Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Kultúrne dedičstvo tvorí neoddeliteľnú súčasť životného prostredia. Je dôkazom postupného vývoja spoločnosti. Jeho historická hodnota a charakteristický vzhľad dotvárajú výraz krajiny. Aj napriek stagnujúcej pozícii v rebríčku hodnôt je nutné nachádzať racionálne postupy pre jeho zachovanie. Pritom sa nejedná len o nedocenenie významu dochovaných kultúrnych a historických hodnôt, ale aj o trvalú degradáciu ekonomického aspektu kultúrneho dedičstva, ktoré tvorí vo vyspelých krajinách významný faktor pre zdroj príjmov v rámci cestovného ruchu.

Je doležité si uvedomiť, že ochrane a prezentovaniu kultúrnych pamiatok treba venovať neustálu pozornosť a vyvážený prístup, pretože len tak je možné dosiahnúť zachovanie a postupnú kontinuitu kultúrneho a prírodného dedičstva. Neplatí to len pre ľudí pracujúcich v sfére kultúry a podieľajúcich sa na obnove kultúrneho dedičstva, ale zároveň i pre návštevníkov kultúrnych pamiatok.

Starostlivosť o kultúrne dedičstvo a obnova kultúrnych a historických pamiatok nie je jednoduchou a jednorazovou záležitosťou. Prináša rôzne problémy, v ktorých väčšinou figurujú pojmy ako nedostatok financií, majetkové spory, nezáujem či vandalizmus, a preto je nevyhnutné venovať im trvalý záujem. Obnova nehnuteľností vo vlastníctve štátu, miest a obcí je problém, ktorý sa stáva čoraz markantnejším a bez pomoci štátneho sektora budú aj naďalej pôsobiť ako zanedbané objekty. Najmä múzeá, galérie, knižnice a zároveň aj budovy registrované ako kultúrne pamiatky majú nevyhovujúci technický stav alebo sú využívané takým spôsobom, ktorý je pre ich historickú hodnotu nevhodný. V súčasnosti sa situácia postupne zlepšuje a s rozvojom cestovného ruchu na Slovensku sa upriamila pozornosť i na kultúrne pamiatky.

Postupná obnova kultúrno – historického potenciálu regiónov môže v budúcnosti výrazne vplývať na ich hospodársky rozvoj a prostredníctvom jeho efektívneho zhodnocovania v rámci cestovného ruchu môže pozitívne prispieť k vytváraniu nových pracovných príležitostí.

Zodpovednou inštitúciou je Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR ako ústredný orgán na ochranu pamiatkového fondu. Má za úlohu určovať stratégiu ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území a zároveň vykonávať štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu prostredníctvom Pamiatkovej inšpekcie. Jeho úlohou je tiež utvárať podmienky grantového a viaczdrojového system financovania záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok.[1]

Na ochranu pamiatok a pamiatkových území sú v súčasnosti platné nasledovné zákony:

Deklarácia NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva č. 91/2001 Z.z. – NR SR uvedomujúc si nenahraditeľné kultúrne hodnoty vytvárané predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na čas a miesto ich vzniku; vychádzajúc z požiadaviek na záchranu, regeneráciu, primerané využívanie a prezentáciu hodnôt minulých období a hodnotiac vzťah verejnosti ku kultúrnym a historickým hodnotám prijala túto deklaráciu o ochrane kultúrneho dedičstva.[2]

Zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu – tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.[3]

Zákon NR SR č. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov a o výkone činnosti jej členov – na zabezpečenie kvalifikovanej starostlivosti o kultúrne dedičstvo a na zastupovanie reštaurátorského stavu, ochranu jeho záujmov sa zriaďuje Komora reštaurátorov a upravujú sa podmienky na výkon reštaurátorskej činnosti jej členov.[4]

Cieľom príspevku je upozorniť na možnosť prezentovať kultúrne dedičstvo širšej verejnosti vo vybranej lokalite Topoľčianskeho okresu prostredníctvom cykloturistiky. Územie disponuje značným kultúrnym potenciálom, ktorý v prípade prepojenia do procesu tvorby cyklotrás môže vytvoriť atraktívnu ponuku cestovného ruchu.

