom je podobne, ako v slovenských strediskách, evidentná stra- ta kultúrnej kontinuity. Mnohé využívané prvky tradičnej kultúry sú „zno- vuobjavené“ a necitlivo integrované do súčasnej podoby mesta. Viditeľné je to najmä na architektúre. Nachádza sa tu veľa pôvodných, ale aj netradičných, až priam gýčových prvkov, ktoré sú viditeľné najmä na ulici Krupówki. Naj- novšie budovy v centre mesta preberajú pôvodné architektonické stvárnenie. Predajne módnych obchodných značiek, gastronomické zariadenia, či pre- dajne suvenírov, sú umiestnené do objektov využívajúcich prvky tradičného staviteľstva. V centre mesta nájdeme tiež niekoľko predajní kebabu, pizzérie a iné, ktoré sú dnes v kvalitných strediskách skôr na ústupe. Vrcholom „ne- vkusu“ je zaraďovanie atrakcií, ktoré nemajú žiadny súvis s lokalitou (napr. prehliadka exotického vtáctva a pod.).
Slabou stránkou strediska je tiež fakt, že sa orientuje viac na domácich návštevníkov. Je to zjavné aj zo štatistického zisťovania, podľa ktorého Za- kopané navštevuje približne 90% domáceho obyvateľstva. Do veľkej miery absentuje cudzojazyčná propagácia, či prezentácia služieb, resp. produktov v inom ako poľskom jazyku.
Otázkou sa teda stáva, akým spôsobom je v týchto strediskách využíva- ná tradičná kultúra a aké zmeny sú prípustné v kontexte jej transformácie pre účely cestovného ruchu. Tradičná architektúra, resp. tradičná kultúra je v Zakopanom značne narušená. Poľský obchodný duch a flexibilita pri po- skytovaní služieb sa v cestovnom ruchu markantne prejavuje. Napriek tomu, že v Poľsku legislatíva priamo neurčuje princípy ochrany kultúrnej krajiny, miestni obyvatelia si ju udržujú samovoľne. Týka sa to hlavne oblastí s inten- zívnym cestovným ruchom. Ďalší dobrý príklad je lyžiarske stredisko Bialka Tatrańská, či Tatranská Bukovina.
Záver. Cieľom príspevku bolo sledovať zmeny v lokálnej kultúre a ich
dôsledky v súvislosti s prítomnosťou a rozvojom cestovného ruchu. Sledovali sme funkčnú transformáciu tradičnej kultúry v kontextoch potrieb obyva- teľov destinácií a účastníkov cestovného ruchu. Snažili sme sa priblížiť aktu- álny stav kultúry v najväčších lyžiarskych strediskách v zahraničí a na zákla- de komparácie poukázať na mieru transformácie jednotlivých súčastí kultúry pre potreby cestovného ruchu. Zahraničné destinácie, napriek dlhodobému vývoju a prispôsobovaniu sa pre potreby cestovného ruchu, neustále vynakla- dajú enormné úsilie na zachovávanie tradičnej kultúry. Dôležitosť prikladajú jedinečnosti lokality na základe kvalitného posúdenia kultúrnych špecifík, ktoré systematicky chránia. Napomáhajú tomu jasne definované legislatívne nariadenia. Samosprávy dodržiavajú územné plány, ktoré sú nastavené tak, aby sa kultúrna krajina, miestna architektúra a krajinné štruktúry nenarúšali.
Na Slovensku je zásadným problémom legislatíva. Neustále sa mení, nerieši konkrétne problémy a neprispôsobuje sa súčasným potrebám kultúry a cestov- ného ruchu. Z príkladov zo západnej Európy sme sa snažili poukázať na fakt, že tradičná kultúra nebola prispôsobovaná ani pretransformovaná pre potreby cestovného ruchu, ale je prirodzenou prioritou ochrany v lokalite, čo deter- minuje jej súčasnú kvalitu. V súvislosti so zistenými poznatkami, v kontexte riešenej problematiky, môžeme konštatovať, že kultúrne dedičstvo je potrebné zachovávať nie len ako odkaz predchádzajúcej generácie, ale predovšetkým ako potenciál, ktorý je možné zúročiť vo viacerých sférach spoločnosti.
Literatúra a pramene:
História [online]. 2014. [cit. 2019-04-02]. Dostupné na Internete: .
Saisonbilanz Winter 2014/15 – Entwicklungen, Erkenntnisse und Prognosen. [online]. 2015 [cit.
2019-02-01]. Dostupné na internete : .
ULIČNÝ, F. – ŠPÁNIK, K. – PACKA, Š. Obec Demänovská Dolina 50 rokov. Námestovo : Obecnú úrad Demänovská Dolina, 2014. 155 s. ISBN 978-80-971675-1-6.
VOKOUN a kol. Expertízne štúdie EÚ SAV, Megatrendy – Dôsledky zmien v demografickom vývoji a urbanizácii na Slovensku. Bratislava : Ekonomický ústav SAV, 2006. 85 s. ISSN
1337-0812. [online] 2019 [cit. 2019-01-02]. Dostupné na internete .
Zoznam informátorov:
BEKEŠ, Pavol. Starosta obce Ždiar : 2017 BUDZÁKOVÁ, Monika. Múzeum – Ždiarsky dom : 2017
BURGEROVÁ, Katarína. Riaditeľka OZ Spolok Goralského dedičstva : 2017 DEVEČKOVÁ, Veronika, Tatry Mountain Resort : 2018
DOYLE, Ivana. Majiteľka ubytovacieho zariadenia Belianska Chata : 2017
HURTAJ, Jozef (1969). Predseda komisie zastupiteľstva v obci Demänovská Dolina, majiteľ ubytovacích zariadení Bungalovy Jasná, Lúčky : 2019
MICHALÁKOVÁ, Blanka. Obecný úrad – Rozvoj obce : 2017 PACULÍKOVÁ, Simona (1985). Event manager, Hotel Grand Jasná : 2019
PAVLÍKOVSKÝ, Emil (1972) – PAVLÍKOVSKÁ, Monika (1974). Obyvatelia obce, vlekár/ lanovkár na lyžiarskom stredisku Bachledka Ski & Sun : 2018
PITOŇÁK, Miroslav (1963). Obyvateľ obce, zakladateľ súboru Ždiaranček, vlekár lyžiarskeho strediska Strednica a.s. : 2018
ŠIŠKA, Dušan. Riaditeľ, Ski & Sun Bachledová dolina : 2017
ZORIČÁKOVÁ, Magdaléna (1951). Múzeum – Ždiarsky dom, bývala riaditeľka ZŠ, vedúca súboru Ždiaranček,, zostavovateľka osnov regionálnej výchovy na ZŠ : 2018
KLEPÁČOVÁ, Ľubica. Starostka obce Demänovská dolina : 2019
Kontakt:
Mgr. Lucia Urbanová
KMKaT FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 74 Nitra
E-mail: lucia.kurpasova@ukf.sk
PhDr. Michal Kurpaš, PhD.
KMKaT FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 74 Nitra
E-mail: mkurpas@ukf.sk