Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Temný turizmus predstavuje zastrešujúci pojem pre diverzné podoby cestovania, v rámci ktorého sú cieľom miesta spojené so smrťou, tragédiou, katastrofami, konfliktmi či utrpením. V kontexte temného turizmu je smrť, fyzicky i symbolicky, prežívaná a komemorovaná, ale aj komercializovaná a mediovaná pre spotrebu. Cieľom príspevku je teoreticky a terminologicky priblížiť problematiku temného turizmu, predovšetkým v medzinárodnom kontexte, poukázať na vybrané príklady a lokality z územia Slovenska a otvoriť diskusiu o možných problematických aspektoch temného turizmu, ich príčinách, ale tiež naznačiť možné riešenia. Z hľadiska metodológie príspevok čerpá z terénnych výskumov autorov vo vybraných destináciách a tiež z rámcovej analýzy diskurzu v online prostredí na báze príspevkov uverejnených na sociálnych sieťach.

Teoretické a terminologické ukotvenie problematiky. Temný turizmus predstavuje komplexný a ambivalentný fenomén zahŕňajúci široké spektrum lokalít – od koncentračných táborov, bojísk a väzníc až po miesta prírodných katastrof či atrakcie s prvkami hororu a kriminality. Medzi celosvetovo najnavštevovanejšie patria Auschwitz–Birkenau, Ground Zero v New Yorku, Pamätník holokaustu v Berlíne, Alcatraz, Černobyľ, Hirošima či Pompeje. Niektoré z týchto lokalít sú autentickými svedkami tragických udalostí, iné predstavujú ich sprostredkované alebo inscenované reprezentácie, pričom hranice medzi nimi sa často stierajú. Vnímanie týchto miest sa mení v závislosti od historického odstupu, miery spracovania kolektívnej traumy a spoločenských hodnôt. Smrť je v nich prítomná buď priamo alebo symbolicky, niekedy aj v estetizovanej podobe prostredníctvom umeleckých inštalácií. Tieto faktory ovplyvňujú interpretáciu, etické hodnotenie i komodifikáciu daných lokalít.

Pôvod termínu temný turizmus možno datovať do začiatku 90-tych rokov 20. storočia, keď Rojek (1993: 136) použil príbuzný pojem „black spot tourism“ (angl.), teda turizmus čiernych miest. Tento koncept následne rozvinuli britskí autori Tunbridge – Ashworth (1996), ktorí pracovali s konceptom disonančného kultúrneho dedičstva (angl. dissonant heritage tourism) a vo svojich textoch zdôrazňovali problém interpretácie kultúrno-historického dedičstva. Pojem „dark tourism“ (angl.), teda temný turizmus, prvýkrát zaviedli Lennon – Foley (1996) a odvtedy sa stal všeobecným rámcom pre opis javov, pri ktorých smrť alebo utrpenie zohrávajú v kontexte turizmu ústrednú úlohu. Príbuzný, ale užšie definovaný pojem thanaturizmus, je koncept spojený s prácou Seatona (1996), ktorý nadviazal na fenomén thanatopsis. Jeho jadrom je samotná smrť ako primárna motivácia návštevníka – ide o formu turizmu, pri ktorej účastník cielene vyhľadáva miesta spojené so zomieraním, pohrebnými rituálmi či historickými udalosťami, kde smrť, priamym či symbolickým spôsobom, stála v centre diania. Kým temný turizmus sa môže orientovať aj na komerčné, zľahčené alebo mediálne či interpretačne sprostredkované atrakcie, thanaturizmus kladie dôraz na autentickú skúsenosť smrti. Seaton upozornil na jeho antropologické a psychologické funkcie, a to najmä v komunitách, ktoré fenomén smrti marginalizujú v rámci verejného diskurzu. Walter – Littlewood – Pickering (1995) prispeli k existujúcemu diskurzu otázkou skúmania verejného dohľadu nad súkromnými emóciami. Ich práca predznamenala súčasný dialóg o tom, prečo a ako môže byť smútok sprostredkovaný verejnými a digitálnymi platformami. Lennon – Foley (2000) neskôr integrovali viaceré parciálne idey do prvej komplexnej práce Dark Tourism: The Attraction of Death and Disaster. Temný turizmus už chápali ako postmodernú prax výrazne formovanú masmédiami, simuláciou a eróziou historického odstupu. Yuill (2003: 125) sa zamerala na motivácie návštevníkov miest, pričom poukázala na úlohu médií ako faktora „push“ – vyvolávajúceho zvedavosť či morálny záväzok – a faktora „pull“ – rámcujúceho destinácie ako kultúrno-historické lokality. Jej výskum zdôraznil, že mediálne naratívy a obrazové reprezentácie (často nanovo) formujú kolektívnu pamäť a ovplyvňujú správanie účastníkov. Causevic – Lynch (2011: 780) v príbuznom kontexte použili pojem phoenix tourism (angl.) na označenie procesu, v rámci ktorého sa miesta konfliktu môžu regenerovať a re-interpretovať ako nové kultúrne destinácie.

