Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Slovensko vďaka kúpeľníctvu patrí k vyspelým Európskym krajinám, najmä pre kvalitu liečivých vôd, klímy a vysoký štandard zdravotníckych služieb v kúpeľoch. Vyše 1200 termálnych a minerálnych prameňov vytvára vynikajúce predpoklady pre celoročný rozvoj liečebného kúpeľníctva, i rozmach kúpeľného a zdravotného cestovného ruchu. Vývoj kúpeľníctva z pohľadu vedných disciplín ako sú história, hydrológia, balneológia, klimatológia, ale i kulturológia, politológia, ekonómia a i. tvoria neodmysliteľnú súčasť štúdia. Dôležitosť spájania týchto vedných disciplín a skúmania problematiky ako interdisciplinárneho javu sa javí ako dôležitá zložka vzdelávania a skúmania danej problematiky.

Príkladom takéhoto interdisciplinárneho skúmania problematiky kúpeľníctva a ekonómie je aj zameranie D. Eliašovej, autorky vedeckej monografie „Slovenské kúpeľníctvo v 20. storočí“. Ako odborníčka teórie a praxe v danej sfére, pôsobiaca na Katedre služieb a cestovného ruchu (Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta), v nadväznosti na jej doterajšie vedecké, odborné, výskumné i popularizačné práce, vydala svoju ďalšiu publikáciu – vedeckú monografiu, špecializujúcu sa na slovenské kúpeľníctvo.

Keďže podobný materiál ponúkajúci súhrnný pohľad na stav a vývin kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku v 20. storočí doteraz nebol spracovaný, publikácia predstavuje nesporný prínos. Autorka na základe obsiahlych archívnych výskumov vytvorila súhrnný, selektívny a prehľadný prierez politickými, ekonomickými a legislatívnymi vplyvmi určujúcimi vývin slovenského kúpeľníctva, priblížila i významné spoločensko-hospodárske zmeny, ktoré sa v ňom odohrávali. Materiál je zostavený pre potreby štúdia vedeckých pracovníkov, študentov vysokých škôl a odborníkov, ale i podnikateľov v kúpeľníctve a kúpeľnom cestovnom ruchu.

Práca je koncipovaná do desiatich chronologicky nadväzujúcich kapitol. Dokumentujú úroveň a fungovanie kúpeľov od začiatku 20. storočia, v čase Rakúsko-Uhorskej monarchie a vplyvu prvej svetovej vojny, cez postavenie slovenských kúpeľov v Česko-Slovensku, obdobie druhej svetovej vojny, etatizáciu kúpeľníctva počnúc Košickým vládnym programom a konfiškáciou kúpeľného majetku spolu so znárodnením, až po kategorizáciu slovenských liečebných kúpeľov. D. Eliašová podrobne zmapovala zapojenie kúpeľníctva do budovateľského plánu Ľudovodemokratickej republiky a zjednotenie slovenského kúpeľníctva s prihliadnutím na stav cestovného ruchu v kúpeľných miestach, až po transformáciu a súčasný stav slovenského kúpeľníctva. Autorka venuje pozornosť aj obdobiu šesťdesiatych rokov, kedy nastali výrazné zmeny v oblasti riadenia kúpeľníctva a zriadenia odborných inštitúcií. Došlo k rozvoju materiálno-technickej základne v jednotlivých slovenských liečebných kúpeľoch a väčšiu pozornosť začali venovať kultúre. Dôležitými medzníkmi vo vývoji kúpeľníctva na Slovensku, je zriadenie hospodárskej jednotky Slovakoterma aj zásadné politické zmeny. Súvisí s nimi transformácia prírodných liečebných kúpeľov, privatizácia a nové legislatívne úpravy. V závere autorka naznačuje súčasný stav prírodných liečebných kúpeľov i možné vývojové trendy z pohľadu zdravotných poisťovní, samoplatcov, trhu kúpeľných služieb, ekonomického a politického prostredia, kurzových zmien a postoja populácie k vlastnému zdraviu. Vzhľadom na množstvo nevyužitých prírodných liečivých zdrojov v jednotlivých regiónoch cestovného ruchu sa aj mnohé podnikateľské aktivity javia ako nevyužité. D. Eliašová naznačuje: „podstatnou podmienkou rozvoja je však dostatok kapitálu a jeho správne smerovanie napr. do termálnych kúpalísk a aquaparkov, so zameraním na oddych, regeneráciu, relaxáciu a revitalizáciu fyzických a psychických síl človeka, všeobecne označovaných ako wellness“.

Možno konštatovať, že kvalita recenzovanej publikácie po obsahovej aj formálnej stránke je na vysokej úrovni. Autorka podáva túto pomerne náročnú problematiku prístupným a zrozumiteľným spôsobom (jazykom) lebo je určená i širšej verejnosti. I keď publikácia, ako sama Eliašová uvádza: „nepredkladá komplexné a vyčerpá- vajúce spracovanie jednotlivých vývinových etáp vzhľadom na šírku, hĺbku a zložitosť problematiky“, nestráca na odbornosti a vytvára dostatočný obraz o vývoji slovenského kúpeľníctva v 20. storočí.