Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Ľudia sa už stáročia snažia o zachovanie svojej kultúry ako základu etnickej príslušnosti. Boju o kultúrne prežitie sa nevyhli ani Slováci, ktorí počas svojej existencie mali len málo príležitostí naplno rozvíjať a budovať svoj kultúrny potenciál. Napriek tomu, a možno práve vďaka tomu sa v priebehu storočí na území Slovenska sformovala taká bohatá a rozmanitá kultúra. V súčasnosti je Slovensko samostatnou slobodnou a zvrchovanou krajinou s možnosťami na zachovávanie a rozvíjanie vlastnej kultúry. Niektorí však pociťujú obmedzovanie a utláčanie slovenskej kultúry zahraničnými prvkami. Majú pocit, že práve v súčasnosti hrozí kultúre Slovákov bezprostredný zánik vplyvom útokov americkej, ruskej, arabskej, maďarskej alebo akejkoľvek inej kultúry. Práve to nás viedlo k myšlienke preskúmať mieru invázie cudzích kultúrnych vzorov. Ako „inváznu“ kultúru sme si k výskumu zvolili kultúru Spojených štátov amerických, ktorá je vo všeobecnosti vnímaná ako svetovo najdominantnejšia či najviac pretláčaná.
Pre zhodnotenie jej vplyvu v slovenskej kultúre sa zameriavame na viacero oblastí, v ktorých je americký vplyv najpravdepodobnejší – kinematografia, televízia, rádio, divadelné inscenácie, literatúra, lexika slovenského jazyka a niektoré tradície. Na výskum tohto vplyvu využívame primárny zber dát zo súčasných televíznych programov, archívov rádiových staníc, programov kín alebo rebríčkov najpredávanejších kníh. Taktiež využívame sekundárny zber z publikovaných lingvistických štúdií či inej literatúry faktu. Následne získané informácie analyzujeme a štatisticky spracúvame, pričom sledujeme najmä početnosť prvkov americkej proveniencie. Následne výsledky z jednotlivých oblastí porovnávame a zhodnocujeme mieru amerického vplyvu. Pre lepšiu vizualizáciu získaných výsledkov spracúvame do grafov tie, ktoré sú na to vhodné.
Vplyvy cudzích národov na formovanie slovenskej kultúry. Slovenská kultúra sa formovala v stredoeurópskom priestore od príchodu Slovanov približne od 5. storočia. Odvtedy prešla cyklickým vývojom – obdobiami rozkvetu aj úpadku. V priebehu dejín sa dostávala do styku s kultúrami susedných národov (poľskou, maďarskou, českou, ukrajinskou či rusínskou), ale aj vzdialených národov, ktoré sa z rôznych príčin dostali na naše územie (napríklad Rimania, Mongoli, Turci alebo Frankovia). Tým, že Slovensko leží v strede Európy a prechádzalo ním niekoľko významných obchodných ciest, bola akulturácia ešte intenzívnejšia. Už v minulosti boli Slováci schopní koexistovať s príslušníkmi iných etník na jednom území aj v spoločnom štátnom útvare bez výraznejšej ujmy na kultúre, jazyku či vedomí etnickej histórie. Možno práve vďaka útlaku a nadvláde iných národov sa dokázal slovenský ľud spojiť, uchovávať si svojbytnosť a prekonať aj najneprajnejšie obdobia.
V procese historického vývoja vplývali na slovenskú kultúru slovanské národy a okrem nich najmä najrôznejšie vplyvy nemecké, maďarské, židovské, rómske alebo turecké, lebo tieto národy boli v minulosti z rôznych dôvodov neoddeliteľnou súčasťou dnešného slovenského územia. Niekedy išlo o násilnú prítomnosť okupačných síl, inokedy o priateľskú výpomoc iných európskych štátov alebo o hľadanie si vhodného miesta pre život. Všetci si priniesli vlastné kultúrne prvky, ktoré sa postupne prelínali s domácimi a vzniklo niečo nové, špecifické (napríklad niektoré súčasti tradičného odevu, stavebné techniky a slohy, strava, pracovné nástroje, techniky remeselnej aj domáckej výroby, technologické postupy, piesňový repertoár, hudobné nástroje, tanečný a hudobný folklór, obyčajové tradície, jazykové prejavy).