Práce Consuming Dark Tourism: A Thanatological Perspective autorov Stone – Sharpley (2008) a práca A Dark Tourism Spectrum (Stone, 2006) znamenali významný medzník vo výskume temného turizmu a to najmä vďaka tzv. kategorizácii či škálovaniu lokalít – od autentických miest genocídy (napr. Auschwitz) po fiktívne či komodifikované atrakcie (napr. strašidelné domy). Model „mortality mediation“ (Stone, 2012: 1565) ukazuje, že temný turizmus funguje tiež ako priestor, kde jednotlivci konfrontujú a interpretujú vlastnú smrteľnosť. Kriticky poukazuje na etické napätie, ktoré je inherentné v inscenovaní a konzumácii smrti, pričom vyzýva bádateľov, aby sa pýtali, kto profituje z týchto reprezentácií a ktoré aspekty historickej pamäti sú potláčané v záujme estetizácie či sociálneho uznania. Buda – McIntosh (2013) integrovali do rámca temného turizmu aj nové psychoanalytické prístupy, pričom skúmali napr. voyeurizmus, túžby a pud smrti, aby zachytili subjektívne dimenzie tejto skúsenosti. Upozornili, že temný turizmus je potrebné konceptualizovať predovšetkým z hľadiska subjektívnych a afektívnych zážitkov jednotlivca, a nielen ako súbor „atrakcií“.

Klasické práce (Lennon, 2017; Wight – Lennon, 2007) rozšírili prebiehajúcu diskusiu a poukázali na etické dilemy temného turizmu. Light (2017) skúmal napätý vzťah medzi turizmom a kultúrnym dedičstvom, pričom zdôraznil problém autenticity v konfrontácii s návštevníckym zážitkom. Navrhol chápať temný turizmus ako súčasť kontinuálneho spektra, kde ten istý priestor môže byť vnímaný ako sakrálny, vzdelávací alebo komodifikovaný v závislosti od perspektívy návštevníka, času i priestoru. Martini – Buda (2018: 679) vo svojej práci Dark Tourism and Affect: Framing Places of Death and Disaster doplnili model Stonea a Sharpleyho tým, že zdôraznili ústrednú úlohu afektu pri porozumení spôsobom, akými je smrť rámcovaná, konzumovaná a performovaná.

