Kultúrne zdroje a kultúrny cestovný ruch mesta Prievidza

Kultúrne zdroje a kultúrny cestovný ruch mesta Prievidza

Úvod. Štúdia sa zameriava na súčasný a perspektívny rozvoj kultúrnych zdrojov a kultúrneho cestovného ruchu v hornonitrianskom meste Prievidza. V jej úvode stručne definujeme lokalitu, zdokumentujeme podporné prvky kultúrneho dedičstva s akcentom na hmotné kultúrne dedičstvo a kultúrne organizácie, opíšeme ďalšie prvky kultúrneho potenciálu. Následne sa pokúsime zhodnotiť súčasný stav kultúrnych zdrojov a kultúrneho cestovného ruchu a hierarchizovať ich podľa ich významu. Na záver ponúkame rámcovú SWOT analýzu a navrhujeme možnosti rozvoja a rozšírenia kultúrnej ponuky. V práci vychádzame z viacerých oficiálnych dokumentov, programov a informácií kultúrnych inštitúcií[1], týkajúcich sa kultúrneho rozvoja a aktivít v meste, tiež z monografických prác M. Dobiáša (2016) a M. Paprčku (2017).

Charakteristika lokality. Prievidza je jedným z centier Trenčianskeho samosprávneho kraja a najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Prvá písomná zmienka sa objavuje v listine Zoborského opátstva z roku 1113. Mestské práva (napr. platenie dávok, konanie trhov, voľba farára a richtára, stavanie mlynov, lov rýb, slobodný rozvoj remesiel, predaj výrobkov či vyberanie mýta) získalo mesto v roku 1383. Prievidza sa svojou polohou v centre Hornonitrianskej kotliny stala istým nárazníkom rôznych historických udalostí, ktoré neustále formovali jej podobu. Významným momentom bol príchod piaristov v roku 1666, ktorí sa zaslúžili o rozvoj náboženstva, kultúry a školstva. Mesto ťažilo predovšetkým zo svojej polohy na križovatke obchodných a poštových ciest, z bohatej baníckej a remeselnej činnosti. Neskôr sa na ňom nepriaznivo podpísali požiare, náboženské či vojenské konflikty. Dnes je Prievidza známa skôr ako sídlo priemyselného rázu. Tento charakter získala najmä rozsiahlou industrializáciou po 2. svetovej vojne. V súčasnosti zahŕňa z katastrálneho hľadiska časti Staré Mesto (Prievidza I.), Píly (Prievidza II.), Necpaly (Prievidza III.), Kopanice (Prievidza IV.), Veľká Lehôtka (Prievidza V.), Malá Lehôtka (Prievidza VI.) a Hradec (Prievidza VII.). Poskytuje primerané socio-ekonomické zázemie pre svojich obyvateľov – je tu množstvo nákupných možností, lesopark s amfiteátrom a letným kinom, multifunkčná hala, krytá plaváreň, futbalový a zimný štadión. Z pohľadu cestovného ruchu je poloha mesta pomerne priaznivá, lebo sa nachádza necelých 5 km od turisticky atraktívnej destinácie Bojnice. Návštevníkov v samotnej Prievidzi môžu zaujať historické centrum, sakrálne objekty, meštianske domy, múzeum, galérie a najmä technické pamiatky.

Nosné prvky hmotného kultúrneho dedičstva. Dominantnou stavbou v meste je Piaristický kostol a Kláštor Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie. Jeho výstavba sa spája s príchodom piaristov, ktorých do Prievidze povolala grófka Františka Pálfiová v roku 1666. Jednoloďový kostol bol do dnešnej podoby dokončený a vysvätený v roku 1753. Centrálnej časti dominuje barokový oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorý dopĺňa 5 bočných oltárov s obrazmi Š. Bopovského. Objekt je evidovaný ako NKP a patrí medzi najcennejšie barokové stavby v strednej Európe.

Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v centre mesta a bol pôvodne gotickou stavbou zo 14. storočia. Ako mnohé iné objekty, aj tento bol neskôr upravovaný a rozširovaný, v 19. a 20. storočí reštaurovaný a zaradený medzi NKP. V interiéri vyniká renesančná skrinková krstiteľnica z roku 1696, barokové súsošie Piety zo 17. storočia a plastiky Najsvätejšej Trojice a Panny Márie z 18. storočia. Zasvätenie kostola sv. Bartolomejovi súvisí s asociovaním tohto svätca s ochranou remeselníkov pracujúcich s kožou – garbiarov, knihárov, sedlárov či obuvníkov, ale aj baníkov, krajčírov, mäsiarov či obchodníkov so soľou.

Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou je rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Mariánskom vŕšku z roku 1260. Pôvodne bol neskororománsky, keďže bol súčasťou stavby prievidzského hradu. Karmelitáni ho neskôr upravili do gotického slohu. Najstaršou časťou interiéru je stredoveká socha Panny Márie. V prvej polovici 15. storočia sa stal pútnickým miestom a v roku 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. augusta. Na Mariánskom vŕšku sa dodnes konajú nedeľné púte k sviatku Nanebovzatia Panny Márie.

