Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

PhDr. Marek Merhaut, Ph.D., MBA pôsobí na Vysokej škole hotelovej v Prahe a v rámci svojej výskumnej a publikačnej činnosti sa zameriava na oblasť interkultúrnych vzťahov, komunikáciu, etiku a sociokultúrnu problematiku manažmentu v hotelových a gastronomických službách. Skutočnosť, že vyše 35 rokov pôsobí v odbore hotelierstva a gastronómie sa odzrkadľuje vo všetkých jeho dielach, ktoré predstavujú hodnotný prínos po stránke vedeckej i praktickej.

Nová monografia s názvom „Sociokulturní aspekty managementu služeb“ predstavuje vysoko aktuálnu a precízne spracovanú problematiku. Aj keď problematika služieb cestovného ruchu je spracovaná mnohými autormi, či už z hľadiska teoretických východísk alebo praktických poznatkov a skúseností, musím konštatovať, že autorom skúmaný aspekt sociokultúrnych disparít je v mnohých dielach málo rozoberaný. Na trhu sa síce nachádzajú podobne zamerané publikácie, no absentuje komplexný pohľad na vplyv organizačnej kultúry, kultúrneho prostredia, spoločnosti, komunikácie, zamestnanosti a fluktuácie zamestnancov, rasovej neznášanlivosti, diskriminácie, kultúrnych rozdielov a veku, psychických, či psychologických postojov v sektore vybraných služieb. Z tohto dôvodu treba konštatovať, že monografia predstavuje hodnotné dielo a uspokojuje aktuálny spoločenský dopyt po aplikácii sociokultúrnych poznatkov a zručností v oblastiach spoločenskej praxe a pri riešení rôznych sociokultúrnych nerovností v riadení služieb, so špecifickým zameraním na sektor hotelierstva a gastronómie.

 Monografia je rozsahovo spracovaná na 131 stranách, pričom jednotlivé tematické okruhy sú rozdelené do 11 kapitol. Úvodné kapitoly (až po kapitolu 4) objasňujú stav danej problematiky z rôznych pohľadov, akými sú „trh“, jeho význam a postavenie v spoločnosti, „sociologické jednanie“ z hľadiska racionálneho i iracionálneho jednania v službách a ľudskom rozhodovaní a „kultúrne vplyvy“ v oblasti rozhodovania zákazníkov. Práve táto časť poukazuje na dôležitosť manažmentu uprednostniť zameranie sa na sledovanie rôznych sociokultúrnych systémov pred generickou kultúrou. Merhaut sa tu snaží prehľadne priblížiť postoje rôznych autorov k problematike sociálno-kultúrnych vplyvov v službách a poukázať na neprehliadnuteľný sociálny aspekt ľudského jednania v manažmente služieb – „firemnú kultúru“. Postoje a názory jednotlivých autorov sú dopĺňané autorovými odbornými a vedeckými postojmi získanými empirickým výskumom.

 Osobitné postavenie má kapitola 4, v ktorej sa Marhaut venuje otázke zameranej na „gender“. Bohužiaľ antidiskriminačný zákon a postavenie rovnosti mužov a žien je v súčasnosti stále len formálnou záležitosťou. Napriek mnohým snahám a implementačným smerniciam EÚ do národných práv je táto otázka v oblasti spoločnosti a zamestnanosti čisto subjektívnym pojmom. Autor tu deskripčným spôsobom objasňuje genézu spoločenského postavenia ženy od pravekého matriarchátu až po rolu ženy v súčasnej spoločnosti.

 Z hľadiska rovnosti pohlaví v sektore služieb cestovného ruchu ide ruka v ruke i ďalší sociokultúrny aspekt – „vzdelávanie zamestnancov“. Predovšetkým trh služieb je charakteristický neustálymi zmenami v rôznych profesijných situáciách, čo si vyžaduje vzdelanostný rast v dôsledku uplatnenia sa na trhu tohto segmentu. Monografia detailným spôsobom popisuje i tento aspekt, pričom autor nezabúda spomenúť i rôzne moderné metódy vzdelávania, akými sú napríklad workshop, brainstorming, koučing, mentoring, counselling, cross training, Open Space Technology a i.

 Nezamestnanosť či fluktuácia zamestnancov je jedným z popredných sociálnych problémov v službách cestovného ruchu. Napriek obojstrannej participácii a mnohým ďalším faktorom, podieľajúcim sa na tomto probléme, autor vystihuje podstatu tohto faktu v kapitole 6.

 Z hľadiska aktuálnosti a celosvetovej diskutovanosti sa javí zaujímavá kapitola 7, v ktorej Merhaut otvára otázku diskriminácie. Ako stanovuje spomínaný antidiskriminačný zákon, človek nemôže byť diskriminovaný z aspektu rasy, etnického pôvodu, národnosti, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia, náboženského vyznania, viery, či svetového názoru. Práve tieto dôvody diskriminačných faktov, javiace sa ako sociokultúrny problém etiky a etikety v službách cestovného ruchu, sú východiskom autorovho skúmania. Možno konštatovať, že práve túto kapitolu považujem za najpodnetnejšiu.

Merhaut sa v monografii venuje i témam sociálneho marketingu či postojom spoločnosti k starším ľuďom a ich začleneniu v pracovnom procese. Práve táto veková skupina predstavuje najproblematickejšiu generáciu v procese zamestnanosti. Autor nezabúda na sociokultúrne aspekty zdravia s dôrazom na „burnout syndrom“, čiže syndróm vyhorenia, stres a frustráciu v zamestnaní.

Merhautova monografia spĺňa všetky predpoklady kladené na takéto dielo. Autor excelentným spôsobom obohacuje sociológiu manažmentu o odborné, metodické a realizačné prístupy k základným každodenným oblastiam, s ktorými sa v praxi stretáva.

Katarína Kompasová