Súčasná literatúra reflektuje rastúci záujem o prepojenie temného turizmu so sociálnymi aspektmi, čoho dôkazom je aj mimoriadny nárast takto koncipovanej odbornej literatúry publikovanej v poslednom období. Performatívny obrat, o ktorom sa zmieňoval napr. Skriebeleit (2016: 4), predstavuje odklon od úzkych definícií temného turizmu smerom k praktickej analýze jeho kultúrno-historických a sociálno-psychologických štruktúr. Zahŕňa otázky autenticity, empatie, konštrukcie morálky a komodifikácie smrti. Magano – Fraiz-Brea – Leite (2022) napr. analyzovali profily a praktiky súčasných temných turistov v kontexte motivácie a well-beingu. Wyatt – Barron – Leask (2020) skúmali temný turizmus z perspektívy edutainmentu. Zerva (2023: 110) vo svojej štúdii How to Be a Dark Tourist predstavil performatívnu typológiu temných turistov v kontexte seriálu The Dark Tourist z produkcie spoločnosti Netflix. Najnovšie práce, napr. autorov Assylkhanova – Nagy – Morar – Teleubay – Boros, poskytli kritický pohľad na problematiku, reflektujúc teoretické pokroky aj pretrvávajúce etické problémy a navrhli aj upravenú kategorizáciu miest (2024: 427).

Príklady miest spojených s temným turizmom na Slovensku a v Európe. Na Slovensku existuje rad miest, ktoré priťahujú návštevníkov v rámci temného turizmu. Ich pôvod súvisí s vojenskou históriou a históriou svetových vojen (areál pracovného tábora v Seredi, Dukliansky priesmyk, vojnové cintoríny, pietne miesto Kalište), kriminálnymi činmi, lokálnymi konfliktmi (tragédia v Černovej), historickými udalosťami (hrad Čachtice) či lokálnymi povesťami (napr. lokalita Krvavé Šenky), prírodnými katastrofami, priemyselnými haváriami (banské nešťastie v Handlovej) alebo tragickými nehodami, ktoré sa stali súčasťou nielen individuálnej, ale aj kolektívnej pamäte, a to najmä vďaka ich výraznej medializácii (printovej, rozhlasovej, neskôr televíznej, dnes v online prostredí). Rôzne pietne miesta (napr. Národný cintorín v Martine), pamätníky a lokality spojené s rôznymi udalosťami predstavujú viac než len tiché svedectvá minulosti. Sú uzlami kolektívnej pamäti (Halbwachs, 1992; Assmann, 2011) – fyzickými aj symbolickými bodmi, okolo ktorých sa formuje historické vedomie spoločnosti. V strednej Európe, regióne poznačenom komplikovaným vývojom, svetovými vojnami aj totalitnými režimami, majú tieto miesta zásadný význam v interpretácii dejín a vo formovaní individuálneho i spoločného kultúrno-historického povedomia.

Vojnové cintoríny na Slovensku, napríklad vo Važci či vo Svidníku, vznikli ako pietne miesta na uctenie si obetí rôznych strán zapojených v konflikte. Ich pôvodný význam – apel na potrebu mieru a reflexia tragédie vojny – sa v priebehu času rozširoval o ďalšie významové vrstvy. Po prvej svetovej vojne sa využívali ako súčasť pietnych ceremónií a národných spomienkových akcií, pričom počas socializmu sa ich význam často marginalizoval. Druhá svetová vojna (1939–1945) zásadne zmenila geopolitickú, politickú a sociálnu mapu Európy. Slovensko v tomto čase bolo svedkom rôznych vnútropolitických i vojenských udalostí, vrátane potlačenia Slovenského národného povstania a represálií voči civilnému obyvateľstvu. Pamätník SNP v Banskej Bystrici je centrálnym symbolom ozbrojeného odporu proti nacizmu, no v čase komunizmu bol skôr prezentovaný prostredníctvom propagandistických filmov, reportáží z osláv a vojenských prehliadok ako „dôkaz“ vedúcej úlohy komunistov pri oslobodení. Po roku 1989 sa mediálny obraz pamätníka postupne menil – dokumenty, správy a historické štúdie začali reflektovať pluralitu odboja. Významné boje a konflikty sa odohrali aj mimo centrálnych sídel. Obce Ostrý Grúň a Kľak boli v januári 1945 vypálené jednotkami Edelweiss ako odveta za podporu partizánov. Obec Kalište bola rovnako vypálená nacistickými jednotkami – zachované ruiny dodnes slúžia ako memento represálií a sú cieľom pietnych návštev. Telgárt, strategicky umiestnená obec na Horehroní, sa stal miestom bojov a vojenskej prítomnosti počas SNP, pričom obyvatelia znášali dôsledky odvetných akcií oboch strán konfliktu. Múzeum holokaustu v Seredi uchováva spomienku na deportácie slovenských Židov.