Okres Topoľčany sa nachádza na západnom Slovensku v Nitrianskom kraji. Je jeho najsevernejším okresom hraničiacim s okresmi Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec, Nitra a Zlaté Moravce. Okres je obklopený pohoriami Tríbeč a Vtáčnik na východnej a severovýchodnej strane. Na západe okresu sa rozprestiera pohorie Považský Inovec. Osou administratívneho územia preteká rieka Nitra, ktorá je nemenej podstatným atribútom pri tvorbe jednotlivých cyklotrás. Zároveň treba podotknúť, že umelo vytvorené nádrže v danom území majú obrovský potenciál vrámci cestovného ruchu, a preto ich treba zohľadňovať pri tvorbe cyklotrás.[5]

Pri návrhu cyklotrás je dôležité dodržiavať overený postup. V prvom rade je nutné si vytýčiť smer trasy. Nasledujúcim podstatným krokom je absolvovať celú trasu na bicykli, aby sa zistila reálna priechodnosť a prejazdnosť v celej dĺžke. Treba sa zamerať i na faktor bezpečnosti a ochrany zdravia z hľadiska hustoty premávky, ktorý môže negatívne ovplyvniť celý proces tvorby. V prípade prejdenia a načrtnutia trasy je nutné získať súhlas od všetkých majiteľov pozemkov, ktorými bude trasa viesť. Pre finálne značenie trasy je potrebný zákonný postup, čiže územné rozhodnutie alebo oznámenie o začatí stavby pre vyznačenie cyklotrasy. Zároveň sa vyhotovuje presný rozpočet nákladov na cyklotrasu a časový plán jej realizácie. Po úspešnom zrealizovaní všetkých uvedených krokov sa prideľuje evidenčné číslo. Jedinou akreditovanou organizáciou pre vydanie evidenčného čísla je ústredie Slovenského cykloklubu sídliace v Piešťanoch.

Samotná tvorba cyklotrasy zahŕňa aj výstavbu infraštruktúry, ktorá je v konečnom dôsledku nevyhnutná a pre účastníkov má praktické využitie. Vytvárajú sa malé a veľké odpočívadlá, ktorých súčasťou sú odpadkové koše a stojany na odkladanie bicyklov. Na vyznačených cyklotrasách alebo v ich bezprostrednej blízkosti sa nachádza veľké množstvo prírodných a kultúrnych zaujímavostí, ktoré sú zviditeľnené na paneloch rôznej veľkosti a pre účastníkov majú informačno – edukatívny charakter.[6]

Po dokončení cyklotrasy je dôležité sa starať o jej označenie a údržbu. Treba brať do úvahy, že trasa bude časom opotrebovaná, poškodená a porušená. Pred každou cykloturistickou sezónou je potrebné prejsť celú cyklotrasu, zistiť jej stav a nedostatky odstrániť (napríklad vegetáciu zakrývajúcu značenie). Takisto treba dbať na obnovu maľovaného značenia každé 3 roky. Primárnym problémom je vandalizmus, ktorý je neustálym negatívnym faktorom, kvôli ktorému sa pravidelne každý rok obnovuje tabuľkové značenie.[7]

V súvislosti s pohybom cykloturistov po značených cyklotrasách sa otvára možnosť zapojiť do procesu aktívneho turizmu existujúce služby, ktoré súvisia s cykloturistikou. Veľkou výhodou je, že tieto služby nie je potrebné budovať, ale dokázať do nich zapojiť sieť cyklotrás. Intenzita prechádzajúcich cykloturistov poukáže na potrebu rozšírenia alebo vybudovania nových služieb. Často je vecou obce alebo príslušných podnikateľov, aké podmienky pre cykloturistov vytvoria.

