Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Islam sa stal súčasťou západných spoločností, ktoré sa snažia pochopiť svet moslimov – jeho štruktúru, hierarchiu vzťahov, tradície a myslenie jeho obyvateľov. Táto otázka je v  popredí aktuálnych udalostí každodennej reality. Ako politický, spoločenský a kultúrny problém polarizuje názory politikov, teológov a  iných odborníkov, aj laickú verejnosť. Táto výzva inšpirovala britského orientalistu Adama J. Silversteina k  spracovaniu stručného prehľadu významných islamských dejinných udalostí s  cieľom pomôcť západnému čitateľovi pochopiť okolnosti vzniku islamu, jeho následný vývoj, a tým porozumieť stavu súčasnej islamskej spoločnosti a  jej vzťahu k  modernému západnému svetu.

Kniha sleduje dôležité etapy islamských dejín, metódy ich štúdia a  jeho význam pre súčasný svet. Skladá sa zo  siedmych kapitol, ktoré sa venujú priebehu islamských dejín, národom a  kultúram islamského sveta, spoločenskej štruktúre, inštitúciám náboženského života, protikladným prístupom k skúmaniu danej problematiky, náboženskému a politickému významu štúdia islamských dejín. V  knihe dominuje otázka definovania pojmu islamské dejiny. Je to história tých území, ktoré moslimovia ovládli? Alebo je to história moslimov, nech už sa nachádzajú kdekoľvek? Podľa autora sú islamské dejiny rébusom pre západné spoločnosti. Sú záhadou, ktorej západ nerozumie, pretože  –  ako uvádza autor  –  história zohráva pomerne malú úlohu v západnom myslení. V tejto súvislosti ponúka niekoľko zásadných otázok vzťahujúcich sa k  islamským kontextom. Uvádza, že v  posledných desaťročiach zaujíma islam a moslimovia významné miesto na verejných fórach a v mediálnom priestore. Západné spoločnosti sú si vedomé toho, že ak demografické ukazovatele budú pokračovať v  súčasnom trende, tak tretina populácie bude onedlho moslimská. Autor nepriamo vyzýva k otázke: ako k tomu došlo? Nárast počtu správ o  moslimoch na  hlavných stránkach novín v  Európe a  Severnej Amerike nastolil témy týkajúce sa integrácie, multikulturalizmu a  vzťahov medzi náboženstvami. Široké vrstvy západného obyvateľstva zaujímajú konkrétne otázky ako napríklad, či má hidžáb (šatka na hlave) a nikáb (celotelový plášť s otvorom pre oči) miesto v súčasných západných spoločnostiach. Alebo či sú – povedané slovami jedného z  predstaviteľov britského ministerstva zahraničných vecí či francúzskej vlády – tieto symboly v rozpore so základnými západnými hodnotami a princípmi bezpečnosti? V  kapitole o  národoch a  kultúrach autor poukazuje na etnickú a kultúrnu diverzitu prostredia, v ktorom vznikla islamská kultúra. Vyrástla zásluhou predovšetkým troch, pôvodom odlišných, etník  –  Arabov, Peržanov a  Turkov. Malo by byť známe (tu vidí autor rezervy vo vzdelanosti západnej populácie), že väčšina moslimov neboli (a nie sú) Arabi, ale Arabi zohrali kľúčovú úlohu v islamských dejinách a kultúre. Západní odporcovia, a rovnako aj stúpenci islamu často nerozlišujú medzi moslimami a  Arabmi, čiže medzi konfesionálnou a  etnickou identitou. Autor poukazuje na  dimenzie arabského vplyvu  – náboženské a  jazykové. Korán bol zjavený na  Arabskom polostrove a  národy, ktoré vstúpili do  islamského prostredia, rýchlo zaviedli arabské písmo pre zápis svojich jazykov (napr. perzština a turečtina). Rozvoj islamskej kultúry by, nepochybne, nenapredoval, keby Arabi zostali iba na Arabskom polostrove.

Kniha nesleduje iba historický a kultúrny kontext podielu rôznych národov na formovaní islamskej kultúry. Ponúka aj príklady zmýšľania súčasného západného občana. Autor spomína článok britského politika Roberta Kilroya, publikovaný v roku 2003, kde sa píše: „My nič nedlhujeme Arabom oni sú len páchatelia samovražedných operácií a utláčatelia žien.“ Reakcie na  tento extrémistický článok pochádzali od západných moslimov, paradoxne, nearabského pôvodu. V  ďalšej kapitole autor poukazuje na  mnohovýznamovosť niektorých špecifických islamských pojmov z hľadiska časopriestorového použitia. Ide napríklad o pojmy imámát, chalifát a  džihád. Územná príslušnosť islamských krajín a  kultúrna diverzifikácia islamského prostredia prispievajú k  odlišnému významovému chápaniu rovnakého pojmu. Mnohovýznamovosť jedného pojmu vysvetľuje na príklade slova džihád. Turecký súfizmus chápe tento pojem odlišne ako arabský salafizmus. Autor neopomenul ani otázku nových kritických prístupov k náboženským textom. Pokiaľ ide o autenticitu hadísov (Prorokových výrokov), Silverstein sa  prikláňa k  názorom orientalistov, ktorí sa kriticky vyjadrili k záverom vedeckého skúmania  hadísov, ako napríklad Ignaz Goldziher. Ďalej upozorňuje aj na  problém citlivosti moslimských teológov na  kritické skúmanie islamských dejín. Mnohí kriticky zmýšľajúci moslimskí historici narazili na  neprístupnosť ortodoxných náboženských kruhov, čo negatívne ovplyvnilo aj ich profesijné pôsobenie (Taha Hussein, Nasr Hamid Abu Zayd, Suliman Bashear a i.) V poslednej kapitole sa autor pokúša odpovedať na otázku, prečo udalosti, ktoré nastali pred viac ako tisíc rokmi, majú praktický význam pre ľudí, ktorí žijú v  21. storočí. Alebo inými slovami – aký je náboženský význam islamskej histórie? Západný pohľad na význam islamskej histórie nenachádza rovnaký odraz v mysli moslimov. Podľa Silversteina mnohí mladí ľudia v západných krajinách chápu históriu ako miesto, kam sa odkladajú nechcené predmety, a nie ako poklad, kde možno nájsť hodnotné veci. Autor v  závere svojho skúmania vidí najväčší problém v tom, že západný občan je zaťažený mnohými predsudkami, ktoré mu znemožňujú pochopiť podstatu islamského myslenia, a to podnietilo autora k napísaniu tejto knihy. Knihu Adama Silversteina hodnotím ako kvalitne spracovanú publikáciu, ktorá je venovaná aktuálnej téme. Poukazuje z  rôznych aspektov na  rozdielny pohľad západu a  moslimov na  význam islamských dejín. Dovolím si však uviesť jednu poznámku k  terminológii. Rozdielny pohľad, o ktorom hovorí Silverstein vo svojej knihe, sa prejavuje dokonca aj v pomenovaní skúmanej kultúry a civilizácie. Kým západní autori ju nazývajú islamská alebo arabská kultúra/civilizácia, Arabi ju označujú ako arabsko-islamskú, keďže arabskí židia a  kresťania zohrali významnú úlohu pri jej vzniku a rozvoji.

Poznámky:

[1] Venuje sa porovnávacej religionistike  –  židovsko-moslimským vzťahom v  kontexte konfliktov a  vzájomnej spolupráce. Je absolventom University of Cambridge a v súčasnosti prednáša na King ́s College v Londýne.