Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

V priebehu 20. a 21. storočia sa s postupným rozvojom dopravnej infraštruktúry a zvyšovaním socioekonomického štandardu širokých vrstiev obyvateľstva vo vysokej miere začal rozvíjať aj masový cestovných ruch. Cestovanie prestalo byť len výsadou panovníckych dvorov či zbohatlíckych obchodníkov. So vzrastaním ekonomickej úrovne strednej vrstvy obyvateľstva a zjednodušením prepravy osôb aj na väčšie vzdialenosti sa cestovanie za účelom rekreácie a oddychu stalo bežnou súčasťou masy obyvateľstva európskych, ale aj iných krajín. Od prvotných dovoleniek na blízkych plážach či miestnych kúpeľoch sa postupne zraky turistov začali obracať na čím ďalej, tým exotickejšie krajiny s cieľom obohatiť svoje vedomosti alebo len posilniť svoj sociálny status. Od tejto chvíle sa domorodé a dovtedy viac menej uzavreté spoločenstvá primitívnejších kultúr začali stretávať nielen s antropológmi a cestovateľmi, ale aj s masami turistov.
Na túto skutočnosť antropológovia spočiatku veľmi nereagovali a naďalej skúmali len pôvodné kultúry s cieľom zmapovať ich čo najpodrobnejšie a najpresnejšie. So zvyšujúcou sa frekvenciou turistov ale nemohli ďalej iba nečinne sledovať prúdiace masy krátkodobých návštevníkov a v 70. rokoch 20. storočia sa postupne začali zaujímať o to, či a do akej miery ovplyvňujú turisti domorodé kultúry a na druhú stranu ako domorodci ovplyvňujú turistov. Tento záujem dal vzniknúť novému odvetviu antropológie, a to antropológii turizmu, ktorá ako prvá neskúmala už iba hostiteľov, ale aj samotných hostí, teda turistov, ale i antropológov, misionárov či cestovateľov.
Problematiku tohto relatívne mladého odvetvia a jeho jednotlivých oblastí sa rozhodla skúmať aj Barbora Půtová vo svojej knihe Antropologie turismu. Antropológia turizmu spája vo svojej podstate výskum oblasti tradičnej kultúry a cestovného ruchu a ich vzájomné pôsobenie prostredníctvom aktérov cestovného ruchu, teda turistov, sprostredkovateľov, poskytovateľov služieb, zamestnancov infraštruktúry cestovného ruchu či domácich obyvateľov. Zaujíma sa o to, do akej miery ovplyvňujú turisti jednotlivé aspekty pôvodnej kultúry v cieľovom mieste a definuje pozitívne a negatívne aspekty tohto vzťahu. V tejto knihe autorka zhrnula všetky poznatky o tejto téme od množstva rôznych autorov, často s diametrálne odlišnými názormi, ktoré rozdelila do siedmich kapitol. Ponúka tak prehľad výsledkov vyše pol storočia dlhého bádania a výskumu v tejto oblasti. O silnej teoretickej základni tohto diela svedčí aj vyše 25 strán citovaných bibliografických záznamov.
Úvodnú kapitolu a vstup do problematiky tvorí stručný prehľad historického vývoja turizmu od jeho počiatkov v starovekých Olympijských hrách a náboženských či obchodných cestách, cez rímske dobyvačné cesty, rekreačné a výletné miesta rímskych patricijov, pútnické cesty mníchov i bežných ľudí, dobyvačné výpravy, objaviteľské cesty európskych moreplavcov a s nimi spojené kolonizácie a dobývanie území v Novom svete, aristokratické cesty za vzdelávaním a poznávaním kultúr, tovarišské vandrovky, počiatky a rozvoj kúpeľníctva a plážovej rekreácie, založenie prvej cestovnej kancelárie, prvé organizované výlety, rozvoj hotelierstva, zaoceánske plavby, balíčky cestovných kancelárií až po moderné all inclusive dovolenky. Osobitý dôraz kladie na súdobé formy turizmu, ako napríklad temný turizmus, cykloturizmus, ekoturizmus a podobne.
Druhá kapitola sa venuje vzniku, vývoju a základným témam antropológie turizmu ako subdisciplíny sociokultúrnej antropológie. Približuje tu počiatočný nezáujem antropológov o štúdium turizmu a ich postupný prerod a zistenie, že takýto druh akulturačného pohybu a spôsobu života výrazne vplýva aj na domorodé kultúry, ktoré sú cieľom cestovania, aj na samotných cestovateľov. Postupne vznikli dva smery, z ktorých jeden pripisoval turistom charakter pútnikov a druhý považoval turizmus za druh moderného imperializmu a kolonializmu. Antropológovia skúmali pozitívne aspekty ako ekonomický rozvoj a príležitosť k oživeniu a zachovaniu kultúrnej identity a negatívne aspekty ako nárast ekonomickej asymetrie alebo modifikácia kultúrnych prvkov.
Tretia kapitola pojednáva o turizme, jeho vymedzení a typológii. Vzhľadom na množstvo a rôznosť definícií turizmu autorka zdôrazňuje toleranciu a porozumenie rozmanitosti jeho definícií. K rozdeleniam turizmu ponúka široké množstvo atribútov od viacerých autorov. Ide napríklad o vnímanie turizmu ako novodobého rituálu alebo púte, ako formy neokolonializmu a imperializmu, ako spôsobu vytvárania etnických vzťahov, ako úniku od bežného do nevšedného života alebo ako hľadania, získania alebo potvrdzovania skúseností. Všetky tieto charakteristiky turizmu vychádzajú z antropologických základov a do popredia kladú vzťahy turistu s destináciou, turizmom alebo so sebou samým.