Vplyv nemeckej kultúry. Nemeckí prisťahovalci výrazne ovplyvnili spôsob obživy, pretože u nás rozvíjali cechovníctvo, baníctvo, vinohradníctvo, drevorubačstvo, hutníctvo, železiarstvo, obchod aj iné sféry hospodárskeho a spoločenského života. Vo vysokej miere sa zaslúžili aj o rozvoj privilegovaných miest, ktorým vtlačili charakteristický ráz pretrvávajúci dodnes. Podporovali využívanie gotiky, ktorú nachádzame od Bratislavy až po jednu z najvýchodnejších gotických stavieb v Európe – Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Nemci výrazne prispeli k rozvoju baníctva, lebo priniesli nové techniky hlbinnej ťažby, vybudovali sústavu tajchov, stáli pri zrode prvej baníckej akadémie na svete. Skupiny anabaptistov po sebe zanechali habánske dvory s neopakovateľným architektonickým riešením i majstrovsky spracovanú fajansu. Nemci obohatili aj slovenskú obyčajovú a spoločenskú kultúru. Najvýznamnejšími boli oslavy majstrovskej skúšky, oslavy dňa patróna cechu či fašiangové sprievody, ktorých sa zúčastňovali všetky cechy v meste aj obyvatelia mesta i širokého okolia. Nemeckému vplyvu sa nevyhli ani chotárne názvy miest a obcí (napríklad Kunešov, Brieštie). Práve v nemčine majú pôvod termíny blúzka, cukor, cech, richtár, plech, farba, fajka a mnoho ďalších alebo priezviská Lang, Brunegraf, Halveland, Štajman… (Horváthová, 2002)
Vplyv tureckej kultúry. S tureckou expanziou sa na naše územie dostali techniky pestovania nových plodín ako gaštany, višne, marhule, rozmarín či klinček. Dovtedy neznámy tvar šable, dolomán – kabátec lemovaný kožušinou so šnurovaním na hrudi, kaftan – dlhý úzky kabát či kalpak – čiapka s visiacim dienkom sa stali bežnou súčasťou života uhorskej šľachy a zemianstva. Osmanský pôvod sa pripisuje aj pitiu kávy a zriaďovaniu kaviarní. Okrem znakov prítomných v erboch niekoľkých slovenských obcí alebo spomienok v tradičných piesňach pozorujeme pozostatky tureckého vplyvu aj v slovnej zásobe. Z turečtiny pochádzajú slová čižma, káva, kefa, čakan, pohár, klobúk a iné. Prítomnosť Turkov je zrejmá zo slovesného aj hudobného folklóru, z priezvisk Turek, Antala a iných. (Benža, 2020)
Vplyv maďarskej kultúry. Tisícročné spolužitie v spoločnom štátnou útvare s maďarským národom zanechalo na oboch kultúrach výraznú stopu. Pôvodné staroslovienske obyvateľstvo si osvojilo najmä pôvodne maďarský chov prasiat a koní, ktoré využívali na vojenských výpravách, pri pasení dobytka či obrábaní pôdy. Maďari výraznou mierou ovplyvnili hornouhorskú/slovenskú tanečnú a hudobnú kultúru (napríklad hudobný nástroj tárogató alebo tanec čardáš). Maďarským vplyvom sa nevyhla ani slovná zásoba a tak sa v jazyku udomácnili slová guľáš, bunda, palacinky, langoš, írečitý, budzogáň a ďalšie. Rozšírené sú maďarské priezviská Németh, Nagy, Varga, Tóth a tiež názvy obcí Veľký Kýr, Čalovce, Slovenské Ďarmoty, Malé Kosihy či Malý Kiar. (Botík 2007)
