Na podnet našej kolegyne, prof. Zuzany Beňuškovej, bola Pukančanmi vypracovaná žiadosť o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Spolupracovala na ňom Mária Gembešová, predsedkyňa o.z. Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie, a Peter Klinko, študent Oddelenia etnológie ÚMKTKE na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Spoločne sa dlhé roky venujú etnologickým výskumom v obci, publikačnej činnosti a zachovaniu tradičnej kultúry v Pukanci. Pod záštitou občianskeho združenia prevádzkujú tiež expozíciu pukanskej histórie. Po odbornej dizajnovej stránke spolupracoval na žiadosti o zápis Mgr. art. Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu.
Dňa 16. 8. 2023 bolo Pukanské hrnčiarstvo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu.
Pukanskí hrnčiari vyhotovovali svoje výrobky nielen pre domácich obyvateľov, ale aj na predaj pre široké okolie, už od nepamäti. Prvá písomná zmienka o hrnčiarstve v Pukanci, pochádza z roku 1542, keď sa v daňovom súpise spomína hrnčiar Ivanič. V roku 1663 bol v Pukanci založený hrnčiarsky cech. Šikovnosť rúk hrnčiarov a vysoká kvalita, technologická i estetická, bola overená storočiami a stala sa neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva obce. Zachovanie tradície výroby upevnilo aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby, pre ktoré po roku 1945 hrnčiarski majstri v Pukanci vytáčali svoje výrobky.
Remeslo v súčasnosti aktívne udržiavajú v obci dve dielne. V dielni Pukanská keramika spolupracujú Tomáš Frank a Vladimír Weinziller, v dielni Hrnčiar Peťo točí keramiku Peter Schvarc. Majstri zachovávajú tradičné postupy výroby, aj špecifickú maľbu pod vrchnú glazúru, ktorá je pre pukanskú hrnčinu typická. Maľovaný dekor „pukanskej ruže“ alebo „jerichovho kvetu“, ako sa v Pukanci nazýva hrachový kvet, nájdeme takmer na každom výrobku. Okrem týchto tradičných ozdôb hrnčiari zdobia nádoby aj vyrývaním do nádob alebo modernejším maľovaným dekórom, ako napríklad šípky alebo bodky.
Jedinečnosť pukanského hrnčiarstva potvrdzuje aj expozícia Hrnčiarskeho domu v obci, ktorý slúžil ako remeselná dielňa a obytný dom rodiny majstra Viliama Franka. Ďalšia expozícia je v Múzeu Pukanca na Námestí Mieru, kde je zachovaný kopací hrnčiarsky kruh, ukážky „hliniek“ – farieb, ktoré sa používajú na maľbu a tiež niekoľko desiatok hrnčiarskych výrobkov od rôznych majstrov.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zahŕňa významné ocenenie výnimočných prvkov a praktík. Niet pochýb, že pre domácich je ich hrnčiarstvo výnimočné, úspešný zápis do tohto zoznamu potvrdil, že je výnimočné pre celé Slovensko. Tešíme sa propagácii hrnčiarskeho remesla a zachovávaniu tejto tradície v Pukanci, uchovávaniu a popularizácii odkazu hrnčiarskych majstrov v kútoch celého Slovenska. (Autorka textu Karin Klinková, študentka 3. ročníka)