Slavín v Bratislave, vojenský cintorín a pamätník, bol počas komunizmu centrálnym bodom oficiálnych osláv a symbolom sovietsko-československého priateľstva. Jeho mediálna reprezentácia bola podriadená ideologickým cieľom režimu – heroizácii sovietskeho oslobodenia a potlačeniu diskusie o sovietskej okupácii v roku 1968. Po roku 1989 sa jeho pozícia vo vnímaní verejnosťou rozštiepila – pre niektorých zostáva pamätníkom oslobodenia, pre iných symbolom politickej nadvlády, pre ďalších skôr miestom panoramatických fotografií.

Obdobie 90-tych rokov 20. storočia na Slovensku je o.i. spojené s vývojom organizovaného zločinu. Jedným z najznámejších prípadov je streľba v bare Fontána v Dunajskej Strede v roku 1999, kde zahynulo 10 ľudí. Miesto sa okamžite stalo zástupným symbolom nadväzujúcich udalostí a jeho obraz bol opakovane používaný v spravodajstve, dokumentoch a neskôr aj v online prostredí. Dnes je tento objekt predmetom záujmu temných turistov, urbex nadšencov a dokumentaristov.
Temný turizmus na Slovensku sa spája aj s lokalitami priemyselných havárií a nešťastí. Medzi také patrí napríklad výbuch v bani v Handlovej (2009), kde prišlo o život 20 baníkov. Pietny priestor pred baňou sa stal spomienkovým miestom, ktoré je medializované v televízii a na sociálnych sieťach. Niektoré lokality sa stali symbolmi dopravných katastrof – napríklad nehoda autobusu pri Nitre (2019), ktorá si vyžiadala životy prevažne školákov, sa v digitálnom priestore premenila na vlnu solidarity, virtuálnych kondolencií a spomienkových grafík.

Obrázok č. 1 a 2: Pamätník na Dukle a štylizácia boja v Údolí smrti

Zdroj: Michal Kurpaš, 2014

Obrázok č. 3: Bar Fontána v Dunajskej Strede

Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/eQSolEy/prokuratura-podala-obzalobu-v-pripade-desatnasobnej-vrazdy-v-bare-fontana/