Vplyv rómskej kultúry. Rómska kultúra, akulturovaná prechodom cez územia mnohých národov, priniesla aj na územie Slovenska nové kultúrne javy. Po usadení sa Rómovia venovali prevažne kováčstvu, korytárstvu, košikárstvu, kovotepectvu, kotlárstvu, sitárstvu, štetkárstvu alebo priekupníctvu koní. Priniesli nové techniky pálenia vápna, výroby tehál a dreveného uhlia, viazania metiel či pletenia košíkov. Z niektorých sa stali umeleckí kováči, ktorých diela dodnes zdobia historické budovy či náhrobníky. S rómskym etnikom súvisí aj sformovanie špecifického novouhorského hudobného štýlu. Cigánske dedinské muziky sa stali nositeľmi a interpretmi regionálnych hudobných tradícií a spolutvorcami hudobnej kultúry Slovenska. Obyčaje rómskej proveniencie, ktoré pretrvávajú v majoritnom obyvateľstve sú napríklad ochrana pred urieknutím a zočinou červenou stužkou alebo ich liečenie vodou s uhlíkmi, vkladanie predmetov spríjemňujúcich posmrtný život do truhly, bdenie pri mŕtvom. (Botík 2007)
Americké kultúrne vplyvy. Často sa hovorí, že Spojené štáty razia tzv. kultúrny imperializmus, teda že vnucujú svoju kultúru ostatným krajinám. Vzniklo tam niekoľko hudobných či filmových žánrov a práve na týchto oblastiach kultúry postavili Spojené štáty svoju kultúrnu politiku už pred niekoľkými desaťročiami a začali s ňou prerážať do sveta. Svedčia o tom obrovské filmové štúdiá ako Warner Bros., Sony Pictures, Walt Disney Studios a mnohé iné, produkujúce ročne stovky nových filmov, ktoré sa premietajú v mnohých krajinách sveta. Aj hudobný priemysel je pod výrazným vplyvom USA; odhaduje sa, že americké štúdiá ovládajú takmer 80 % svetového trhu. Za export populárnej kultúry možno považovať aj obchodné reťazce s rýchlym občerstvením, oblečením alebo hračkami.
V nasledujúcich kapitolách budeme analyzovať vybrané oblasti slovenskej kultúry, v ktorých predpokladáme najsilnejšiu prítomnosť amerického vplyvu – kinematografia, televízne vysielanie, populárna hudba vysielaná v slovenských rádiách, inscenácie spracovávané slovenskými divadlami, najpredávanejšia literatúra, lexika slovenského jazyka a vybrané tradície.
Kinematografia. V tejto oblasti sú výskumnou vzorkou filmy s premiérou v roku 2019, ich pôvod a návštevnosť filmov podľa pôvodu. Potrebné údaje sme získali zo stránok Česko-slovenskej filmovej databázy a Únie filmových distribútorov. Počet premiérových filmov za toto obdobie bol 243. Podľa pôvodu sú  najviac zastúpené americké filmy s podielom 39 %. Za nimi nasledujú slovenské, české a francúzske so zastúpením približne 10 %. Vyššie percentuálne zastúpenie dosiahli aj britské a nemecké filmy – 5 %. Ostatné krajiny sveta dosiahli približne po 1 %.

Sledovanosť filmov v slovenských kinách sme vyhodnocovali na základe návštevnosti dvadsiatich najnavštevovanejších filmov počas víkendov v roku 2019. V tejto štatistike ešte väčšmi dominujú pôvodom americké filmy, a to v miere až 62 %. Opäť za nimi, aj keď tentoraz s oveľa väčším rozdielom, nasledujú slovenské a české filmy na takmer totožnej úrovni 8 % a 9 %. Spomedzi európskych krajín prevládajú francúzske a britské filmy, ostatné krajiny dosahujú len zanedbateľné percento.

Spomedzi desiatich najnavštevovanejších filmov za rok 2019 je až 7 americkej produkcie a z 2,5 milióna divákov, ktorí tieto filmy navštívili, si pripísali až 71 %. Konkrétne to boli filmy Avengers: Endgame, Ako si vycvičiť draka 3, Ľadové kráľovstvo 2, Leví kráľ, Joker, Tajný život maznáčikov 2 a Spider-Man: Ďaleko od domova. Slovenské filmy boli v top desiatke zastúpené iba dva, a to Trhlina a Šťastný nový rok, ktoré spolu dosiahli podiel sledovanosti 22 %. Zvyšných 7 % dosiahol český film Ženy v behu. Iné krajiny sa do top desať za tento rok nedostali.