V Prievidzi sa ďalej nachádza niekoľko zaujímavých sôch a súsoší. Súsošie sv. Cyrila a Metoda patrí medzi výtvarne najhodnotnejšie pamätníky zobrazujúce vierozvestcov. Jeho autorom je akademický sochár Stanislav Mikuš a od roku 1998 je inštalovaný v mestskom parku. Monumentálny bronzový objekt meria spolu s mramorovým podložím a podstavcom takmer 4 metre. Vierozvestcovia sú figurálne znázornení v slávnostnom rúchu, s dvojkrížom a zvitkom pergamenu so symbolickým zobrazením hlaholiky a cyriliky.

Socha sv. Floriána bola postavená s cieľom ochraňovať mesto pred požiarmi. Na Drevenom rínku ju dal v roku 1970 osadiť Valent Polerecký, 3 roky po rozsiahlom požiari mesta. Jej obnova bola realizovaná v roku 1992. Originál je umiestnený v Hornonitrianskom múzeu a kópia sa dnes nachádza na Pribinovom námestí, spájajúcom priestor zaniknutého Dreveného rínku s námestím.

Socha sv. Jána Nepomuckého od Dionýza Stanettiho bola od roku 1757 situovaná v juhozápadnej časti námestia. Dnes sa nachádza na fasáde piaristického kláštora. Tvorí ju kamenný pilier s podstavcom, bohato profilovaným soklom a na stĺpe stojacou barokovou sochou svätca.

Trojičný stĺp na Námestí slobody dal v roku 1739 zhotoviť kňaz Ján Podolan podľa návrhu Dionýza Stanettiho. Obnova bola realizovaná na začiatku 90. rokov 20. storočia. Masívny trojboký sokel má na centrálnej strane reliéf sv. Rozálie z roku 1797, na troch bočných sokloch sú umiestnené sochy archanjelov. Na ozdobných medailónoch sa zachovali nápisy „k úcte Najsvätejšej Trojice pre najbližších a svojich“; „Aby hrozný mor a vojna obišli mesto a ľud, nech so zbožným želaním sa naplní.“

Vzhľadom na limitovaný rozsah príspevku, spomenieme ďalšie objekty dotvárajúce kultúrno-historickú charakteristiku lokality len v tabuľkovej forme.

 

Tabuľka č. 1: Prehľad ďalších významných historických a stavebných štruktúr v meste Prievidza.

Budova Mestského úradu, Námestie slobody 14

Budova dievčenskej školy, Hviezdoslavova ulica

Budova bývalého reálneho Gymnázia, Mariánska 554/19

Budova prvej pošty, Záhradnícka ulica

Bytový dom NKP, Námestie slobody 15

Dom Dr. Jána Čvikotu, Kláštorná ulica

Harmonika, Moyzesova ulica

Kardošov dom, Námestie slobody

Kláštor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Námestie slobody

Mestský dom, Námestie slobody

5 meštianskych domov NKP, Hviezdoslavova 16 a Námestie slobody č. 1/25, 13, 19, 35

Okresný zdravotný ústav, Zdravotnícka ulica

Renesančný dom, tzv. kráľovský, Pribinovo námestie 6

Pastoračný dom Matky Františky, Námestie slobody

Sivákov dom Terézie Vansovej

Starobinec, špitál Hviezdoslavova ulica

Steinerov dom, Námestie slobody

 

Zdroj: Vlastné spracovanie, 2018.

 

Unikátne prvky kultúrneho dedičstva. Okrem uvedených prvkov sú v Prievidzi a blízkom okolí prítomné aj objekty, ktoré považujeme v kontexte kultúrnej ponuky za výnimočné a hodné osobitného spracovania, preto ich uvádzame v osobitnom odseku. Ide predovšetkým o rušňové depo, banský skanzen a tzv. prievidzské sgrafitá, ktoré majú potenciál tvoriť základ silnej budúcej kultúrnej ponuky destinácie.

Rušňové depo je dôležitou pamiatkou vývoja architektúry železničných stavieb a histórie železničnej dopravy na Slovensku. Bolo vybudované v rokoch 1912 – 1913, rozšírené v roku 1938 a vyhlásené za NKP v roku 2005. S takmer nepoškodeným technologickým vybavením patrí medzi najzachovalejšie stavby tohto druhu na Slovensku.

Prievidzské sgrafitá dotvárajú čelné a vnútroblokové steny obytných domov na sídlisku Píly. Sú najrozsiahlejšou pamätihodnosťou mesta a na ich tvorbe sa podieľalo viacero významných umelcov. Ich spoločným zámerom bolo oživiť monotónnosť povojnových sídlisk. Najčastejšie sa objavujú folkloristické, idylické, ale aj bojové a historické námety, celkovo ide v rámci Slovenska o jedinečný umelecký a historický prvok.

