Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

príspevkom pre vedu u nás aj v zahraničí. Bel bol po svojej smrti nazvaný veľkou ozdobou Uhorska, čo svedčí o vážnosti jeho postavenia. Dosiahol významné vedecké úspechy. Bol zvolený za člena londýnskej Royal Society, berlínskej Akademie der Wissenschaften a jenskej Latinskej učenej spoločnosti. Pozornosť venoval početným vedeckým otázkam.

Je azda najznámejším polyhistorom, pochádzajúcim zo Slovenska. Vzdelanie, ktoré dosiahol, bolo všestranné a na svoju dobu výnimočné. Zameriaval sa na štúdium filozofie, umenia, teológie, prírodných vied, jazykov a ďalších vedných odborov. Bel patril medzi iniciátorov vydávania tlačených novín Nova Posoniensia (Bratislavské novosti), ktoré boli prvými pravidelne vychádzajúcimi novinami v Uhorsku. Snažil sa aj o reformu školského systému v Uhorsku. Upriamil sa najmä na výučbu latinského jazyka. Vo vzdelávacom procese zaviedol efektivitu a postupovanie od menej náročných učív k zložitejším. Výsledkom jeho didaktickej práce bolo, že už v predposlednom ročníku štúdia na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pôsobil, sa vyučovalo a komunikovalo iba po latinsky.
Bel sa nevenoval len výučbe. Svoje vedomosti a skúsenosti uplatnil aj v troch učebniciach latinčiny. Okrem nich publikoval aj knihy zamerané na výučbu nemeckého a maďarského jazyka, určené samoukom. Jeho učebnica geografie Uhorska bola využívaná ešte dlho po jeho smrti. Pripravil tiež preklady Biblie a náboženských kníh. Najvýznamnejšia a najznámejšia Belova práca je dielo Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné vedomosti o novom Uhorsku).
Notície vzišli z celoživotného vedeckého úsilia Mateja Bela a ďalších bádateľov. Jeho najbližšími spolupracovníkmi boli geometer a kartograf Samuel Mikovíni, Belov žiak Ján Matolay a geograf a historik Ján Tomka-Sásky. Bel s nimi získal veľké množstvo informácií o jednotlivých stoliciach a časť ich práce sa podarilo vydať v štyroch zväzkoch. Poskytujú dobové informácie o veľkej časti územia dnešného Slovenska. Notície sú významným a unikátnym vedeckým zdrojom informácií o dejinách, geografii, národnostnom zložení, tradíciách a ďalších cenných poznatkov o Uhorsku.

Cieľom predkladanej monografie Kataríny Rácovej, ktorá bola vydaná Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, je predstavenie Notícií Trenčianskej stolice, ich koncepcie a obsahu vybraných častí. Publikácia je rozdelená do štyroch kapitol. V úvode autorka opisuje svoj výskum, štruktúru práce a dôvody, ktoré ju viedli k vypracovaniu monografie. V prvej kapitole sa zameriava na Belov život a jeho dielo. Vzhľadom na fakt, že Bel patrí medzi významné osobnosti pochádzajúce z územia dnešného Slovenska a jeho tvorbu môžeme nazvať dôležitou časťou kultúrneho dedičstva nášho národa, je spomenutá kapitola nevyhnutná a dôležitá. Bez stručného exkurzu do Belovho diela by sme ho chápali zložitejšie. Autorka následne predkladá kapitolu Všeobecná charakteristika Notícií, v ktorej sa venuje problematike vydávania Notícií, zámerom, ktoré Bela priviedli k vytvoreniu spomenutých prác a opisu publikácií, ktoré im predchádzali. V tretej kapitole sa autorka zameriava na stručnú charakteristiku Notícií Trenčianskej stolice, objasňuje ich štruktúru a venuje pozornosť jestvujúcim verziám ich rukopisu. Štvrtá kapitola monografie je nazvaná Matej Bel: Notície Trenčianskej stolice (Preklad a komentáre k paragrafom). Je nosnou časťou recenzovanej publikácie. Obsahovo sa zameriava na dejiny Trenčína od doby rímskej až do Belovej súčasnosti. Delená je na 28 Belových paragrafov z „odseku“ s názvom O slobodnom kráľovskom meste Trenčín a 6 paragrafov „odseku“ O hradoch Stredného slúžnovského okresu Trenčianskej stolice. K spomenutým paragrafom autorka podáva bližšie vysvetľujúci komentár, doplňujúce informácie, prípadne vedecké korekcie Belových tvrdení. Publikácia je zakončená záverom.

Vydanie predmetnej monografie možno bez pochýb hodnotiť kladne. Autorka pracovala s archívnymi materiálmi v latinskom jazyku a v preklade sa snažila zachovať autentickosť Belovho štýlu písania so zreteľom na súčasného čitateľa. Kvôli lepšiemu prehľadu o Belovom spôsobe písania a úpravy diela, mohla autorka na záver práce zaradiť obrazovú prílohu, v ktorej by uverejnila dokumentačný obrázok originálu Belových Notícií. Monografia bude adekvátnym zdrojom informácií pre všetkých čitateľov, ktorých zaujíma osoba Mateja Bela a jeho dielo. Bude aj vhodným študijným materiálom pre študentov histórie, kulturológie a príbuzných vedných disciplín, ktorí z nej môžu získať informácie o Trenčíne, jeho dejinách, ako aj o metodológii vedeckých diel v minulosti.