Televízne vysielanie. Aj napriek tomu, že v posledných rokoch sledovanosť televízií klesá a skôr sa trendom stávajú internetové platformy poskytujúce služby na princípe televíznych staníc, ostáva vplyv televízie na slovenskú kultúru a spoločnosť pomerne vysoký, keďže spolu s rozhlasovým vysielaním ide o najrozšírenejší a najdostupnejší masový komunikačný prostriedok.
Za skúmanú vzorku sme si zvolili tri slovenské televízne stanice – Jednotku, Markízu a JOJ, lebo dosahujú podiel sledovanosti okolo 45 %. Údaje sme získali z televíznych programov od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019. Spolu sme analyzovali 10 971 odvysielaných programov, pričom sme ich rozdelili na vysielanie počas víkendu a v pracovných dňoch.
Na stanici Markíza prevládajú počas pracovného týždňa programy z domácej tvorby, ktoré tvoria viac ako 3/4 odvysielaných relácií. Za nimi nasleduje americká tvorba takmer s 15 % a programy z európskych krajín dosahujú takmer 10 %. Ostatné krajiny dostali priestor iba štyrikrát. Počas víkendu majú prvenstvo americké relácie so zastúpením 57 % a slovenská tvorba je vytlačená do ústrania s tretinovým podielom. Ostatné európske krajiny dosahujú podiel 8 % a zvyšok sveta 1 %. Na stanici JOJ počas pracovného týždňa tiež dominujú slovenské programy s ešte výraznejšou prevahou vyše 4/5. Americký pôvod má 11 % programov, z európskych krajín pochádzajú 2 % a z ostatných iba 1 %. Počas víkendu majú stále prevahu slovenské programy s viac ako polovičným zastúpením, ale podiel amerických relácií sa zvýšil trojnásobne. Na Jednotke sú podiely pôvodov programov takmer totožné počas týždňa aj víkendu. Prevažuje slovenská tvorba s 3/5 zastúpením, 1/3 programov pochádza z krajín Európy, asi 7 % je amerických a ostatné krajiny majú slabé zastúpenie 1 %.
Keď si ale zoberieme súhrnný graf pre všetky tri televízie, môžeme vidieť, že aj napriek nepomerom počas víkendových vysielaní je slovenská tvorba najsilnejšie zastúpenou v slovenských televíziách s takmer 70 %. Podiel americkej tvorby je takmer totožný s podielom európskych krajín, a to 15 %. Ostatné krajiny sa do vysielania slovenských televízií dostávajú len sporadicky so zastúpením 1 %.

Ďalšou informáciou, ktorú treba k televíznemu vysielaniu dodať, je pôvod námetov najsledovanejších slovenských relácií. V minulosti sa do širšieho povedomia dostali reality šou ako Vyvolení alebo Big Brother. Vyvolení boli spracovaní na maďarskom námete a pôvod Big Brother je z Holandska. Medzi najpopulárnejšie talentovo-zábavné relácie patria Superstar, ktorá pochádza z Veľkej Británie, rovnako ako námet šou X-factor a Česko Slovensko má talent alebo šou The Voice, ktorá pochádza z Holandska. V poslednom čase je veľmi populárna aj šou Tvoja tvár znie povedome, ktorej pôvod je španielsky. Zo slovenských námetov zaznamenali úspech relácie Farma a program Zem spieva, ktorý reprezentuje tradičnú kultúru Slovenska. V námetoch programov americký vplyv absentuje.
Populárna hudba v slovenských rádiách. Podľa prieskumu spoločnosti Median SK je úroveň počúvanosti rádií na Slovensku 84,5 % z celkového obyvateľstva. Najväčší podiel na trhu má Rádio Expres s 22 %, nasleduje Rádio Slovensko s 20 % a Funrádio s 12 % podielom. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli skúmať americký vplyv v oblasti hudby práve vo vysielaní týchto troch rádií. Spracovali sme údaje za mesiace júl, september a december 2019 ako vzorky letného, jesenného a zimného obdobia. Zistili sme, že podiely pôvodov hraných piesní sa líšia v jednotlivých obdobiach len minimálne, približne o 1 %. Hrané skladby sme rozdelili do dvoch skupín – hrané počas dňa od 6. hod. do 20. hod. a počas noci od 20. hod. do 6. hod.