Hornonitriansky banský skanzen – baňa Cigeľ patrí medzi obľúbené turistické i vzdelávacie lokality. Spravuje ho nezisková organizácia Združenie na záchranu baníckeho dedičstva Hornej Nitry, ktorá sa zameriava na odborné spracovanie histórie a súčasnosti uhoľného baníctva na území Slovenska. Cieľom projektu je autenticky priblížiť verejnosti život baníka. Prehliadka pozostáva z jazdy banským vláčikom v dĺžke viac ako 2 km a pokračuje podzemnými chodbami v hĺbke cca 80 m pod povrchom. V rámci prezentácie kultúrneho dedičstva sa využívajú statické a funkčné banské technické zariadenia, panely s výkladom, prvky audiovizuálnej techniky. V neposlednom rade autenticitu zážitku zabezpečujú bývalí baníci ako sprievodcovia cestovného ruchu.

Zaujímavosťou v kontexte regionálnej kultúrnej ponuky Prievidze je projekt Zlatá prievidzská cesta. Predstavuje unikátny prehliadkový okruh so sprievodkyňou v dobovom oblečení. Veľký okruh má 45 zastavení, malý okruh 27 zastavení. Okrem fyzickej prehliadky je od roku 2017 k dispozícii aj nadväzujúca mobilná aplikácia. Jej výhody spočívajú najmä v možnosti výberu zastavení v takom počte a poradí, ktoré zodpovedajú individuálnym potrebám návštevníkov. Súčasťou sú informatívne texty, fotografie, príp. audionahrávka v slovenskom i anglickom jazyku. Súčasťou aplikácie sú mapy a GPS navigácia, ktorá lokalizuje pohyb používateľa a zároveň ho navádza na miesto záujmu.[2]

Kultúrne organizácie a inštitúcie. V meste Prievidza vykonáva svoju činnosť niekoľko kultúrno-spoločenských ustanovizní. Sídlia tu Hornonitrianske múzeum, Regionálne kultúrne centrum, Kultúrne a spoločenské stredisko, Hornonitrianska knižnica, Kino a galéria ART Point, Kino Ster Century Cinemas a Združenie na záchranu baníckeho dedičstva Hornej Nitry.

Hornonitrianske múzeum bolo založené v roku 1985 a patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku. Spravuje viac ako 250 000 zbierkových predmetov, z ktorých mnohé majú medzinárodný význam. Medzi najcennejšie objekty patria paleolitická štiepaná industria z obdobia paleolitu, románsky meč, zbierka zlatých mincí, strieborný poklad z hrobu doby rímskej, cechové pamiatky, strieborné šperky, súbor malieb na skle, ale aj rozsiahla zbierka bezstavovcov a unikátne paleontologické nálezy treťohornej flóry a fauny.

Regionálne kultúrne centrum (RKC) bolo zriadené ako organizácia Trenčianskeho samosprávneho kraja. V rámci svojich aktivít poskytuje odborno-poradenskú pomoc, pripravuje vlastné podujatia a projekty, organizuje pravidelné výstavy výtvarníkov a fotografov, poskytuje odborné poradenstvo obecným úradom a iným zariadeniam, tvorí databázy jednotlivcov a kolektívov záujmovej umeleckej činnosti a vydáva metodické materiály vo sférach, ako sú kultúrno-osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť, sociálna prevencia, záujmové vzdelávanie, environmentálna výchova či regionálna výchova.

Kultúrne a spoločenské stredisko je príspevkovou organizáciou mesta Prievidza. Zabezpečuje verejno-prospešné činnosti zamerané na zachovanie a rozvoj kultúrnych tradícií, spolupracuje s mestom pri rozvíjaní a zabezpečovaní partnerských vzťahov, vytvára podmienky pre tvorivé kultúrne aktivity občanov a návštevníkov, zabezpečuje voľnočasové aktivity. Organizuje školiteľské a výchovno-vzdelávacie podujatia, vytvára podmienky pre rôzne kultúrne aktivity, organizovanie spoločenského života, zabezpečuje kultúrnu rekreáciu a podporuje činnosť záujmových krúžkov.

ART Point je vnímaný ako kultúrny priestor s rozsiahlym spektrom aktivít, kde sa spájajú rôzne druhy umenia. Organizované sú tu výstavy zamerané na súčasných prievidzských autorov, umelcov z ďalších regiónov Slovenska i zahraničia, besedy s umelcami, koncerty, vystúpenia alternatívnych divadiel a premieta tu aj filmový klub FK´93.

Hornonitrianska knižnica je kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá nadväzuje na činnosť prvej verejnej Mestskej knižnice založenej už v roku 1922. Knižnica zhromažďuje, spracúva, uchováva a sprístupňuje knižničný fond s akcentom na regionálne dokumenty. Poskytuje knižnično-informačné služby a zabezpečuje prístup k verejne dostupným dokumentom.

