Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Klasické etnografické členenie Slovenska na horské, podhorské a nížinné kultúrne ob­lasti je zvýraznené konštatovaním, že tra­dičný spôsob života obyvateľov Karpat­ského oblúka nadobu­dol osobité kultúrne črty aj vďaka potrebe dopĺňať zdroje príj­mov a obživy sezón­nymi migráciami za poľnohospodárskymi prácami i neroľníckymi zamestnaniami. Baníci, drevoru­bači, furmani a pltníci, uhliari, sklári, sklenári a sklenkári, garbiari, košikári a metlári, myjavskí vareškári, trenčian­ski, kysuckí a spišskí drotári, hornonitrianski ovocinári a handrári, turčianski olejkári a šafraníci, oravskí pláten­kári, liptovskí murári, gemerskí brdári a voštinári – všetci vlastným, neopakovateľným vkladom prispeli k vytvore­niu špecifického kultúrneho obrazu jednotlivých regiónov a Slovenska.

Dostáva sa nám do rúk monografia Ivany Šus­tekovej, ktorá obohacuje výpočet neroľníckych zamestnaní a prispieva ku skompletizovaniu sociokultúrneho charak­teru Kysúc. Za štúdiami a knižnými publikáciami Vasila Lattu, Jozefa Hrozienčíka, Miroslava Húsku, Františka Guleju, Adama Prandu, Emila Kufčáka a viacerých iných je evidentné náročné historicko – etnografické (no aj geo­graficko – demografické) interdisciplinárne úsilie, ktoré už dnes nemožno označiť ako všedné. Nesnažím sa baga­telizovať prácu súčasných etnografov, ktorí sa vydávajú po stopách gender štúdií, omylov kolektivizácie poľno­hospodárstva, sviatkov a slávností kreovaných zbormi pre občianske záležitosti v období budovania socializmu, či transformácie spôsobu života a kultúry na slovenskom vi­dieku a v mestách po zmene politického a ekonomického systému na konci 20. storočia. Pokúšam sa len upozorniť na nie každodenný prínos mladej kolegyne, ktorá vďaka svojmu etnografickému a historickému vzdelaniu, vytr­valosti a skúsenostnému potenciálu skočila rovnými noha­mi medzi známe osobnosti, spomínané v súvislosti so špecifickými črtami v materiálnej kultúre, ale aj rodinnom a spoločenskom živote a obyčajových tradíciách v rámci Slovenska a jeho regiónov. Šusteková napísala monografiu o kysuckých podomových obchodníkoch pre ich potomkov aj iných záujemcov, študentov aj odbornú verejnosť.

Cieľom autorky bolo „…predstaviť podomový ob­chod na Kysuciach v 1. polovici 20. storočia a všetky as­pekty, ktoré ovplyvnili život podomových obchodníkov, ich rodín, ale pôsobili aj na pozvoľné zmeny v tradičnej kultúre regiónu. Prináša konkrétne údaje, ktoré objasňujú ekonomické stratégie časti obyvateľstva, …venuje sa aj sociálnym faktorom“, zaujímajú ju činitele, ktoré vplývali na ich osobnú, rodinnú a sexuálnu morálku, ale aj na tra­dičnú kysuckú architektúru, bývanie a iné tradičné kul­túrne prejavy. V hlbšom historickom a etnokultúrnom kon­texte prezentuje množstvo doteraz nepublikovaných a ne­známych dokumentov.

Nepochybne dopĺňa spomenutých autorov a ich publikácie, socioprofesijný a kultúrny obraz o Kysuciach a regionálnu historiografiu. V týchto súvislostiach ju odpo­rúčame do pozornosti študentom okrem iného ako návod na hľadanie geografických, demografických a historických súvislostí tradičnej kultúry.