Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Myšlienka vytvoriť etnologické monografie jednotlivých regiónov Slovenska bola živá minimálne od 60. rokov 20. storočia, do súčasnosti sa však nenaplnila ani na 50 %. Z bývalých žúp vyšli monografie Hont, Turiec, Gemer a Malohont či Orava. Od roku 2015 k nim môžeme pridať monografiu Liptov – jeden z etnologicky aj turisticky najatraktívnejších regiónov Slovenska, od odborníčky na Liptov „na slovo vzatej“, Ivety Zuskinovej. Pri tvorbe monografií bývalých žúp išlo zväčša o kolektívne diela, keďže obsiahnuť rôznorodé témy si trúfa len málo etnológov, hoci aj dôverne poznajúcich región, v ktorom pôsobia. Okrem Ivety Zuskinovej si na takýto počin trúfol len Juraj Langer v publikácii Cesty po minulosti Oravy. Treba preto oceniť odvahu autorky, ktorá je však založená na celoživotnej práci v Liptovskom múzeu, čím získala poznatky, kompetencie a dôverne spoznala tento kraj. Popri vybudovaní múzea v prírode v Pribyline, Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku, autorstve niekoľkých publikácií a množstva odborných článkov o jednotlivých oblastiach ľudovej kultúry Liptova, vytvorení občianskeho združenia a aktivít, ktoré spájajú obyvateľov Liptova okolo kultúrnych tradícií, predložila čitateľom z odbornej i laickej verejnosti monumentálnu publikáciu, ktorá sa nesporne zaradí medzi významné zdroje poznatkov o kultúre Slovenska a podtatranského regiónu. 

 

Podobne ako Juraj Langer, zvolila cestu inovatívnu, originálnu. Liptov je jedným z regiónov Slovenska, v ktorom sa do súčasnosti zachovali živé formy tradičnej kultúry, obdivované a využívané najmä v oblasti turizmu. Napriek tomu dosiaľ neexistovala etnologická monografia, ktorá by sústredila rôzne oblasti tradičného života tohto regiónu. Autorka využila svoje dlhoročné a bohaté skúsenosti z múzejnej práce v Liptove, úzko prepojenej s terénom a ľuďmi. Na prvý pohľad sa čitateľ do publikácie zahľadí vďaka množstvu zaujímavých obrázkov, kvalitnej tlači a niekoľkovrstvovému spôsobu podávania informácií (odborný text, spomienky informátorov, dobové dokumenty, spomienky autorky), nevynímajúc skrátenú anglickú verziu textov v príslušných kapitolách. V centre záujmu autorky je človek, ktorý v obklopení horskou prírodou dokázal prežiť a vytvárať hodnoty obdivované aj v súčasnom globalizovanom svete. Publikácia je plná etnografických údajov a kontextov prepájajúcich kultúrne a sociálne sféry života, lokálnych osobitostí, ľudských príbehov a výtvorov. Upúta už samotná obálka, ktorá napovedá, že je to predovšetkým kniha o človeku, ľuďoch a ich živote. 

 

Autorka si nenárokovala obsiahnuť všetky témy etnografie a folkloristiky, ba niektoré pripravované časti musela z priestorových dôvodov z publikácie vynechať. Napriek tomu obraz, ktorý o Liptove v publikácii vytvorila, je dostatočne komplexný. Približne polovicu rozsahu tvorí kapitola Človek a práca, ktorá približuje zdroje obživy Liptákov v 19. a prvej polovici 20. storočia. Podrobne sa venuje poľnohospodárstvu, chovu zvierat, najmä ovčiarstvu, ale aj liptovskému baníctvu, hospodáreniu v lesoch, včelárstvu, staviteľstvu, medovnikárstvu, vysťahovalectvu, či liptovským murárom.

 

Bývanie je vďaka múzeu v prírode v Pribyline autorke dôverne známa oblasť tradičnej kultúry, približuje ho v kapitole Dom a život v ňom. Rodinné obyčaje sú popísané v časti Od kolísky po hrob. Ľudový odev, vrátane jeho výroby a materiálov, opäť s využitím skúseností a dokumentov z múzea, je zhrnutý v stati Odev všedný a sviatočný. Sociálnemu zloženiu etnickému, náboženskému, správe obcí, školstvu, kultúrnemu a spolkovému životu či krčmárom je venovaná kapitola Ľudia v dedine. Výročné obyčaje sú spracované v Roku vo zvykoch.

 

Rozsah informácií je nastavený tak, aby autorka uspokojila odborníkov aj laikov. Isteže by sa dalo publikácii vytknúť to, čo v nej nie je – aspoň rámcová história regiónu, absentuje mapa spomínaných lokalít. V kontexte súčasnej dostupnosti informácií cez internet však možno uznať, že autorka zvolila veľmi racionálny prístup a priestor využila maximálne efektívne. 

K zrodu tejto publikácie finančne prispelo Ministerstvo kultúry, ale aj mnoho liptovských obcí, ktoré si predplatili určitý počet kusov z nákladu. Aj vďaka manažovaniu vydania zo strany samotnej autorky je táto vizuálne atraktívna kniha finančne dostupná a bez rabatu je možné ju zakúpiť v múzeu ovčiarstva v Liptovskom Hrádku. Zámerom autorky je, aby sa monografia dostala do všetkých obcí a na základné školy Liptova a popri liptovských múzeách sa stala zdrojom poznania vlastného regiónu. Tradičná kultúra je jedinečný kapitál, ktorý využitím v turizme môže prispieť k jeho rozvoju. 

 

Na záver si dovolím citovať slová azda najskúsenejšieho etnológa v múzejníctve Petra Marákyho, ktorými výstižne a vtipne zhodnotil novú publikáciu na sociálnej sieti: „Múdra a krásna kniha. Houby Jánošík, čerta starého Beňovský, figu borovú Svätopluk… na takéto máme byť hrdí. Len keby sme mali viacej takých Ivetiek Zuskinových…“ (FB, 22. Máj 2015).