Generačné prístupy k vnímaniu lokalít temného turizmu v ére (sociálnych) médií. Fenomény temného turizmu sú dnes stále častejšie prenášané z fyzickej reality do digitálneho priestoru ako isté „digitálne pamätníky“. Dostupná literatúra poskytuje bohaté konceptuálne nástroje na skúmanie toho, ako sú smrť, pamäť a trauma konzumované a performované v digitálnej ére. Fotografie, videá a príspevky zo sociálnych sietí sa stávajú súčasťou vizuálneho diskurzu, čím sa pieta môže transformovať na estetický objekt, nástroj sebaprezentácie alebo dokonca súčasť propagandy a dezinformačných naratívov. Vo všeobecnosti je každé miesto temného turizmu do určitej miery „viacvrstvové“ a existuje v niekoľkých rovinách. Napríklad Múzeum obetí komunizmu v Prahe alebo pamätníky politickým väzňom v Jáchymove plnia zároveň edukačnú funkciu s výrazným pietnym odkazom, ale sú zároveň vnímané aj ako „retro“ alebo „urbex“ destinácie. Na viacerých (nielen vyššie uvedených) príkladoch si možno všimnúť odlišný prístup rôznych aktérov k tomu istému miestu. Rovnaké lokality môžu byť komunikované a vnímané rôznymi spôsobmi, a to najmä v súčasnom saturovanom prostredí sociálnych médií, kde estetizované reprezentácie traumy často podnecujú nielen túžbu navštíviť miesto, ale rámcujú aj spôsob, akým je toto prežívanie prezentované, interpretované a zdieľané (samotným nositeľom i recipientmi). Napr. Generácia X často zdieľa historické fotografie, pietne myšlienky, podujatia a rodinné spomienky, zatiaľ čo mileniáli prezentujú lokality predovšetkým v kontexte turizmu, lokálnej histórie, architektúry a prírodných scenérií. Generácia Z uprednostňuje estetický aspekt – vizuálne efektívne zábery napríklad z dronu, často upravené pomocou filtrov, ako aj krátke videá, ktoré však nie vždy poskytujú dostatočný historický kontext. Generácia Z a nastupujúca generácia Alpha sú zároveň dominantnými šíriteľmi obsahu na platformách ako TikTok, YouTube, Telegram či Instagram, kde sa pietne videá často miešajú s emocionálnymi montážami. Takýto formát prináša vysoké riziko banalizácie tragédie a šírenia dezinformácií, pričom samotný objekt či lokalita sa často stáva skôr kulisou pre sebaprezentáciu používateľov. Problémom sociálnych sietí je aj ich multimodalita. Napríklad príspevok na Instagrame zahŕňa nielen vizuálny obsah, ale aj textové vyjadrenie (tzv. caption a hashtagy) a potenciálne aj doplnenie hudobného podkladu. Ak tieto jednotlivé komponenty nie sú v súlade, môže to narušiť pôvodný zámer autora, pričom komunikát sa k ďalšiemu príjemcovi dostáva v modifikovanej, často pôvodne nezamýšľanej podobe, ovplyvnenej jeho vlastnou skúsenosťou a interpretáciou. Napr. v roku 2015 vyvolal značnú spoločenskú diskusiu incident, keď užívateľ zverejnil na platforme Instagram fotografiu, na ktorej vykonáva stojku na území Berlínskeho pamätníka holokaustu. Táto vizuálna prezentácia bola verejnosťou a médiami vnímaná ako prejav neúcty a stretla sa s výraznou kritikou. Následne sa autor fotografie verejne ospravedlnil a problematický príspevok odstránil, pričom ako dôvod uviedol neznalosť – lokalitu vnímal len ako esteticky príťažlivý priestor a nemal vedomosť o jej historickej a kultúrnej hodnote. Tento jav poukazuje na zložitú dynamiku digitálnej komunikácie, kde význam obsahu nie je fixný, ale konštruovaný v interakcii medzi odosielateľom, formou príspevku a individuálnou percepciou príjemcu.

Miesta temného turizmu ako krehké body v ideologickom a hodnotovom spore. Miesta temného turizmu disponujú významným pamäťovým potenciálom a z hľadiska reprezentácie podliehajú určitej selekcii. V médiách sa táto polarita odráža v ambivalentných naratívoch, ktoré sa objavujú v dokumentárnych filmoch, publicistických príspevkoch či diskusných reláciách. Na sociálnych sieťach diskusia o miestach temného turizmu často prechádza až do podoby emocionálne exponovaných sporov, kde sa fakty prelínajú s dezinformáciami, selektívnou interpretáciou a politickými záujmami. História je pritom neustále reinterpretovaná a prispôsobovaná aktuálnym potrebám spoločnosti. Revizionizmus môže nadobúdať podobu selektívneho pripomínania „vhodných“ udalostí a súčasne vytesňovania nepohodlných faktov. Dezinformácie pritom často využívajú reálne historické udalosti, ktoré sú zasadené do manipulatívnych rámcov – napríklad prostredníctvom relativizovania holokaustu, s cieľom oslabiť morálny aspekt tejto udalosti.