V každom rádiu pozorujeme jasnú prevahu anglických pesničiek, kde sme však zaradili aj britských, kanadských a austrálskych interpretov, ktorí väčšinou využívajú služby amerických produkčných spoločností. Zatiaľ čo v Rádiu Slovensko pozorujeme takmer totožné podiely počas dňa a v noci, v prípade Rádia Expres a Funrádia sú rozdiely vyše 10 %. Obe hrajú zvýšený počet slovenských piesní počas noci, čím sa pravdepodobne snažia dorovnať nariadenie, podľa ktorého musia rádiá vyhradiť 25 % vysielacieho priestoru slovenským interpretom. Celkovo teda dodržiavajú stanovené kvóty a odohrajú priemerne 25 % slovenských piesní, približne 70 % amerických a 5 % iného pôvodu, kde prevažuje čeština. Z toho môžeme usúdiť, že hudobný priemysel je výrazne ovplyvnený Spojenými štátmi a príbuznými anglofónnymi krajinami. Prejavuje sa to aj v tom, že viacero slovenských spevákov a speváčok tvorí piesne v anglickom jazyku. Medzi najznámejších a najhranejších patria Celeste Buckingham, Peter Bič Projekt, Lina Mayer, Ema Drobná, Nela Pocisková či Dominik Gerda.
Divadelné inscenácie hrané v slovenských divadlách. Americký vplyv v oblasti divadelníctva sme posudzovali na základe údajov z 8 inštitúcií situovaných v krajských mestách Slovenska. Spracovávali sme programy divadiel v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019, čo predstavuje spolu 2 626 predstavení.
Aj napriek regionálnym rozdielom sa podiely pôvodov inscenácií líšia len v rozmedzí niekoľkých percent. V každom prípade prevažujú európske námety, čo je spôsobené tým, že je v nich zahrnutých niekoľko silne zastúpených krajín. Slovenské námety majú silné zastúpenie v každom divadle, no najsilnejšie v Mestskom divadle Trenčín, kde dosiahli podiel 44 %, najslabšie zastúpené boli v Mestskom divadle Žilina s podielom 11 %. Námety zo Spojených štátov dosiahli najväčšie zastúpenie v Divadle Jonáša Záborského v Prešove – 9 %, najmenšie v Štátnom divadle v Košiciach, kde nebolo ani jedno predstavenie s americkým námetom.

Vo všeobecnosti prevládajú slovenské námety v zastúpení 31 %. Spojené štáty a ich vplyv sa v divadelnom prostredí javí ako veľmi slabý, lebo v celkovom počte odohraných predstavení predstavujú americké hry len 5 %. Väčšie zastúpenie a väčší kultúrny vplyv v divadelnej oblasti získali európske krajiny – Francúzsko s 13 %, Veľká Británia s 10 %, Rusko s 10 %; mierne silnejšie zastúpenie ako USA majú Česko, Nemecko a Taliansko. Ostatné krajiny predstavujú iba veľmi malý podiel námetov divadelných hier.
Literatúra v slovenských kníhkupectvách. Celkový vplyv literatúry na spoločnosť v poslednej dobe zaznamenáva klesajúcu tendenciu najmä u mladších generácií. Napriek tomu sú knihy stále silnou súčasťou kultúry a podieľajú sa na formovaní verejnej mienky a kultúrneho povedomia. Vplyv americkej kultúry sme analyzovali prostredníctvom 300 najpredávanejších kníh na Slovensku v roku 2019 v dvoch kníhkupectvách – Bux a Panta Rhei. Keďže kníhkupectvo Bux je úzko naviazané na vydavateľstvo Ikar, zámerne dáva do popredia knihy vydávané týmto vydavateľstvom, a teda aj podiel slovenských kníh je v tomto prípade väčší ako v Panta Rhei.
Najsilnejší podiel na slovenskom trhu majú knihy amerických autorov, ktoré tvoria tretinu najpredávanejších kníh. Nasledujú slovenské knihy so zastúpením 27 %, knihy z Veľkej Británie s 15 %, z Nemecka s 5 %. Autori z iných európskych krajín tvoria ďalších 13 %. Knihy s pôvodom mimo Európy predstavujú 6 % z celkového počtu.
