Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Literárny historik Opavskej univerzity Libor Martinek už dlhšie prejavuje intenzívny záujem o literatúru vzhľadom na lokalitu vzniku. Potvrdzuje to viacero jeho prác venovaných regionálnym aspektom literatúry, napríklad monografia Region, regionalizmus a regionální literatura (2007), v ktorej sa, berúc do úvahy viacero hľadísk, úspešne pokúsil definovať a určiť význam pojmu región. Najnovšia práca tohto vedca je akýmsi logickým pokračovaním predchádzajúceho. V Hledání kořenů s podnadpisom Literatura Krnovska a její představitelé si autor predsavzal zmapovať literatúru daného regiónu z historického, územného a etnického aspektu. V práci uplatnil mnoho poznatkov zo svojich predchádzajúcich výskumov a do modelovej konštrukcie implikoval aj preklad istých lokálne registrovaných a popisovaných kultúrnych zvláštností zmieneného regiónu.

Historicky sa Krnovsko vyznačuje dosť exponovanou hraničnou polohou, ktorú môžeme vnímať rovnako ako deliacu alebo spájajúcu niekoľko etnických subkultúr, konkrétne českú, nemeckú a poľskú. Príslušníci týchto etník (s výnimkou gréckej menšiny, ktorá sa do oblasti sa prisťahovala až v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia) žili a vyvíjali sa v regióne dlhé stáročia, menilo sa iba zriadenie, do ktorého v jednotlivých obdobiach patrili. V povojnovom období sa však ich vzájomný pomer úplne zmenil a nemeckú menšinu vystriedala grécka. Všetky tieto skutočnosti spolu s faktom, že práca podobného druhu ešte nebola publikovaná, motivovali autora práce k serióznemu výskumu literatúry danej oblasti.

Hledání kořenů je kvalitne napísaná štúdia, ktorá sa nesnaží encyklopedicky podchytiť celú literárnu tvorbu regiónu, veď to by ani nebolo pri aktuálnom rozsahu publikácie možné, hoci autor už v nadpise naznačuje jej pokračovanie. Jej cieľom je predostrieť čitateľovi to najvýznamnejšie a najzásadnejšie z literatúry regiónu od stredoveku až po päťdesiate roky minulého storočia, hoci jednotlivé etapy vývoja literatúry nie sú v texte definované výlučne prostredníctvom časových údajov, ale aj uplatnením historických medzníkov. Autor, literárny historik, poznajúc dôležitosť istých dejinných udalostí pre ich vplyv na súdobú kultúru, používa aj tento modus operandy na ohraničenie literárnych periód. Jednotlivé obdobia vývoja sú teda označené buď storočiami a rokmi, alebo ako Staršia literatúra Krnovska, Literatúra regiónu v dobe predbielohorskej, Obdobie humanizmu, atď. Autor tiež vytypoval najdôležitejšieho predstaviteľa literatúry každého obdobia a v príslušnej kapitole venuje náležitú pozornosť jeho tvorbe, biografii, významu a histórii literárneho výskumu diela. Takýmto spôsobom sú predstavení napríklad Mikuláš z Kozlí, Martin Filadelf Zámrský, Kryštof Bernart Skrbenský z Hříště, kazatel Ondřej Antonín Richter, Hans Kudlich, Hans Cibulka, Praxitelis Makris a v prílohe zasa ukážky ich poetických a prozaických prác. Svoje uzávery, ako to už u Martinka býva zvykom, podložil bohatým odkazovým aparátom a množstvom citácií z prác českých, poľských, nemeckých, slovenských humanitnoteoretických aj historických prác a archívnych zdrojov.

Hledání kořenů je veľmi dôkladne napísaná publikácia a ak by sa mohlo zdať, že vzhľadom na vzťah ku konkrétnemu regiónu je jej význam iba lokálny, potom hlbšie čítanie textu tento dojem vyvráti. Publikácia môže pokojne slúžiť ako model pre prístup k skúmaniu kultúry regiónov nielen v Česku, ale rovnako aj na Slovensku, veď podobná problematika interkultúrnych vzťahov, literatúry a ich skúmanie vzhľadom na historický kontext v rámci regiónu zostáva nedostatočne spracovaná aj u nás.