Ster Century Cinemas je kino v obchodnom centre KORZO Shopping centre v severozápadnej časti mesta. Kino disponuje tromi klimatizovanými sálami s celkovou kapacitou 432 sedadiel. Samozrejmosťou je bezbariérový prístup a miesta pre vozičkárov v každej z kinosál.

Združenie na záchranu baníckeho dedičstva Hornej Nitry so sídlom Hornonitrianske bane Prievidza, a. s., ako nezisková organizácia poskytuje všeobecne prospešné služby v oblasti tvorby, rozvoja, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt vyplývajúcich z tradície uhoľného baníctva v regióne. Dlhodobým cieľom združenia je vybudovať oddychové a náučné centrum so zameraním na dejiny a súčasnosť hnedouhoľného baníctva na Hornej Nitre. Projekt zahŕňa dobudovanie podpovrchovej i povrchovej časti skanzenu a vytvorenie komplexného areálu s napojením na ostatné objekty uhoľného baníctva na území Hornej Nitry a ostatné turistické atraktivity regiónu.

Súčasný stav kultúrnej ponuky a cestovného ruchu v meste Prievidza. V posledných rokoch bolo realizovaných niekoľko prieskumov vnímania Prievidze z pohľadu obyvateľov a návštevníkov. Keďže rozsah príspevku neumožňuje konkretizáciu všetkých výsledkov, podávame aspoň rámcový prehľad základných problémových oblastí, ktoré sa v prieskumoch vo všeobecnosti opakujú:

a) mesto nemá jasne definovanú ponuku cestovného ruchu, absentuje tu systematický manažment, marketing a vo vzťahu ku konkurencii mu chýba dôrazne určená, odlíšiteľná značka a jednoznačný motív k návšteve (tzv. unique selling proposition).

b) mesto je slabo prítomné a analyzované v strategických dokumentoch Trenčianskeho samosprávneho kraja a celkovo je vnímané skôr okrajovo/izolovane v rámci krajských priorít;

c) blízkosť Bojníc je vnímaná ako pozitívum i negatívum zároveň;

d) Prievidza, hoci má možnosť stať sa dôležitým východiskovým bodom poznávania regiónu Horná Nitra, dlhodobo nevyužíva svoj potenciál v cestovnom ruchu. Napriek tomu, že má pomerne dobre vybudovanú infraštruktúru stravovacích a čiastočne aj ubytovacích  zariadení, nefunguje ako kvalitné zázemie pre návštevníkov výletných cieľov v regióne.

e) vo všeobecnosti je Prievidza asociovaná ako všedné mesto priemyselného typu „blízko Bojníc“, s baníckou tradíciou a letiskom, ale bez výraznejších socio-ekonomických či kultúrno-historických hodnôt.

f) samotní obyvatelia vnímajú Prievidzu ako síce bezpečné mesto pre život, ale s nedostatkom pracovných príležitostí a s problémom odlivu mladého obyvateľstva.

 

Mesto rozhodne disponuje istým kultúrnym a prírodným dedičstvom, pomerne dobrou ponukou kultúrnych podujatí, niekoľkými architektonickými a technickými pamiatkami, avšak úplne tu absentuje kvalitný destinačný manažment a koordinácia zo strany miestnej a regionálnej samosprávy. Napr. objem výdavkov do CR za rok 2016 sa pohyboval vo výške okolo 42 000,- eur, čo jasne deklaruje, že cestovný ruch nie je pre vedenie mesta prioritou a plne sa spolieha na aktivity v gescii OOCR Región Horná Nitra – BOJNICE. Absencia destinačného manažmentu a chýbajúca marketingová komunikácia spôsobujú nezáujem návštevníkov navštíviť z akéhokoľvek dôvodu Prievidzu. Značná časť návštevníkov príde len raz a už sa opätovne nevracajú (tento problém sa netýka len mesta Prievidza, ale regiónu ako celku).

Vysoký podiel návštevníkov trávi v meste krátky čas počas dňa a cez víkend odchádzajú preč, čoho dôkazom je aj podpriemerný počet prenocovaní v Prievidzi. Respondenti z radov návštevníkov Kúpeľov Bojníc odpovedali, že majú záujem opakovane navštíviť mesto, ale slabá ponuka, hlavne počas víkendov, ich od tohto zámeru odrádza. Dôvod, prečo navštívili počas svojho pobytu v Bojniciach mesto Prievidzu, bola návšteva kina a nákupy. Respondenti, ktorí navštívili destináciu Bojníc len na 1 deň, nevideli dôvod, prečo by mali spojiť svoju návštevu Bojníc s návštevou Prievidze. Do Bojníc prišli za konkrétnymi turistickými cieľmi a v Prievidzi tieto ciele nemali a ponuku mesta nepoznali. Absencia propagácie mesta a pozvánok na jeho návštevu na viditeľných miestach v regióne, predovšetkým v Bojniciach a v meste Prievidza (na vlakovej či autobusovej stanici, letisku a v obchodných domoch), nedáva príležitosť osloviť potenciálnych návštevníkov k návšteve.