Lexika slovenského jazyka. Slovenčina je veľmi obratná a prispôsobivá v súvislosti s prijímaním, modifikovaním a integrovaním cudzích výrazov. V priebehu histórie prevzala a prispôsobila, alebo vypudila množstvo slov z rôznych jazykov, ktoré v súčasnosti považujeme za rýdzo slovenské. Ako príklad môžeme uviesť galicizmy (garáž, pasáž), italizmy (banka, tenor), slová gréckeho a latinského pôvodu (problém, fakt, kvalita, moment, aspekt), biblické a cirkevné termíny (oltár, kresťan, biskup), arabské (maród, guľa, alkohol) a iné. Takto to funguje v mnohých jazykoch a je to prirodzený proces vývoja jazyka. Veľa zo slov, ktoré ľudia za anglicizmy pokladajú, nimi nie sú. Vo väčšine prípadov ide o internacionalizmy alebo globalizmy, pretože ich modifikované formy sa nachádzajú aj v nemčine, maďarčine, španielčine a v iných jazykoch. (Konferencia mladých filológov 2003)
V minulosti dochádzalo z rôznych dôvodov k preberaniu slov z latinčiny, hlavne v oblasti náboženstva, alebo francúzštiny v oblasti módy, etikety a diplomacie. V súčasnosti dochádza k anglikanizácii slovnej zásoby najmä z dôvodu technologickej modernizácie a demokratizácie bývalého východného bloku. Z angličtiny dnes jazyky preberajú značnú časť slovnej zásoby takmer v každej oblasti spoločenského života. Takéto slová nachádzame v politike (líder, boss, samit, slogan), ekonomike (budget, manažment, marketing, biznis, tender), technike (klik, sms, dvd, enter, spam, hacker, web, blog, online), kultúre (talkshow, celebrita, bestseller, VIP, imidž, mainstream), športe (tím, kouč, draftovať), medicíne (aids, klonovať, bodmod), móde (outfit, byť in, dizajn), spoločnosti (outsider, sofistikovaný, spot, bodyguard, bojkot) a veľmi často aj v tínedžerskej lexike (sorry, loser, cool, hejt, lol). Existujú však aj slová, ktoré slovenčina z angličtiny prevzala už v 19. a začiatkom 20. storočia, ktoré už stihli natoľko zdomácnieť, že ich používatelia už nepovažujú za cudzie ani rušivé. Ide napríklad o slová džem, smog, komfort, vrak, box, klub, dres, ofsajd, futbal, hokej, puk, tenis a mnoho iných. Naopak – niektoré z obdobia vysťahovalectva do zámoria sa postupne z nášho slovníka vytrácajú (šíf). (Konferencia mladých filológov, 2003)
V poslednej dobe boli internacionalizmy a globalizmy výrazne anglikanizované a amerikanizované. Slovenčina disponuje veľmi malým množstvom anglicizmov v zmysle klasickej jazykovedy. Slová, ktoré bežní ľudia považujú za anglicizmy, môžeme skôr považovať za internacionalizmy anglického pôvodu, ktoré slovenčina prijíma do svojej slovnej zásoby spolu s technologickým a spoločenským pokrokom, prichádzajúcim zo západných anglofónnych krajín, z dôvodu absencie slovenských ekvivalentov a neschopnosti vytvoriť adekvátne pomenovanie zachovávajúce plný význam slov. V neposlednom rade sa tým zjednodušuje komunikácia na medzinárodnej úrovni. (Konferencia mladých filológov, 2003)
Horším prípadom pre slovenčinu sú výrazy, ktorými zbytočne nahrádzame slová, ktoré v slovenčine už existujú a pomenúvajú rovnakú vec s totožnou výstižnosťou. Často sú používané pod vplyvom aktuálnych trendov a v slovnej zásobe sa trvalo neudržia a neudomácnia (napríklad office – kancelária, director – riaditeľ, meeting – stretnutie, feedback – spätná väzba, follower – sledovateľ, sharovať – zdieľať atď.). (Konferencia mladých filológov, 2003)
Slovenské tradície. Obyčajové tradície v rámci kalendárneho roka či životného cyklu sa vyvíjali a menili spolu so spoločenským a technologickým pokrokom slovenskej spoločnosti. V súčasnosti k nim pribúdajú aj prvky z iných kultúr.