Nasledujúca kapitola obdobne opisuje definície a typológiu, ale tentokrát turistu. Najprv turistu vymedzuje ako hlavného aktéra turizmu a následne ho opäť podľa viacerých kritérií rozdeľuje, napríklad podľa miery a intenzity naviazaného vzťahu k navštíveným lokalitám, na základe jeho očakávanej skúsenosti, podľa počtu turistov a ich ochote adaptovať sa, na základe orientácie na autenticitu a mnohých iných kritérií rôznych antropológov. V spomínaných dvoch kapitolách autorka miestami kladie až prílišný dôraz na antropologickú stránku problematiky, čo spôsobuje nedostatočné definovanie pojmov z pohľadu cestovného ruchu. Tým, že sa autorka výhradne spolieha na antropologický aspekt, riešenia z pohľadu iných vedných disciplín utláča na úplné minimum aj v ostatných kapitolách.
V piatej kapitole autorka definuje autenticitu a turistické predstavy. Autenticita je v podstate nepolapiteľný koncept, ktorý nemá súbor kľúčových kritérií pre identifikáciu a štandardnú definíciu a jej význam sa odlišuje od miesta k miestu. Zároveň zdôrazňuje, že aj keď sa turisti môžu domnievať, že zažili autentický domorodý svet, ich predstavy môžeme považovať za neautentické, pretože sú súčasťou vykonštruovanej a umelo zinscenovanej turistickej reality. To, čo turisti považujú za autentické, do istej miery závisí aj od ich predchádzajúcich vedomostí a skúseností. Taktiež domorodé kultúry často prispôsobujú svoje „autentické“ životy predstavám turistov z rôznych dôvodov.
Ďalej sa autorka venuje obrazu turistickej destinácie, ktorý zahŕňa konfigurácie znalostí, pocitov a stereotypov, ktoré sa vzťahujú ku konkrétnej lokalite. Ide o obraz, ktorý si vo svojej mysli vytvárajú turisti pred, počas a po pobyte na určitom mieste na základe rôznych podnetov, akými môžu byť predchádzajúce vedomosti, reklamy, sprostredkovatelia alebo rozprávanie známych. Tiež sa tu venuje značkovaniu destinácie, ktorá slúži ako komerčný nástroj na ovplyvňovanie turistického očakávania, a teda do istej miery formuje turistický obraz u potenciálnych návštevníkov.
Siedma kapitola rieši problematiku interakcie hostiteľov s hosťami a sociokultúrne dopady turizmu. Moderný turizmus narušil pôvodné vzťahy hostiteľa s turistom a urobil z nich jednoducho iba poskytovateľa služieb a zákazníka. Na interakcie medzi nimi vplývajú predovšetkým kultúrna vzdialenosť, dĺžka pobytu, postoje a očakávania alebo typ a počet turistov. Vymedzuje tu stupne podráždenosti hostiteľov v prípade presýtenia miesta turistami a ich nevhodného správania, ktoré však do istej miery môžu zmierňovať kultúrni sprostredkovatelia. Taktiež tu popisuje negatívne vplyvy turizmu na kultúry, ktorými môžu byť modifikácia tradičných hodnôt, zmena sociálnej štruktúry, devalvácia prostredia, ale zároveň vyzdvihuje aj pozitívne aspekty turizmu, ako revitalizačný proces tradičnej kultúry, posilnenie hrdosti hostiteľov na lokálnu kultúru, kultúrne dedičstvo a etnickú identitu, získavanie externého uznania alebo opätovné zhodnotenie kultúrnych prvkov.
Posledná kapitola pracuje s pojmom suvenír, jeho charakteristikou a kategorizáciou. Opisuje, ako sa z tradičného artefaktu transformáciou môže stať suvenír. Uvádza rôzne delenia suvenírov podľa rôznych autorov na základe niekoľkých odlišných kritérií, pričom záleží na ich pôvode, materiáli, výrobcovi alebo mieste nákupu. Dôležitou súčasťou je aj význam, ktorý suveníry môžu zastávať v živote turistov.
Autorka v tejto publikácií zhromaždila obrovské množstvo doteraz získaných poznatkov z oblasti antropológie turizmu, ktoré veľmi prehľadne tematicky rozdelila do jednotlivých kapitol. Pridanú hodnotu pridávajú publikácií aj vložené konkrétne príklady dotýkajúce sa práve riešenej problematiky, ktoré bližšie objasňujú čitateľovi širší kontext. Zároveň je text doplnený vhodnými ilustráciami, ktoré jasne demonštrujú spomínané fakty a príklady. Je jasné, že pred napísaním tejto práce musela autorka podstúpiť rozsiahly výskum celého odvetvia antropológie turizmu a preštudovať množstvo kníh, z ktorých následne veľmi prirodzeným a oku lahodiacim spôsobom citovala vybrané pasáže podporujúce a potvrdzujúce jej tvrdenia. V neposlednom rade je prednosťou tejto knihy štýl písania, ktorý dovoľuje aj čitateľovi bez hlbších predchádzajúcich vedomostí z oblasti či už antropológie, alebo cestovného ruchu bez väčších problémov knihu dokončiť. Autorka postupuje etapovite od základných jednoduchších tém k náročnejším, čím postupne buduje takmer od základov nové vedomosti recipienta. Zároveň využíva odborný prejav, avšak bez nadmerného násilného rušivého využívania odborných slov, ktoré by zbytočne znáročňovali čítanie. Napriek tomu, že v knihe je vlastný prínos autorky minimálny a skôr sa zameriava iba na zhrnutie poznatkov od iných autorov, má táto publikácia jednoznačne potenciál byť zaujímavým obohatením pre študentov a odborníkov ako kulturologických a antropologických odborov, tak aj odborov cestovného ruchu.