Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Boris Michalík patrí k členom riešiteľského kolektívu z Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, ktorý dlhodobo študuje etnické procesy v prostredí slovenských minorít na Dolnej zemi. Pozná staršie aj nové publikované pramene z aspektu teoreticko-metodologického aj materiálového, priebežne sa zoznamuje s archívnymi dokumentmi, poznatky si rozširuje prostredníctvom kolektívnych terénnych výskumov v spoločenstvách s neopakovateľnými etno/socio/kultúrnymi charakteristikami a psychickým uspôsobením, v rôznom majoritnom prostredí z hľadiska asimilačných tendencií, etnického/multietnického, konfesionálneho a profesijného, s originálnou konfiguráciou terénu, klímou a polohou vzhľadom k mestskému prostrediu, štátnym hraniciam a materskému národu. Všetky tieto, ale aj mnohé ďalšie faktory určitou mierou vplývajú na akulturačné procesy a podieľajú sa na stupni oslabovania vlastných etnických parametrov a etnokultúrneho vyrovnávania s obklopujúcim etnickým spoločenstvom. V metodike výskumu a spracovávania získaných materiálov sa zdokonaľuje aj pri redakčných prácach na časopise Kontexty kultúry a turizmu, pri príprave grantových projektov základného výskumu i v rámci medzinárodnej inštitucionálnej spolupráce. V naznačených súvislostiach neprekvapuje, že Michalík sa pokúša o syntézu svojich poznatkov a zameriava sa na analýzu formovania minoritnej kultúry a akulturačných faktorov v konkrétnych spoločenstvách.

V kapitolách Metódy skúmania, Súčasný stav riešenej problematiky, respektíve Teoretické prístupy k etnickým procesom a akulturácii dokázal odbornú pripravenosť, kompetentnosť a opodstatnenosť svojich ambícií. Kriticky hodnotiť znamená vysloviť súhlasné stanovisko, naznačiť nedostatok, prezentovať vlastné riešenie. Spracovanie je dôsledné z hľadiska metodologického, terminologického aj obsahového, sumarizuje relevantnú literatúru k problematike a možno ho odporúčať aj ako študijný materiál. V kapitole Vybrané aspekty sťahovania Slovákov na Dolnú zem autor najskôr objasňuje termín kolonizácia v rámci migrácií a na základe doteraz publikovaných zdrojov charakterizuje migračné pohyby do jednotlivých regiónov Uhorska a do Bulharska. Pridáva niektoré vlastné poznatky a upozorňuje na nedôslednosti, ktoré doteraz neboli registrované a nekriticky sa akceptovali a preberali (napríklad koriguje obdobie príchodu Slovákov do konkrétnych dolnozemských lokalít, interpretáciu okolností a priebehu kolonizácie). V závere tejto kapitoly sumarizuje všeobecne platné aj špecifické súvislosti sťahovania na Dolnú zem, no zamýšľa sa aj nad podmienkami v novej vlasti a faktormi, ktoré vplývajú na proces etnickej asimilácie. A práve tu sú viaceré konštatovania správne, ale niektoré rozporné a nejednoznačné – napríklad o prírodnom prostredí a izolovanosti lokalít, početnosti enkláv, konfesionalite (s. 67 a n.).

Autorovou obľúbenou témou je synkretizmus a venuje mu samostatnú kapitolu v kontexte analýzy akulturačných procesov. Vychádza z Botíkovho modelu kultúrneho synkretizmu v prostredí zahraničných Slovákov, snaží sa ho spresniť a konkretizovať. Na základe vlastných poznatkov a príkladov vytvára nové modely, vysvetľuje ich, porovnáva. Výsledkom Michalíkovho experimentovania je poznanie, že Botíkov model je značne zjednodušený, neurčitý a nekonkrétny, zovšeobecňujúci, no v konečnom dôsledku korektný; v každom slovenskom spoločenstve je odlišná interná situácia (okolnosti a fáza kolonizácie, konfesionalita, početnosť…), externé podmienky (prírodné prostredie, prítomnosť majority, iných minoritných spoločenstiev, ich etnické a konfesionálne parametre, početnosť…) a v procese historického vývoja sa situácia neustále mení (odsun Nemcov a zmeny v etnickej štruktúre, početnosť jednotlivých minorít/subkultúr, vznik siekt a náboženských spoločností, vojnový konflikt…), každej lokálnej/synkretickej kultúre aj etnickým subkultúram by bolo potrebné konštruovať pre každý moment nový a vždy neopakovateľný model.

Obsahovo aj rozsahom bohatá kapitola Faktory akulturácie – ich identifikácia a pôsobenie je komparítvno – analylická. Ponúka obrovské množstvo príkladov priebehu akulturácie ako najrozsiahlejšej fázy etnickej asimilácie. Klasifikuje a v rôznych kontextoch analyzuje faktory etnického vyrovnávania a uvádza príklady ich rôzneho pôsobenia. Dokazuje obdivuhodný prehľad v riešenej problematike. V tomto trende pokračuje aj v stati nazvanej Existencia slovenských minoritných komunít na Dolnej zemi, kde postupne ponúka svoj pohľad na proces socializácie v rodinnom prostredí, pristavuje sa pri otázke výučby slovenského jazyka, rozoberá vzťah etnickej a konfesionálnej identity. Jeho terénne výskumy sú často orientované na spolkovú činnosť v slovenských enklávach a na vzťahy minoritných spoločenstiev s materským národom, preto venoval osobitný priestor aj tejto problematike.

V Závere okrem iného naznačuje, že svoju nasledujúcu vedeckovýskumnú prácu v oblasti minoritnej problematiky zameria na interpretáciu etnokultúrnych procesov v ostatných desaťročiach, ku ktorým dochádza vplyvom balkánskej vojny a rozdelenia Juhoslávie, ekonomickej krízy, diferenciácie Európy existenciou Európskej únie a jej postupným rozširovaním, migračnými pohybmi z krajín Ázie a Afriky. Intenzívne uvažuje o mapovaní a hodnotení kultúrneho potenciálu z prostredia dolnozemských Slovákov a hľadania možností využívať ho v spoločenskej praxi.

Autor v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku v Nadlaku vydali knižku s vkusnou grafickou úpravou Romana Zimu pre odborníkov aj širokú verejnosť. Možno len vysloviť poďakovanie za podporu Vydavateľstvu Ivan Krasko v Nadlaku, Demokratickému zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a projektu VEGA č. 1/0873/13 Realita kultúry dolnozemských Slovákov.