 

Piliere kultúrnej ponuky mesta Prievidza. Predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu v Prievidzi sú v porovnaní s podobnými destináciami skôr priemerné. Konkurenciou v oblasti historických pamiatok je napr. mestská pamiatková rezervácia v meste Trenčín a pamiatkové zóny v Novom Meste n/Váhom, Beckove, Nitrianskom Pravne, Bojniciach a Lazanoch. Hornonitriansky banský skanzen zas spoločne so Sklárskym skanzenom vo Valaskej Belej, Skanzenom Gazdovský dvor, Kšinnou a Závadou pod Čiernym vrchom vytvára na jednej strane prepojenú tematickú ponuku, na druhej strane si v rámci regiónu čiastočne konkurujú. Konkurenciou v kultúrnej ponuke sú Bojnice, Trenčianske Teplice a Trenčín, ktorých podujatia sú, na rozdiel od Prievidze, zaradené v produktovej ponuke v rámci TSK. Konkurenčnými podujatiami pre Prievidzu sú napr. Bánovské vianočné trhy, Art Film Fest Trenčianske Teplice, Festival ľudových remesiel Trenčianske Teplice, Novomestská zabíjačka, Bartolomejský jarmok Ilava a i. Pri systematickom manažmente a marketingu však môžu byť aj kultúrne zdroje v Prievidzi a okolí plne využiteľné a prospešné pre udržateľný rozvoj lokality. Z pohľadu kultúrnych zdrojov odporúčame ponuku cestovného ruchu v meste Prievidza budovať na týchto základných pilieroch:

 

1. Priemyselno-kultúrne dedičstvo;

2. Historické pamiatky;

3. Kultúrne podujatia a činnosť kultúrnych organizácií.

 

1. Priemyselno-kultúrne dedičstvo

Industriálne (priemyselné) pamiatky ako súčasť kultúrneho dedičstva na Slovensku sú dôležitým nositeľom technických, historických a architektonických hodnôt. Prievidza bola súčasťou priemyselnej výroby už v období bývalého Uhorska. V 20. storočí mala ťažba uhlia podstatný vplyv na priemyselný rozvoj a profiláciu centier v Hornonitrianskej kotline, a to Prievidze, Novák a Handlovej. Tri bane na hnedé uhlie a lignit, strojársko-servisná a vedecko-výskumná základňa baní a energetický komplex zamestnávali takmer 15 000 obyvateľov regiónu. V súčasnosti je tento významný aspekt v rozvoji industriálneho cestovného ruchu, bohužiaľ, minimálne využívaný. Napriek tomu sú tu isté hmotné a nehmotné prvky kultúrneho dedičstva stále prítomné a zasluhujú si čo najhodnotnejší spôsob ochrany a prezentácie.

 

Tabuľka č. 2: Pamiatky industriálno-kultúrneho dedičstva podľa navrhovanej hierarchie významnosti v kontexte CR.

Nosné:

Objekt Rušňového depa

Sídlisko Píly so sgrafitovou výzdobou

Hornonitriansky banský skanzen

Vedľajšie:

Budova prvej pošty z konca 19. storočia

Meštianske domy

 

Zdroj: Vlastné spracovanie, 2018.

 

Z pohľadu originality ponuky zohráva Hornonitriansky banský skanzen kľúčovú úlohu. Tento objekt je zaradený v produktovej skupine „Kultúrny a mestský cestovný ruch“, ktorá je súčasťou regionálnej Stratégie cestovného ruchu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Pre ďalšiu stimuláciu dopytu je ale nevyhnutou podmienkou realizácia projektu multifunkčného Banského múzea Cigeľ, ktorý by umožnil synergicky využívať bývalé administratívne priestory bane pre interaktívne expozície, spoločenské podujatia a komerčné služby (napr. múzejný obchod, občerstvenie, základné ubytovacie jednotky). Tento projekt má potenciál byť relevantným produktom v rámci ponuky cestovného ruchu Slovenska. Dôležité je však spoločné úsilie Mesta Prievidza a Združenia na záchranu baníckeho dedičstva v získavaní dostatočných (nielen) finančných zdrojov na jeho realizáciu a najmä udržateľnú prevádzku.

Nepopierateľný význam má objekt Rušňového depa (NKP). Má potenciál stať sa významným návštevníckym cieľom. Podmienkou jeho relevantnej adaptácie na trhu cestovného ruchu je o. i. nastavenie pevného prevádzkového času, vytvorenie interaktívnych tabúľ s viacjazyčnými textami a zriadenie komerčných služieb (napr. kaviarne s premietaním filmov). Vhodným doplnkom by bola aj výstava funkčných modelov vláčikov a ďalšie kreatívne aktivity, čím by mohol vzniknúť unikátny projekt industriálneho cestovného ruchu.

Využitie budovy prvej pošty z konca 19. st. na vybudovanie „Návštevníckeho centra“ by mohlo priniesť zaujímavú možnosť prezentovania industriálno-kultúrneho dedičstva a architektúry priamo v centre mesta, čím by sa zvýšila dostupnosť tohto konceptu pre ďalšie segmenty verejnosti.