Temný turizmus ako prostriedok komodifikácie. Jedným z kľúčových problémov temného turizmu je problém komodifikácie smrti a historickej traumy, teda transformácie tragických udalostí na trhový produkt. V prostredí globalizovaného turizmu sa smrť môže stať predmetom marketingu a konzumného prístupu, čo vedie o.i. k strate autenticity a k vytváraniu umelo „inscenovaných“ zážitkov. Tento proces môže vyvolávať otázky, do akej miery sú obete a ich utrpenie redukované na objekt turistickej fascinácie. Ďalším aspektom je otázka autenticity a jej interpretácie. Niektoré lokality, ako koncentračné tábory či pamätníky genocíd, sú priestorom autentickej skúsenosti, ktorá podporuje historickú pamäť a kritickú reflexiu. Iné miesta však balansujú na hranici medzi pietou a zábavnou atrakciou. V tejto súvislosti možno návštevu takýchto miest považovať za eticky prijateľnú iba vtedy, ak sa uskutočňuje v kontexte rešpektu, pietnej atmosféry a kritickej interpretácie. Etické zlyhanie nastáva tam, kde smrť slúži výlučne ako spektakulárny nástroj zisku či senzácie a kde estetizovaná konzumácia smrti prevýši empatiu a pietnosť, na čo upozornil napr. Hartmann (2013), ktorý zdôraznil zodpovednosť manažérov lokalít pri vyvažovaní napätia medzi komemoráciou, turizmom a komercializáciou.

Diskusia. S lokalitami temného turizmu je možné pracovať rozličnými spôsobmi. Tie sa odvíjajú od perspektívy a záujmov jednotlivých aktérov. Odlišný prístup k nim zaujímajú náhodní návštevníci, miestne obyvateľstvo, správcovia destinácií, tvorcovia médií a kultúrneho obsahu. Inak reagujú priami svedkovia udalostí, inak jednotlivci, pre ktorých tieto lokality či fenomény predstavujú iba sprostredkovaný, reprodukovaný obraz minulosti. Časový odstup medzi životom návštevníka a udalosťou významne ovplyvňuje interpretáciu danej lokality. K tomuto faktoru sa pridávajú aj rozličné estetické, ideologické či kultúrno-spoločenské tendencie. Významnú úlohu zohráva vzdelanie a výchova jednotlivca, jeho príslušnosť k špecifickým spoločenským komunitám či subkultúram. V súčasnosti je potrebné chápať temný turizmus ako komplexný viavrstvový fenomén. Návštevy lokalít ako napr. Auschwitz predstavujú nielen sprostredkované stretnutia s traumou, pri ktorých sú sekundárne skúsenosti reprodukované a re-interpretované prostredníctvom digitálnych naratívov, ale sú to aj dôležité nástroje introspektívneho charakteru. Potreba vzdelávania, formovania identity a afektívne zapojenie často prevyšujú samotnú „morbídnu zvedavosť“. Rituálne a komemoratívne aspekty návštev miest smrti sú teda často skôr introspektívne než voyeuristické, čo poskytuje ďalší priestor pre hlbší interdisciplinárny výskum na pomedzí turizmu, psychológie a antropológie.

Obrázok č. 4: Kritika “pózovania” v koncentračnom tábore Auschwitz Birkenau na sociálnej sieti Instagram

Zdroj: https://www.instagram.com/raphael_le_rav/

Do budúcna by bolo možné výskum posunúť smerom k empirickému skúmaniu vnímania lokalít temného turizmu medzi rôznymi generáciami, najmä Generáciou Z, ktorá s nimi často interaguje prostredníctvom sociálnych sietí. Zaujímavým rozšírením by bola aj analýza digitálnych naratívov a vizuálnych reprezentácií týchto miest, ktoré formujú spôsob, akým sú tragické udalosti interpretované a zdieľané. Priestor na ďalšie skúmanie ponúka aj porovnanie autentických a komercializovaných lokalít z hľadiska emocionálnej angažovanosti a miery reflexie návštevníkov. Výskum by zároveň mohol rozvíjať eticko-vzdelávací rozmer – napríklad prostredníctvom mediálnej gramotnosti a kritickej interpretácie hľadať citlivé a rešpektujúce formy reprezentácie pamäťových miest.

