Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Strava ako základná biologická potreba človeka bola po stáročia ovplyvňovaná mnohými faktormi – prírodnými, historickými, sociálnymi, či ekonomickými. Podmienená a formovaná týmito činiteľmi bola predurčená na rozmanitosť a pestrosť v podobe rastlinných, živočíšnych pokrmov a tradičných nápojov. Spolu so spôsobmi stravovania tvorí súčasť kultúry každého etnika a vďaka svojmu vývoju a formám je súčasťou kultúrneho dedičstva aj jadrom kulinárnej kultúry. Tradičná strava v podobe jedla, pitia, stravovacích situácií tvorí dôležitú súčasť kultúry i životného štýlu.

Napriek snahám o zachovanie tohto kultúrneho javu sa čoraz častejšie stáva neprehliadnuteľným celosvetový trend globalizácie, ktorý svojim prienikom prináša negatíva v podobe nivelizácie jedinečnosti národných kultúr, typických a charakteristických pre každú krajinu. Tento aspekt zvýrazňuje i súčasný multikulturalizmus, ktorý v stravovaní vidíme predovšetkým pod rúškom „zákazníckej konvergencie“ – zákaznícke chovanie vo svete sa začína zbližovať a jedlá typické pre jednu krajinu sa stávajú populárne aj inde vo svete. Typickým príkladom je talianska pizza, cestoviny, turecký kebab, japonské sushi a pod.

V nadväznosti na gastronomické trendy vo svete si čoraz častejšie uvedomujeme potrebu zachovávania tradičných hodnôt v stravovaní. K tomuto trendu smeruje i Slovensko, ktoré je z pohľadu stravy bohaté a zaujímavé pre miestne obyvateľstvo i pre turistov.

Až na zopár významných etnológov venujúcich sa strave a stravovaniu na Slovensku, nebola táto problematiku doposiaľ tak komerčne spracovaná, ako nám ponúkla autorka publikácie „Rok v slovenskej ľudovej kuchyni“ Katarína Nádaská. Ide o známu etnologičku, ktorá sa v rámci svojho odborného pôsobenia venuje popularizácii vedy, predovšetkým v oblasti tradičnej kultúry. V rámci svojho odborného zamerania sa najnovšie sústredila na tradičnú slovenskú kuchyňu, o ktorej je presvedčená, že môže byť: „žriedlom originálnych farieb, chutí a vôní Slovenska, ku ktorým sa oplatí vracať aj v dnešných časoch, keď do našej stravy masívne prenikajú vplyvy svetovej kuchyne.“ Keďže slovenská kuchyňa je spätá s rodinným životom a obyčajovými tradíciami našich predkov, je to dôvod, prečo sa Nádaská rozhodla predstaviť túto časť kultúry verejnosti. Na zaujatie dnešného čitateľa ponúka množstvo receptov získaných z terénnych výskumov a doplnených pútavými fotografiami.

Publikácia je rozdelená na tri hlavné okruhy, pričom rozsahovo má 232 strán. V prvej časti sa Nádaská venuje vývinu stolovania od histórie používania stola, stolovania a zasadacieho poriadku až po použitie príboru a spôsobov prípravy pokrmov. Túto časť uzatvára najčastejšie používanými surovinami v našej kuchyni – konkrétne v kapitole „Z čoho sa varilo a pieklo v tradičnej kuchyni“. Práve tá je obsahovo najpodrobnejšie rozdelená na podkapitoly, v ktorých detailne opisuje najvýznamnejšie suroviny využívané k príprave tradičnej slovenskej stravy – obilniny, zelenina, huby, ovocie, vajcia, mäso, živočíšne tuky, rastlinné oleje a nápoje. Nezabúda na dochucovacie prostriedky, bez ktorých si dnes prípravu pokrmov nedokážeme predstaviť – objasňuje význam soli, medu, cukru, octu a korenín.

Druhá časť plynule prechádza ku charakteristike regiónov Slovenska, v ktorej autorka približuje regióny zaujímavé z pohľadu typických jedál a nápojov. Okrem stravy stručne predstavuje dané územia i z pohľadu fyzicko-geografickej polohy, histórie a tradičnej kultúry.

Z praktického hľadiska je publikácia najvýznamnejšia práve treťou časťou. Je najrozsiahlejšia a tvoria ju recepty. Usporiadané sú podľa ročných období do samostatných podkapitol. Všetky recepty sú upravené tak, aby sa podľa nich dalo variť aj dnes. Recepty sú doplnené zaujímavými profesionálnymi fotografiami a autorka pridáva i alternatívnu zdravšiu verziu, ktorou oslovuje oveľa väčší okruh čitateľov. Zároveň tak nadväzuje na aktuálny trend v gastronómii, spájajúci tradície s modernými prvkami.

Ďalším plusom publikácie je, že K. Nádaská oslovila k spolupráci významné slovenské foodblogerky Anetu Orosiovú a Janicu Lacovú. Tie sú známe predovšetkým ako autorky kníh o varení a spolumajiteľky školy varenia. Založili popredný foodblog „JEM INE“ a taktiež sú ambasádorkami nadácie šéfkuchára Jamieho Olivera. Práve ony ponúkli receptom K. Nádaskej zdravšiu verziu. Autorka tak oslovila i mladšie generácie, čím prispela k návratu tradičných slovenských jedál do domácností a zároveň vyzdvihla ich kvalitu, hodnotu, dala do povedomia ich vývoj a nepriamo prispela k trvalej udržateľnosti tradícií v mladých rodinách.