Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Spôsob života a  kultúrne tradície slovenských minorít na Dolnej zemi, existujúce v inoetnickom obkľúčení, sú špecifické. Formujú sa v  osobitých geografických a  geopolitických kontextoch, determinované sú odlišnými historickými a sociokultúrnymi faktormi a sú podstatne odlišné od vývoja v  podmienkach materského národa. Je pochopiteľné, že ich štúdium si vyžaduje jedinečné metodologické prístupy.

Evidentné sú v potrebe skúmať relevantné archívne aj publikované pramene, okolnosti migrácie, etnickú a  konfesionálnu štruktúru, relácie s  materským etnikom, situovanosť v  konkrétnom štátnom útvare, polohu vzhľadom k  mestskému prostrediu, prítomnosť osobností aj iné kontexty, ktoré sú aktuálne aj dnes a všetky vplývajú na odhaľovanie všeobecného aj zvláštneho. Mimoriadne dôležité je kritické hodnotenie publikovaných prameňov, ktoré spravidla prináša prekvapujúce výsledky a  nové pohľady na  priebeh etnokultúrnych procesov. Dokazuje záslužnú činnosť našich laických aj odborných predchodcov, metodologický vývoj vednej disciplíny a  nutnosť uprednostňovať dôslednosť pred kvantitou. Nemožno zabudnúť na vplyv etnoantropologickej produkcie na  stav etnického vedomia príslušníkov slovenských enkláv a diaspór. Pri všetkej vedeckej vážnosti je potrebné konštatovať, že produkcia nitrianskej etnokulturologickej školy z prelomu 20. a 21. storočia má v intenciách štúdia etnokultúrnych tradícií dolnozemských Slovákov nezastupiteľné miesto. Publikačné výstupy z  prostredia enkláv a diaspór v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku dopĺňajú a  tvorivo rozvíjajú aktivity vedeckých inštitúcií na  Slovensku aj v  spomenutých štátoch,napĺňajú odkaz odporúčaní Rady Európy aj Lisabonskej zmluvy v kontexte etnických skupín, národnostných menšín, regionálnych a menšinových jazykov a kultúr.

Boris Michalík sa v  rámci aktivít nitrianskej skupiny zapája do  výskumu kultúry slovenských dolnozemských spoločenstiev len v  ostatnom desaťročí, no publikoval už výsledky bádaní z  desiatich slovenských lokálnych spoločenstiev v  štyroch štátoch, situovaných južne od  hraníc Slovenskej republiky. V  rámci koncepčných a  odborných potrieb kolektívu sa venuje predovšetkým problematike spolkovej činnosti a  vysťahovalectvu. Takéto smerovanie by si objektívne vyžadovalo oveľa viac priestoru k výskumu a  k  spracovávaniu zhromaždených materiálov. Náš hodnotiaci aspekt, no aj autorov doterajší skúsenostný komplex vysvetľuje, prečo sú jeho publikované prejavy viac-menej popisné – každá lokalita predstavuje neopakovateľný kultúrny komplex a vyžaduje si jedinečný metodologický prístup. Dokazuje to aj publikácia o  spolkovej činnosti v  dedinách so slovenským obyvateľstvom v Boľovciach (Sriem), Pivnici a v Silbaši (Báčka). Špecifické podmienky spolkovej činnosti a jej prejavy, rola inštitúcií a osobností, priamy odraz v identite príslušníkov slovenských minorít a ich najrôznejšie kontexty, znamenajú Michalíkov prínos v publikačnej produkcii o slovenskej národnostnej menšine v Srbsku pre slovenskú aj srbskú etnokulturologickú spisbu. Doteraz známe poznatky dopĺňa konkrétnymi faktografickými údajmi od  začiatku 20. storočia. Jeho práca prináša mimoriadne cenný pohľad na  štruktúru a  fungovanie rôznorodej spolkovej činnosti zvonku. Po všeobecnej charakteristike v kapitole Paradigmy spolkovej činnosti Slovákov v Srbsku (s. 15 – 20) prechádza ku konkrétnemu, ktoré môžeme označiť ako nezainteresované, hodnotiace a inšpirujúce z hľadiska slovenskej aj srbskej odbornej spisby i v kontexte protagonistov spolkovej činnosti v jednotlivých slovenských spoločenstvách. Túto skutočnosť ocenili aj recenzenti Doc.  Michal Babiak a  Doc.  Ladislav Lenovský, ktorým je slovenské dolnozemské spoločenské a kultúrne prostredie dôverne známe. Potrebné je pripomenúť, že autor komunikuje v slovenskom aj v srbskom jazyku, čo je v  súčasnosti pri terénnom výskume mimoriadne dôležité. Grafická úprava dr. Romana Zimu aj srbské preklady úvodnej aj záverečnej časti sú zárukou, že Michalíkova monografia je dôsledne spracovaná i  po  formálnej stránke a uvítajú ju študenti, odborníci v interetnickej problematike, historiografii aj každý záujemca o problematiku slovenských minorít na Dolnej zemi.