Záver. Temný turizmus môžu na jednej strane prispievať k posilňovaniu historického povedomia, slúžiť ako prostriedok vzdelávania a udržiavania pietnej reflexie, na druhej strane však predstavuje priestor pre estetizáciu, komercializáciu a postupné vyprázdňovanie významu tragických udalostí. V súčasnej spoločnosti nadobúdajú relevantnosť predovšetkým lokality, kde dochádza k aktívnej interakcii miesta (idey) s verejnosťou. Bez vzájomnej interakcie zostávajú miesta temného turizmu prázdnymi, „mŕtvymi“ objektmi, ktoré postrádajú sociálnu, kultúrnu či pamäťovú relevanciu. Je nevyhnutné integrovať temný turizmus do vzdelávacích praktík, mediálnej gramotnosti, etiky a výchovy v rodinách i komunitách. Zásadný význam má otázka, aké naratívy sú využívané, ktoré sú tlmené a ktoré naopak zvýrazňované, a ako s daným „kódom“ pracujú jednotliví aktéri – miestne obyvateľstvo, návštevníci či manažéri destinácií. Rovnako významnú úlohu zohráva výber média, prostredníctvom ktorého je informácia sprostredkovaná, a zámer tejto prezentácie – či ide o komerčný cieľ, zábavu, informačno-vzdelávacie účely alebo estetické pôsobenie. Z etického hľadiska predstavuje návšteva lokalít spojených so smrťou a tragédiou ambivalentný fenomén, ktorý osciluje medzi úctou a komodifikáciou.

Temný turizmus možno chápať ako priestor pre reflexiu, uchovávanie kolektívnej pamäti a realizáciu edukačného rozmeru, avšak zároveň nesie riziko trivializácie smrti a jej transformácie na spotrebný zážitok. Od cintorínov prvej svetovej vojny až po digitálne hashtagy zobrazujúce miesta aktuálne prebiehajúcich konfliktov možno pozorovať, že miesta smrti a tragédie sú vždy aj súčasťou zápasu o interpretáciu dejín. V ére umelej inteligencie tento problém nadobúda na intenzite. Úlohou akademického výskumu je systematicky analyzovať tieto procesy, identifikovať riziká a hľadať spôsoby vyváženého prístupu k uvedenej problematike.

