Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Dvojicu autorov –  kulturológa, výtvarníka Juraja Nováka a kunsthistorika, pamiatkara, teoretika výtvarného umenia Richarda E. Pročku netreba zvlášť predstavovať. Možno ich charakterizovať ako agilných propagátorov nitrianskeho kultúrneho dedičstva v jeho systematickom mapovaní. Po predchádzajúcej monografii Architektúra 20. storočia v Nitre. Stav poznania (2016) prichádzajú tentoraz s odbornou publikáciou Bartfay medzi nami. Príbeh troch chrenovských sôch (2022), ktorá je v podstate zmysluplným tematickým nadviazaním na kontinuálnu líniu syntetizovania vizuálnej pamäte Nitry a jej urbanistického šatu.
Kniha je v drvivej väčšine dokumentovaním pôvodu (celej genézy) troch chrenovských sôch (Reč hudby, Siréna, Medený kvet) ako intervencií v sídliskovom areáli v Nitre. Dotýka sa ich tvaroslovia a analyticko-hĺbkovým spôsobom približuje jednotlivé poeticko-štýlové determinanty jazyka tzv. „bártfayovského“ rukopisu. Autori sa všemožne usilujú o príslušné kontextové zatriedenie diel Tibora Bartfaya a Júliusa Bártfaya a tiež istých súvislostí ich dobovej recepcie a interpretácie. Zachytenie vôbec zrodu týchto diel – ich situovanie do rámca sídliskového priestoru až po necitlivú a neodbornú demontáž je vzácnym svedectvom o prístupe k jednotlivým sochárskym dielam a umeleckým hodnotám. Stalo sa zároveň hnacím motorom k napísaniu tejto odbornej publikácie, ktorá je de facto vyústením uskutočneného projektu Bartfay medzi nami (2016 – 2019) v spolupráci so Základnou umeleckou školou Jozefa Rosinského v Nitre a Mestom Nitra s cieľom záchrany troch pomerne málo známych sochárskych diel zo sídliska Chrenová I.
Autorská dvojica okrem poctivého mapovania, rešerší a umenovedného výskumu predstavila celý rad ďalších rozvíjajúcich tém v súvislosti s kulturologickým diskurzom –  revitalizáciu kultúrnej pamäte, resp. pamäť miesta, kultúru verejného priestoru, ako aj vizuálnu (umeleckú) komunikáciu v semiotickom zmysle. Stála za tým idea podnietenia akčnejšieho rozmeru umeleckej komunikácie ako živej interakcie medzi recipientom sídliska a artefaktom (ikonickým sochárskym dielom situovaným vo verejnom priestore). Autori sa podujali jedinečne sprostredkovať nevšedný akt umeleckej komunikácie týchto troch plastík, zakomponovaných kedysi do štruktúry textu sídliska Chrenová I. Išlo najmä o kvalitne spracované kapitoly týkajúce sa rekonštrukcie vizuálnej pamäte miesta: Sídlisko ako miesto pre umenie obdobia socializmu, Tri plastiky zo sídliska Chrenová. Následný proces revitalizácie (záchrany) takmer stratených deponovaných plastík Tibora Bartfaya a Júliusa Bártfaya sa stal doménou pomyselnej druhej časti publikácie: Reinštalácia a nové kontexty plastík zo sídliska Chrenová. Je unikátnym dokladom systematicky húževnatej, podrobnej výskumnej činnosti autorskej dvojice, ktorá nielenže skompletizovala biografiu slovenskej osobnosti Tibora Bartfaya a Júliusa Bártfaya, ale je aj celým súvislým príbehom revitalizácie a záchrany ich významných sochárskych diel. Tri poskytnuté príbehy chrenovských sôch pars pro toto poslúžili na osvetlenie spomienky na pamäť miesta v kontexte lokálnej úrovne komunitného prostredia. Autori však nezostali iba pri reminiscenciách. Toto následné kontinuálne pátranie nielenže sprístupnilo „život“ troch chrenovských plastík, ale tiež ich revitalizujúcu záchranu. Cenným spôsobom prinavracajú širšie kultúrne povedomie o pamiatkach výtvarnej umeleckej hodnoty – rezonujú s komunálnou politickou úrovňou – podnecujú priaznivú angažovanosť v kreovaní občianskej starostlivosti o veci verejné z pozícií „zdola“ na skultivovaní verejného priestoru.
Kým prvá časť publikácie predstavuje čitateľskej verejnosti poctivý exkurz do kontextových, vývojových, dobových súvislostí slovenskej výtvarnej poetiky J. Bártfaya a T. Bartfaya – druhá časť prináša dobrodružstvo z uchovávania a prinavrátenia cenných sôch späť do modifikovaných platforiem estetickej komunikácie. Agilný tandem pamiatkara Richarda E. Pročku a kulturológa, výtvarníka Juraja Nováka pristupuje nielen ku skúmaniu stavu, ale aj premene/uchovávaniu skúmaných sochárskych diel. Akoby za cieľom prinavrátenia bol tiež zámer kvalitnej reinštalácie –  novej, „vynájdenej“, esteticky relevantnej komunikácie. Keďže prinavrátenie troch plastík na pôvodné miesto nebolo reálne možné z hľadiska ich ďalšej ochrany – proces ich reinštalácie následne vyústil do niečoho zvlášť pozoruhodného. Sochám pribudla prinajmenšom ich živosť – zapustením do prostredia tentoraz areálu Základnej umeleckej školy Jozefa Rosinského v Nitre k opätovnej umeleckej recepcii s potenciálnymi adresátmi. Realizovali sa napríklad niekoľkonásobné stratégie čítania – tvorivého recipovania – kontemplovania sôch pre rôznorodé edukačné, esteticko-výchovné účely: napríklad tvorbou land-artu a i. Rozmer projektu tkvel v snahe nielen sprístupniť plastiku (sochu) do verejného priestoru, ale cielene ňou stimulovať podnetné výtvarno-performatívne praktiky. Zakomponovanie týchto plastík do tohto umelecky tvorivého prostredia areálu ZUŠ J. Rosinského v Nitre malo podstatný význam: prispieť k revitalizovaniu pamiatky (troch sochárskych diel) a podnetne vzbudzovať v žiakoch i širšej verejnosti estetické vnímanie s akčným presahom. I tento aspekt ďalšieho zapúšťajúceho života umeleckých diel je leitmotívom pútavého Denníka projektu Bartfay medzi nami Juraja Nováka v časti publikácie v rámci Bonusov.
Publikácia dvojice autorov je cenným dôkazom ich siahodlhého, viacročného a náročného mapovania stôp roztrúsenej pamäte vizuálnej estetiky verejného priestoru. Je pozoruhodným počinom v oblasti umelecko-vedného, kunsthistorického i kulturologického bádania osobitostí kultúrneho dedičstva výtvarného (vizuálneho) charakteru. Spĺňa najnáročnejšie kritériá podrobného mapovania genézy sochárskych diel, ako aj semiotiky verejného priestoru. K tomu je uspôsobený štýl písania, kombinujúci odborný jazyk, ako aj kunsthistorické inštrumentárium pojmového aparátu s popularizačným, osvetovým zreteľom. Je preto určená nielen odbornej, ale i širšej verejnosti so záujmom o kultúru verejného priestoru a výtvarné umenie. Čitatelia môžu oceniť grafický dizajn celej publikácie s bohatou ilustráciou najmä fotografických reprodukcií, čím sa kniha doslova vizuálne číta ako umelecké dielo.