Názory na pôvod sviatku sv. Valentína sa síce rôznia, ale väčšinou je spájaný s kresťanským obdobím v starovekom Ríme, ktorý sa jeho uzákonením snažil prekryť pohanské sviatky plodnosti a lásky. Postupne sa v rôznych formách rozšíril do celého sveta, no boli to práve Spojené štáty, ktoré mu dali dnešný komerčný nádych. Okrem pôvodného významu sa z tohto sviatku stal výnosný sezónny biznis, kedy sa najviac predávajú kvety, šperky, parfumy, sladkosti, víno či spodná bielizeň. Veľa párov absolvuje romantickú večeru alebo pobyt, na čo veľmi aktívne reagujú predajcovia a marketéri. (Finance, 2020)
Veľká noc, ako ju poznáme na Slovensku, je kresťanský sviatok ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, ktorý bol postavený na kombinácii kresťanského sviatku s pohanskými oslavami plodnosti a jari, aby sa zabezpečilo jeho plynulejšie prijatie. Napriek tomu, že na Slovensku existujú jedinečné tradície, spájajúce sa s týmto sviatkom – šibanie alebo oblievanie, zo zahraničia prichádza obyčaj veľkonočného zajaca či hľadania veľkonočných vajíčok. Ich pôvod síce treba hľadať v Nemecku, no najväčšiu popularitu získali asi vo Veľkej Británii a Spojených štátoch, ktoré ich ďalej posúvajú do sveta. (Hann, 2018)
S Amerikou sa pravdepodobne najviac spája sviatok Halloween. Síce je pôvodne keltský a na americký kontinent ho priniesli prevažne Íri a Briti, jeho moderný vzhľad a niektoré tradície sa sformovali až v Amerike. Američania úspešne skomercializovali aj tento sviatok a premenili ho na súťaž o najstrašidelnejšiu masku a najveľkolepejšiu výzdobu domu. V obchodoch už od septembra nájdeme tekvice, strigy, mačky, kotlíky, kostlivcov, zombie a podobné novodobé symboly tohto sviatku. Každoročne sa konajú zábavy a večierky na tento štýl a tešia sa stále väčšiemu záujmu. Vyrezávanie tekvíc tiež patrí k novodobým javom, ale najtypickejším, aj keď u nás ešte nie až takým rozšíreným, je obchôdzka detí od dverí k dverám a pýtanie si sladkostí. (History.com editors, 2020)
V neposlednom rade podliehajú americkému vplyvu aj vianočné sviatky. Mikuláša a Ježiška začína pomaly nahrádzať Santa Claus. Mikuláša do Ameriky pravdepodobne priniesli Holanďania a tam sa z neho postupne stal Santa Claus, ktorého v súčasnosti vidíme v každom americkom vianočnom filme a v mnohých obchodných výkladoch. Je typický červeným oblekom a čiapkou s bielou kožušinou, saňami ťahanými sobmi, pomocou ktorých nosí deťom darčeky cez komín. Postupom času sa zo symbolu spolupatričnosti a nezištnej pomoci stal symbol konzumnej spoločnosti a nákupného šialenstva počas vianočných sviatkov (History.com editors, 2020).