Navrhovaná cyklotrasa vedie smerom:

Topoľčany – Tovarníky – Jacovce – Prašice – Duchonka – Podhradie. Jej celková dĺžka je 21km. Východiskovým bodom cyklotrasy je Tríbečské múzeum. Pravidelne organizuje rôzne výstavy a permanentne ponúka stále expozície o histórii mesta a faune a flóre okolia Tríbeča.[8] Následne prechádza popri námestiu M. R. Štefánika. Centrum sa stalo obchodným a kultúrnym stredobodom mesta, kde sa nachádza obdivuhodný kostol Nanebovzatia Panny Márie a renesančná radnica.[9] Smer cyklotrasy pokračuje obcou Tovarníky, kde je dominantou národná kultúrna pamiatka Tovarnícky kaštieľ s priľahlým parkom. V súčasnosti potrebuje nevyhnutne podporu kvôli nevyhovujúcmu technickému stavu. Ďaľšia zastávka je v obci Jacovce, ktorá sa môže pýšiť výnimočným lákadlom, ktorým je novodobý kostol sv. Cyrila a Metoda. Jeho základný kameň posvätil pri svojej prvej návšteve pápež Ján Pavol II.[10] Následný úsek za Jacovcami ponúka atraktívne výhľady na okolitú prírodu a pohorie Považský Inovec. Prejdením obce Prašice sa mení smer trasy k vodnej nádrži Duchonka. Cyklisti majú príležitosť využiť služby ubytovacích a stravovacích zariadení, požičovne vodných bicyklov a športových potrieb. Malebné prostredie priehrady je vhodné na relax a odpočinok. Záverečným bodom cyklotrasy je obec Podhradie so zrúcaninou Topoľčianskeho hradu. Patrí medzi najnavštevovanejšie objekty celého regiónu. Vo vnútri hradu je inštalovaná expozícia o jeho histórii. Z hradného kopca sú pozoruhodné výhľady na pohoria Tríbeč a Vtáčnik.

Uvedená cyklotrasa z Topoľčian do Podhradia je evidentným príkladom prezentovania a ochrany kultúrneho dedičstva ako faktora rozvoja regiónu pri tvorbe cyklotrás. Treba poznamenať, že bez ďaľšej spolupráce štátneho sektora s VÚC, obcami a miestnymi združeniami a podporou financií z Európskej únie nevyvolajú kultúrne pamiatky v budúcnosti adekvátny záujem miestneho obyvateľstva a cestovného ruchu. Samotná tvorba cyklotrás môže bez ich absencie stagnovať. Z tohto hľadiska je dôležité hľadať spôsoby pre ich zachovanie a rozvoj.

Poznámky:

1 Uverejnené na internete: https://www.culture.gov.sk/kulturnededicstvo/ochrana-pamiatok.

2 Uverejnené na internete: https://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207776&File Name=zz0700503-0207776&Rocnik=2007.

3 Uverejnené na internete: https://www.culture.gov.sk/files/files/leg/49_2002.doc. 4 Uverejnené na internete:

https://www.culture.gov.sk/files/files/leg/200_1994.doc.

5 KOLEKTÍV 2006: 2-3.

6 KOLEKTÍV 2004: 1-5.

7 Uverejnené na internete: https://www.cyklopolana.slovanet.sk/html/udrzba.html.

8 Pozri bližšie: www.tribecskemuzeum.sk.

9 Pozri bližšie: www.topolcany.sk.

10 KOLEKTÍV 2006: 21.

Literatúra a pramene:

HLATKÝ,I.: Chceme cyklotrasu, ako na to? Piešťany 1998. KOLEKTÍV: Združenie obcí Tríbečsko – Inoveckého regiónu. Topoľčany 2006.

KOLEKTÍV: Turistická mapa Tríbeč, Považský Inovec, Vtáčnik. Piešťany 2007.

SLOVENSKÝ CYLOKLUB: Metodický list č. 3/98.Piešťany 2004.

ÚDRŽBA     CYKLOTRÁS.  Uverejnené     na    internete: https://www.cyklopolana.slovanet.sk/html/udrzba.html.

Deklarácia NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva č. 91/2001 Z.z

Zbierka zákonov Slovenskej republiky