Zväz Slovákov v Chorvátskej republike a Ústredná knižnica Slovákov v Chorvátskej republike
Po historických udalostiach rozpadu Juhoslávie v roku 1991, sa Slováci v Chorvátsku rozhodli osamostatniť od Čechov a vyčlenili sa so Zväzu Čechov a Slovákov v Chorvátsku. Krok vyčlenenia a založenia si vlastnej strešnej organizácie sa rozhodli uskutočniť kultúrno-umelecké spolky z Jelisavca, Josipovca a Markovca, ktoré boli v tej dobe nositeľmi kultúrno-spoločenského života Slovákov v Chorvátsku. Zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 14. júna 1992 v Našiciach a organizácia zastrešujúca Slovákov v Chorvátsku bola pomenovaná ako Matica slovenská v Chorvátsku. Zakladajúcimi členmi boli Miestny odbor Jelisavac, Miestny odbor Josipovac a Miestny odbor Markovac.
Roku 1998 bola Matica slovenská v Chorvátsku premenovaná na Zväz Slovákov v Chorvátskej republike a miestne odbory zmenili názvy na Maticu slovenskú v danom mieste. V období zmeny názvov inštitúcií sa menila aj ich vnútorná štruktúra. Matica slovenská v jednotlivých obciach na seba prebrala osobitné programy a určila, ktoré úlohy zveria vedeniu Zväzu Slovákov. Po rozdelení kompetencií zostali zväzu úlohy:
1. styky a prezentácia kultúrnych a spoločenských hodnôt,
2. spolupráca so spolkami a partnerskými zahraničnými ustanovizňami,
3. zásady výchovy a školského vzdelávania,
4. dokumentácia a informačné aktivity.
Zväz sídli v Našiciach, ktoré boli kultúrno-spoločenským centrom Slovákov v Chorvátsku aj pred jeho založením. Zväz do roku 1999 sídlil v prenajatých priestoroch a jeho rozrastanie zapríčinilo, že po čase mesto Našice poskytlo iné priestory na aktuálnej adrese Kralja Zvonimira 3.
Zväz sa vo svojej organizačnej zložke skladá z 18 členného výkonného výboru. Na čele je predseda, volený na valnom zhromaždení. Jeho mandát trvá štyri roky. V prvých rokoch pôsobenia Zväzu Slovákov v Chorvátsku boli jeho členmi tri spomenuté zakladajúce miestne odbory, dnes zoskupuje šestnásť miestnych Matíc slovenských.
K cieľom práce tejto inštitúcie patrí zachovanie vedomia pôvodu a etnickej identity, podporovanie národnej kultúry, osvety a umenia, pestovanie materinskej reči v školách, rozvíjanie vydavateľskej činnosti, rozhlasového vysielania, organizovanie folklórnych festivalov, zabezpečenie zastúpenia predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny, a najmä podporovanie všetkého, čo prispeje k rozvoju spoločenského života, kultúry, hospodárstva a demokracie medzi príslušníkmi slovenskej minority v Chorvátsku. Dôležitou súčasťou je rozvoj dobrých vzťahov s majoritným etnikom.
Tlačovým orgánom Zväzu Slovákov v Chorvátsku je mesačník Prameň, ktorý pravidelne vychádza od roku 1992. Okrem neho Zväz vydal viac ako dvadsať publikácií. Tematicky sa jedná o slovníky, monografie a kratšie publikácie etnografického charakteru, zbierky poézie alebo tradičných receptov. Všetky publikácie okrem slovníkov majú za cieľ dokumentovať činnosť Slovákov, ich spôsob života a tradície, podať svedectvo o prítomnosti slovenského etnika v chorvátskom prostredí.
Iniciatíva za otvorenie „slovenskej knižnice“ vyšla zo Zväzu Slovákov, Národnej a univerzitnej knižnice v Záhrebe a Mestskej a univerzitnej knižnice v Osijeku. Podporil ju aj Úrad vlády pre národnostné menšiny v Chorvátsku. Knižnica bola otvorená 10. novembra 1998 v Našiciach pri Chorvátskej národnej knižnici a čitárni pod názvom Ústredná knižnica Slovákov v Republike Chorvátsko – Oddelenie Chorvátskej národnej knižnice a čitárne Našice (ďalej len Ústredná knižnica, alebo knižnica). Ústredná knižnica Slovákov v Chorvátsku sa pripojila k fungujúcej sieti menšinových knižníc, ktoré pôsobia pri verejných chorvátskych knižniciach a sú financované zo štátneho rozpočtu, resp. Ministerstvom kultúry Chorvátskej republiky. Knižnica pôsobí v reprezentatívnej budove, kaštieli rodiny Pejačevičovcov. Rozloha 14m² v rámci Národnej knižnice a čitárne Našice, ktorej celkový priestor je 208 m², sa javí ako nedostatočná.
Knižnicu od počiatku vedie odborná pracovníčka Ružica Vinčak, magisterka slovenského jazyka a knihovníčka. Jej prácu riadi vedenie Národnej knižnice a čitárne Našice. Otvorená je šesť dní v týždni (od pondelka do piatku, od 7.00 do 19.00, v sobotu od 8.00 do 13.00), podobne ako ostatné časti našickej knižnice. Všetky služby sú poskytované bezplatne.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slováci žijú v Chorvátsku roztrúsení po celom území, knižnica začala v spolupráci s inými inštitúciami s projektom otvárania knižných stacionárov. Knižný stacionár je zbierka minimálne sto knižných jednotiek, ktorú ústredná knižnica dáva na používanie do inej inštitúcie. Prvý stacionár bol otvorený 5. novembra 2003 na Filozofickej fakulte v Osijeku, kde sa prednáša slovenský jazyk. V súčasnosti má knižnica svoje stacionáre aj na Katedre slovakistiky na Filozofickej fakulte v Záhrebe a pri mestskej knižnici a čitárni v Iloku.
Úlohou knižníc je zabezpečovať dostupnosť informácií, prameňov pre kultúrny rozvoj spoločnosti a pomáhať pri formovaní a udržiavaní kultúrnej identity spoločnosti. Knižnice národnostných menšín majú zároveň za úlohu starať sa o kultúrne a knižné bohatstvo vlastného národa, jeho sprístupňovanie a propagovanie svojim príslušníkom aj ostatným občanom a aktívne sa podieľať na zachovávaní a rozvíjaní národnostnej identity. Existencia knižnice národnostnej menšiny nie je potrebná len z dôvodu menšinového spoločenstva, ale aj pre obohatenie kultúrnej úrovne chorvátskeho štátu, ktorej súčasťou slovenská minorita je.
V súčasnosti knižnica vlastní 3 500 knižných jednotiek. Knižný fond tvoria diela slovenských autorov i preklady svetovej literatúry. Nájdeme tu životopisy a cestopisy, dobrodružné, historické a sci-fi romány, rozprávky v slovenskom jazyku, tiež encyklopédie, slovníky, učebnice, mapy aj odbornú a populárno-náučnú literatúru z viacerých vedných odborov. 90 % užívateľov tvoria príslušníci slovenskej minority, ktorí za materinský jazyk považujú slovenčinu.