 

2. Historické pamiatky

Rozvoj kultúrneho cestovného ruchu v Prievidzi je možné realizovať aj na báze prítomnosti niekoľkých významných kultúrno-historických pamiatok.

 

Tabuľka č. 3: Kultúrno-historické pamiatky.

Nosné:

Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice

Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja

Vedľajšie :

Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie (s krásnou vyhliadkou)

Mariánsky stĺp a slnečné hodiny

 

Zdroj: Vlastné spracovanie, 2018.

 

Jednoznačne objektom s najvyššou historickou a umeleckou hodnotou je piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice spoločne s kláštorom. Možnosť sprístupnenia priestorov pre pravidelné prehliadky pre verejnosť (so sprievodcom, audiosprievodcom alebo prostredníctvom stručných textov) a organizácia spoločenských podujatí (Novoročný koncert, Hudobný festival, Noc divadiel) by mohla z tejto pamiatky urobiť konkurencieschopný produkt v rámci kultúrnej ponuky. Stredoveký pôvod rímskokatolíckeho Kostola sv. Bartolomeja a zaujímavý osud apoštola Bartolomeja ponúka prepojenie na obdobie, keď Prievidza získala mestské práva od kráľovnej Márie a nastal slobodný rozvoj remesiel. Možnosť oživenia pútnického miesta na Mariánskom vŕšku a revitalizácia tradícií v podobe pravidelných remeselníckych trhov, spojených s predajom z dvora, by pomohla vytvoriť komplexnú tematickú ponuku a rozšíriť rad tradičných podujatí mesta.

 

3. Kultúrne podujatia a činnosť kultúrnych organizácií

V Prievidzi prevažujú tradičné kultúrne zariadenia a bežné kultúrno-spoločenské podujatia, ktoré svojím významom a produkciou inklinujú skôr k miestnej a regionálnej klientele. Napriek tomu môže byť aj táto oblasť jedným z pilierov rozvoja kultúrnej ponuky a kultúrneho cestovného ruchu v lokalite.

 

Tabuľka č. 4: Kultúrno-spoločenské podujatia a kultúrne inštitúcie a organizácie.

Kultúrno-spoločenské podujatia v lokalite

Nosné:

Vedľajšie

Hornonitrianske folklórne slávnosti

Umenie regiónu s babičkou

Banícky jarmok

Zatváranie neba

 

Vianočné trhy

 

Silvester na námestí a vítanie nového roka

 

Rozprávkové leto

Kultúrno-spoločenské inštitúcie

Nosné

Vedľajšie

ART Point

Hornonitrianske múzeum Prievidza

Kultúrne a spoločenské stredisko

Regionálne kultúrne centrum

 

Zdroj: Vlastné spracovanie, 2018.

 

Mesto Prievidza organizuje pomerne veľké množstvo kultúrnych podujatí, ale okrem Baníckeho jarmoku a Hornonitrianskych folklórnych slávností nemá žiadne z nich nadregionálny charakter. V konkurencii iných miest nie sú rozpoznateľné. Je zrejmé, že mestské kultúrne organizácie pripravujú tieto podujatia predovšetkým pre obyvateľov regiónu a chýba im ambícia cielene osloviť segment mimoregionálnych návštevníkov. Podmienkou stimulácie kvalitnej kultúrnej ponuky je teda vytvorenie tematických balíčkov pre konkrétne segmenty a ich promovanie v čase, keď je najvyšší dopyt po zmysluplnom trávení voľného času. Bolo by vhodné identifikovať 2 – 3 nosné unikátne podujatia, ktoré by mesto podporilo výraznejšou a cielenou komunikačnou kampaňou. Veľké rezervy vnímame aj v medzisektorovej spolupráci, preto by bolo prínosné zainteresovať na realizácii podujatí aj relevantné subjekty zo sféry gastronómie, ubytovacích služieb či kreatívny sektor.

Veľký rastový potenciál majú reprezentatívne priestory galérie REGIONART pri Regionálnom kultúrnom centre, a to predovšetkým v orientácii na regionálnych autorov, čo umožňuje vytvárať bohaté spektrum originálnej ponuky v rámci umenia Hornej Nitry. Kultúrne a spoločenské stredisko zas dokáže poskytovať poloprofesionálne zázemie pre organizovanie rôznych typov podujatí. Z hľadiska kultúrnej infraštruktúry je vítaná rozmanitosť jednotlivých priestorov a veľká variabilita ich využitia (priestory divadelnej, spoločenskej či bábkovej sály, salóniky, domy kultúry v mestských častiach). Hornonitrianske múzeum Prievidza môže tiež zohrať v kultúrnej ponuke dôležitú rolu, k tomu je však potrebné čo najskôr realizovať niekoľko dôrazných opatrení. Múzeum svoju činnosť smeruje predovšetkým na obyvateľov a jeho ambícia zaujať návštevníka mimo regiónu je minimálna. Investícia do nových priestorov, zvýšenie interaktívnosti expozícií a jazyková zdatnosť lektorov by boli nevyhnutnou podmienkou zaradenia tohto múzea do ponuky.