Literatúra a pramene:
ASSYLKHANOVA, A. – NAGY, Á. – MORAR, R. – TELEUBAY, A. – BOROS, L.: A critical review of dark tourism studies. Hungarian Geographical Bulletin, 73(4), 2024, s. 413–435. [online] (cit. 22-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.15201/hungeobull.73.4.5.
BUDA, D. M. – McINTOSH, A. J.: Dark tourism and voyeurism: Tourist arrested for „spying“ in Iran. International Journal of Culture, Tourism and Hospitality Research, 7(3), 2013, s. 214–226. [online] (cit. 17-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1108/IJCTHR-07-2012-0059.
CAUSEVIC, S. – LYNCH, P.: Phoenix tourism: Post-conflict tourism role. Annals of Tourism Research, 38(3), 2011, s. 780–788. [online] (cit. 20-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.annals.2010.12.004.
HARTMANN, R.: Dark tourism, thanatourism, and dissonance in heritage tourism management: New directions in contemporary tourism research. Journal of Heritage Tourism, 9(2), 2013, s. 1–17. [online] (cit. 22-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1080/1743873X.2013.807266.
HALBWACHS, M. – ASSMANN, J.: Vybrané teoretické pramene k problematike kolektívnej pamäti. 1992 – 2011.
LENNON, J. J.: Dark tourism in a digital post-truth society. Worldwide Hospitality and Tourism Themes, 9(2), 2017, s. 240–244. [online] (cit. 17-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1108/WHATT-12-2016-0075.
LENNON, J. J. – FOLEY, M.: Dark tourism: The attraction of death and disaster. London: Continuum, 2000.
LIGHT, D.: Progress in dark tourism and thanatourism research: An uneasy relationship with heritage tourism. Tourism Management, 61, 2017, s. 275–301. [online] (cit. 20-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.tourman.2017.01.011.
MAGANO, J. – FRAIZ BREA, J. A. – LEITE, R.: Dark tourists: Profile, practices, motivations and wellbeing. International Journal of Environmental Research and Public Health, 19(19), 2022, s. 1–20. [online] (cit. 21-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.3390/ijerph191912100.
MARTINI, A. – BUDA, D. M.: Dark tourism and affect: Framing places of death and disaster. Current Issues in Tourism, 23(6), 2018, s. 679–692. [online] (cit. 22-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1080/13683500.2018.1518972.
ROJEK, C.: Ways of Escape: Modern Transformations in Leisure and Travel. London: Palgrave Macmillan, 1993.
SEATON, A. V.: Guided by the dark: From thanatopsis to thanatourism. International Journal of Heritage Studies, 2(4), 1996, s. 234–244. [online] (cit. 16-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1080/13527259608722178.
SKRIEBELEIT, J.: Thanatourism: Journeys to the Dead. [Conference paper]. 14th Conference in the Series “Dying, Death and the Belief in the Afterlife”, Germany, 2016. [online] (cit. 20-09-2025) Dostupné na: https://icmemohri.mini.icom.museum/wp-content/uploads/sites/17/2019/01/2016_Thana_Tourismus-Publ.-_E.pdf.
STONE, P.: A dark tourism spectrum: Towards a typology of death and macabre related tourist sites, attractions and exhibitions. Tourism: An Interdisciplinary International Journal, 54(2), 2006, s. 145–160.
STONE, P.: Dark tourism and significant other death: Towards a model of mortality mediation. Annals of Tourism Research, 39(3), 2012, s. 1565–1587. [online] (cit. 19-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.annals.2012.04.007.
STONE, P. – SHARPLEY, R.: Consuming dark tourism: A thanatological perspective. Annals of Tourism Research, 35(2), 2008, s. 574–595. [online] (cit. 18-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.annals.2008.02.003.
TUNBRIDGE, J. E. – ASHWORTH, G. J.: Dissonant Heritage: The Management of the Past as a Resource in Conflict. Chichester: Wiley, 1996.
WALTER, T. – LITTLEWOOD, J. – PICKERING, M.: Death in the News: The Public Invigilation of Private Emotion. Sociology, 29(4), 1995, s. 579–596.
WIGHT, A. C. – LENNON, J. J.: Selective interpretation and eclectic human heritage in Lithuania. Tourism Management, 28(2), 2007, s. 519–529. [online] (cit. 20-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.tourman.2006.03.006.
WYATT, A. – BARRON, P. – LEASK, A.: Designing dark tourism experiences: An exploration of edutainment interpretation at lighter dark visitor attractions. Journal of Heritage Tourism, 16(4), 2020, s. 433–449. [online] (cit. 21-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.1080/1743873X.2020.1858087
YUILL, S. M.: Dark tourism: Understanding visitor motivation at sites of death and disaster. Texas: Texas A&M University, 2003.
ZERVA, K.: How to be a dark tourist: Analysis of the tourist behaviour through a documentary series. Cuadernos de Turismo, 51, 2023, s. 101–123. [online] (cit. 20-09-2025) Dostupné na: https://doi.org/10.6018/turismo.571481.