Novým vplyvom sa nevyhli ani obyčaje životného cyklu. Postupne sa začínajú objavovať novinky pri narodení, respektíve ešte predtým. Ide o tzv. baby gender reveal party, pri ktorej rodičia za účasti celej rodiny a priateľov rôznymi spôsobmi zisťujú, či sa im narodí chlapec alebo dievča. Medzi najbežnejšie spôsoby zisťovania pohlavia patrí krájanie torty (modrá plnka znamená chlapca a ružová dievča), strieľanie konfiet týchto farieb, otváranie krabice plnej balónov… fantázii sa medze nekladú. Okrem toho sa k nám dostáva aj americký ekvivalent krstín, tzv. baby shower alebo tehotenský večierok. Ide pritom o oslavu očakávaného alebo už novonarodeného dieťaťa a zároveň oslavu prechodu ženy do roly matky. Názov je odvodený od faktu, že pri tejto príležitosti kamarátky budúcej mamičky „obsypávajú“ dieťatko aj ju darčekmi. (Hur, 2018)
Novodobým západným vplyvom sa nevyhli ani svadobné obyčaje. Mladomanželia sa vracajú aj k tradičným slovenským praktikám, ale stále častejšie aplikujú americké prvky. Patrí k nim napríklad zákaz ženícha vidieť nevestu pred obradom, čo je nezlučiteľné so slovenskými obyčajami, keďže pred obradom sa odohráva napríklad odobierka. Ďalej môžeme spomenúť hádzanie kytice slobodným dievkam alebo podväzkového pásu slobodným mužom s tým, že kto ich chytí, bude mať prvý svadbu. Možno spomenúť aj vypúšťanie holubíc po sobáši, nacvičenú choreografiu prvého tanca alebo darčeky svadobným hosťom. Aj rozlúčka so slobodou, najmä ženská, sa zjavne zamerikanizovala, keďže sa zo smutnej rozlúčky s dievockým stavom stala bezuzdná zábava plná alkoholu, hudby a zábavy. (Hoover, 2020)
Záver. Možno konštatovať, že najsilnejší vplyv americkej kultúry sledujeme v masovom populárnom kultúrnom priemysle, teda v kinematografii, hudobnom priemysle, literatúre a v televízii. Za zmienku ale stojí fakt, že vzhľadom na sledovanosť, návštevnosť a predávanosť nestojí za týmto výrazným vplyvom len samotná Amerika, ale práve slovenský národ, ktorý dobrovoľne siaha po týchto produktoch a prispieva k ich integrácii do našej kultúry. V ostatných oblastiach možno americký vplyv považovať za minimálny, dokonca zanedbateľný. Závisí od každého jednotlivca, skupiny, po ktorej kultúrnej hodnote siahne, ktorú podporí a tým v konečnom dôsledku profiluje charakter súčasnej kultúry na Slovensku. Tradičná kultúra je podstatným faktorom etnickej identity. Ak sa jej národ vzdáva, otvára sa priestor aj pre ďalší kontext.

Literatúra:
BENŽA, M.: Turci na Slovensku. [online] (cit. 13-02-2020) Dostupné na: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/turci-na-slovensku/.
BOTÍK, J.: Etnická história Slovenska. Bratislava : Lúč. 2007.
FINANCE.SK.: Deň svätého Valentína: Komerčný sviatok alebo deň pre romantikov? [online] (cit. 18-03-2020) Dostupné na: https://www.finance.sk/181719-kedy-je-valentin-a-ako-vznikol/?_fid=hf5f#survey-place.
HANN, A.: The history of the hunt: How an easter tradition was hatched. [online] (cit. 18-03-2020)Dostupné na: http://blog.english-heritage.org.uk/the-history-of-the-egg-hunt/.
HISTORY.COM EDITORS.: Halloween 2020. [online] (cit. 18-03-2020) Dostupné na: https://www.history.com/topics/halloween/history-of-halloween.
HISTORY.COM EDITORS.: Santa Claus. [online] (cit. 18-03-2020) Dostupné na: https://www.history.com/topics/christmas/santa-claus.
HOOVER, A.: American wedding traditions. [online] (cit.19-03-2020) Dostupné na: https://weddings.lovetoknow.com/wiki/Wedding_Traditions.
HORVÁTHOVÁ, M. Nemci na Slovensku. 1. vyd. Dunajská Streda : Lilium Aurum. 2002.
HUR, CH.: Baby shower vs. Gender reveal party. [online] (cit. 19-03-2020) Dostupné na: https://bumpreveal.com/blogs/content/baby-shower-vs-gender-reveal-party.
KONFERENCIA MLADÝCH FILILÓGOV.: Slovenčina pod „paľbou“ anglicizmov?. [online] (cit. 17-03-2020) Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/accountPropertiesAttachment.php?kernelUserID=ID&ID=126.