Rámcová SWOT analýza. Pri posudzovaní kultúrnych zdrojov a ich využitia (nielen) v cestovnom ruchu v predmetnej lokalite, vyvstáva niekoľko zásadných silných i slabých stránok.

 

Tabuľka č. 5: SWOT analýza.

Silné stránky

Slabé stránky

Dedičstvo baníckych udalostí s priemyselnými budovami, uhoľnými panvami, dopravnou, sociálnou a kultúrnou infraštruktúrou

Nejasne zadefinovaná kultúrna ponuka a kultúrna identita mesta

Unikátne pamiatky industriálno-kultúrneho dedičstva (Hornonitriansky banský skanzen, Banícky jarmok s alegorickým sprievodom, Rušňové depo)

Absencia produktových línií, cielenej marketingovej komunikácie a destinačného prístupu

Dobré zázemie a štruktúra kultúrnych inštitúcií pre organizovanie eventov

Absentujúca „značka“ mesta na trhu kultúrneho cestovného ruchu

Dlhodobá práca Združenia na záchranu baníckeho dedičstva

Slabá a málo originálna ponuka aktivít pre návštevníkov počas víkendov

Dobré prírodné podmienky v okolí mesta (termálne zdroje, klimatické podmienky)

Nízka miera medzisektorovej spolupráce

Zachované prvky folklóru

Absencia tzv. „turistického magnetu“

Príležitosti

Ohrozenia

Vytvorenie podmienok pre realizáciu novej atrakcie v lokalite Hornej Nitry (Banícke múzeum Cigeľ)

Rastúca konkurencia okolitých miest a regiónov

Zadefinovanie dobre rozpoznateľnej značky mesta

Sezónnosť cestovného ruchu a skracovanie sezóny v dôsledku nových trendov vo využívaní voľného času

Ekonomická konverzia z priemyselne orientovaného regiónu na región služieb

Závislosť na turistickej ponuke Bojníc

Vytvorenie špecifickej ponuky pre návštevníkov Hornej Nitry a Trenčianskeho kraja

Priemerná a málo originálna ponuka

Oslovenie nových segmentov (napr. využitie pobytu návštevníkov v Kúpeľoch Bojnice pre ponuku Prievidze)

Nízka ochota podnikateľov kooperovať a prispievať k vyššej kvalite služieb

 

Zdroj: Vlastné spracovanie, 2018.

 

Stručné načrtnutie perspektív. Na základe analýzy ponuky a vyhodnotenia potenciálu možno stanoviť 3 hlavné produktové línie, ktorých postupné a systematické napĺňanie môže zvýšiť konkurencieschopnosť mesta na trhu cestovného ruchu i v oblasti kultúrnej ponuky:

1. Prievidza – mesto baníckych tradícií a nových príležitostí;

2. Prievidza – mesto poznávania, regionálnych chutí a zábavy;

3. Prievidza – zelené mesto v pohybe.

Vzhľadom na limitovaný rozsah príspevku v krátkosti priblížime cieľ a zámer prvého návrhu. Banícke tradície predstavujú pre Prievidzu značnú konkurenčnú výhodu. Spojenie jednotlivých prvkov v meste a okolí na báze modernej prezentácie by pomohlo vytvoriť jedinečný tematický koncept, schopný zaujať na trhu cestovného ruchu. V rámci tejto línie možno spomenúť existujúci projektový zámer „Banského múzea“, ktorý predstavuje sľubný potenciál pre rozvoj poznávacej a zážitkovej turistiky. Jeho cieľom by malo byť založenie multifunkčného edukačno-zábavného centra zameraného na všetky aspekty baníckeho dedičstva. Zavedením projektu by dostalo mesto nástroj na realizáciu štrukturálnych zmien a tvorbu nových pracovných príležitostí. Možnosť využívania širokého spektra priemyselných a administratívnych priestorov na rôzne typy podujatí otvára príležitosti aj pre rozvoj nadväzujúcich druhov turistiky. Tento ideový zámer by svojím špecifickým charakterom presahoval mesto a mohol by dosiahnuť nadregionálny až národný význam.

Zachovalá budova železničnej stanice s objektom Rušňového depa môže po určitých úpravách slúžiť ako priestor interaktívnej expozície, kde sa môžu návštevníci populárnou formou oboznámiť s históriou budovania železnice na Hornej Nitre. Možnosť previezť sa na vláčiku po jednej zo zachovalých tratí smerujúcej k Hornonitrianskemu baníckemu skanzenu by nepochybne rozšírila a zatraktívnila túto ponuku. Prehliadka skanzenu so sprievodcom je pokračovaním poznávania histórie regiónu. Na tému baníctva môže nadviazať prehliadka sgrafít na sídlisku Píly. Označenie jednotlivých sgrafít QR kódmi by umožnilo prehliadky realizovať peši alebo na bicykloch, ktoré si môžu návštevníci požičiavať v rámci projektu Zelený bicykel. Populárne podujatie Banícky jarmok tematicky dotvára túto ideu a zároveň sa stáva nosným nadregionálnym podujatím na zviditeľnenie mesta na trhu cestovného ruchu. Pozitívne je, že táto ponuka by bola atraktívna pre rozličné segmenty návštevníkov – rodiny s deťmi, fanúšikov histórie vláčikov, školské skupiny, seniorov, kúpeľných hostí. Dobudovanie doplnkových služieb (návštevnícke centrum, predaj suvenírov, kaviareň) by uzavrelo navrhovaný koncept, ktorý rozhodne má potenciál byť dlhodobo a udržateľne využiteľný.

Záver. V oblasti ponuky síce disponuje Prievidza niekoľkými významnejšími objektmi, avšak i napriek svojej značnej hodnote stoja v úzadí ďalších pamiatok Trenčianskeho kraja (napr. Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, Beckov). Napriek tomu význam jej historického centra a viacerých národných kultúrnych pamiatok môže zavážiť pri tvorbe produktového balíka destinácie. Dostatok zachovaných kultúrnych zariadení predurčuje mesto Prievidza na rozvíjanie kultúrnej ponuky. Predpokladom však musí byť celková modernizácia jednotlivých priestorov kultúrnych zariadení a zapojenie súkromných organizácií do celkového kultúrneho profilu mesta (príkladom sú úspešne oživené priestory ART Point a umeleckej kaviarne Art café). Je potrebné vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie a motiváciu nielen pre mestské organizácie, ale aj pre všetkých, ktorí majú záujem sa realizovať v oblasti kultúry. Pokiaľ budeme vnímať Prievidzu v širšom kontexte vrátane blízkeho okolia mesta, zásadnú rolu pri ponuke destinácie zohráva Bojnický zámok. Je otázne, do akej miery je tento prvok konkurenčný a aký nevyužitý potenciál vyplýva z jeho susedstva. Jednoznačne by sa malo pristúpiť k oslovovaniu klientely Bojnických kúpeľov, ktorá sa zdržuje v destinácii niekoľko dní až týždňov a rada vyhľadáva nové podnety. Ďalšou produktovou líniou môže byť väzba na industriálne kultúrne dedičstvo. Banské tradície jednoznačne možno považovať za konkurenčnú výhodu. Ide o jedinečný prvok, vychádzajúci z tradície regiónu. Realizácia ideového zámeru projektu Banského múzea Cigeľ by posunula Prievidzu do výhodnej konkurenčnej polohy nielen v rámci regiónu, ale i celého Slovenska.

 

Literatúra a pramene:

1. DOBIÁŠ, M. Prievidza na nových pohľadniciach. Tlačiareň Patria, 2016.

2. Hornonitrianska knižnica v Prievidzi. Dostupné na internete: ww.hnkpd.sk.

3. Kultúra v Prievidzi. Dostupné na internete: www.kasspd.sk.

4. Marketingová stratégia rozvoja cestovného ruchu v turistickom regióne Horná Nitra. Dostupné na internete:  https://referaty.aktuality.sk/marketingova-strategia-rozvoja-cestovneho-ruchu-v-regione-horna-nitra/referat-13765.

5. PAPRČKA, M. Prievidza a Bojnice z neba. Prievidza and Bojnice from Heaven. Vydavateľstvo CBS, 2017.

6. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky 2013-2023.

Dostupné na internete: https://www.tsk.sk/buxus/docs/PHSR%20FINAL.pdf.

7. Program rozvoja mesta Prievidza (2016-2023). Dostupné na internete: https://www.prievidza.sk/mesto/rozvoj- mesta/.

8. Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi. Dostupné na internete: www.rkcpd.sk.

 

Poznámky:

[1]   Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v meste Prievidza z roku 2017, Hornonitrianska knižnica v Prievidzi, Kultúra v Prievidzi, Marketingová stratégia rozvoja cestovného ruchu v turistickom regióne Horná Nitra, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky 2013-2023, Program rozvoja mesta Prievidza (2016-2023), Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi.

[2]   V tomto kontexte by sme odporúčali skrátenie prehliadkového okruhu ZPC a jej tematické profilovanie. Každá budova by mohla byť označená aj tabuľkou s QR kódom, aby aj obyvatelia a náhodní okoloidúci mohli spoznávať históriu mesta.

 

Kontakt:

PaedDr. Ivona Fraňová, PhD.
Referát rozvoja, informatizácie
a marketingovej komunikácie
Rektorát Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre
Tr. A. Hlinku 1
94901 Nitra
E-mail: ifranova@ukf.sk

PhDr. Roman Zima, PhD.
KMKaT, FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 74 Nitra
E-mail: rzima@ukf.sk

Súbory na stiahnutie